Redaktor:Muzeumkoni

ŽREBČINEC PREŠOV

1859 - rok, v ktorom bol v Prešove zriadený žrebčinec s vtedajším názvom:

Magyar királyi állami méntelep Eperjes - Maďarský kráľovský štátny žrebčinec Prešov

Vojenský význam Žrebčinca

V časoch zriadenia Žrebčinca v Prešove kone mali nezastupiteľný

význam pre armádu. Požiadavku na dostatok

kvalitných koní preto mala hlavne armáda. Na základe

toho bol Žrebčinec za Rakúsko-Uhorska riadený

podľa vojenských pravidiel uhorskou vojenskou správou.

Od roku 1859 do roku 1873 to bolo Ústredné veliteľstvo

v NAGYKŐRÖS ( oblasť v Maďarsku ). No od roku 1873

až do konca I. svetovej vojny v roku 1918 to bolo Ústredné

veliteľstvo v DEBRECÉNE. Do služby v Žrebčinci boli

zaradzovaní vojaci z jazdeckých útvarov z 2. ročníka základnej

služby, ktorí po absolvovaní špeciálneho výcviku

boli zaradení ako ošetrovatelia plemenných žrebcov

a tiež ako vedúci pripúšťacích staníc. Technický a administratívny personál Žrebčinca pozostával z dôstojníkov

a poddôstojníkov remontnej služby uhorskej armády. Od roku 1918 do roku 1922

bol spočiatku riadený československou vojenskou správou a neskôr prešiel do civilnej

správy Ministerstva orby. Nástup do práce, ale aj ukončenie pracovnej doby

sa v Žrebčinci až do roku 1962 podľa vojenských pravidiel oznamoval vojenskou

trúbkou - poľnicou. Šľachtenie a plemenitba v chove koní

Hlavnou úlohou Žrebčinca bolo zlepšiť kvalitu a úroveň chovu koní v najsevernejších

okresoch Uhorska. Do obvodu pôsobnos􀀶 Žrebčinca patril celý východ Slovenska

a severná polovica stredného Slovenska. Menovite regióny Šariš, Spiš,

Zemplín, Abov, Liptov, Turiec, Orava, Kysuce a Považie. Kvalitu koní chovaných

v uvedenom obvode zlepšoval Žrebčinec poskytovaním kvalitných žrebcov na plemenitbu

pre všetkých chovateľov koní. Cieľom bolo vyšľach􀀶ť kone vhodné na

použi􀀶e v armáde, ale aj na prak􀀶cké využi􀀶e v civilnom

hospodárskom živote. Na tento účel žrebčinec vlastnil

a poskytoval plemenné žrebce hlavne z týchto plemien:

Anglický plnokrvník a polokrvník, Furioso, Nonius, Arab,

Angloarab, Shagya Arab, Lipican, Chladnokrvník a Hucul.

Areál Žrebčinca

Šport - Dostihy

Poloha objektu

Žrebčinec bol jeden z dôvodov, prečo sa pre Prešovčanov dodnes používa pomenovanie „KOŇARE“.

Celý areál „Starých kasárni“ Žrebčinca pozostával z „Administratívnej budovy“,

„Malého dvora“, „Koniarne“ a „Veľkého dvora“. V „Administratívnej budove“

boli kancelárie, byty pre zamestnancov a sklady. Administratívna budova z vnútornej

strany vytvárala objekt v tvare uzatvoreného obdĺžnika, nazývaný aj „Malý dvor“. Nádvorie

zdobila kvetinová skalka a drevený altánok. Za „Malým dvorom“ sa nachádzala hospodárska časť objektu

žrebčinca kováreň a kočiareň. „ KONIAREŇ“ tvorili štyri očíslované maštale, dostihová maštaľ

a budovy i priestory potrebné pre chov koní. Maštale mali sedlovne, priestory pre prípravu krmiva

s umyvárňou a nádrže na vodu. V maštaliach bol zavedený aj rozhlas po drôte. Nad každým žrebcom

bola upevnená plechová tabuľka s jeho menom a pôvodom. Na „Veľkom dvore“ sa vykonávali nástupy

jazdcov, výcvik a jazdenie žrebcov. „Veľký dvor“ tvorili aj väčšia a menšia jazdiareň s prekážkami

a nakladacia rampa, kde sa nakladali žrebce na prevoz. Za veľkou jazdiarňou stála karanténna maštaľmaródka,

kde boli izolované choré kone, sýpka na ovos, veľká drevená stodola na seno a budova „Cimra“

s dielňami pre stolára a remenára. Za nimi mali pracovníci Žrebčinca záhradky a skleník. Pri zadnom

východe stála skúšobná stena na pripúšťanie kobýl a zrubový domček s váhou

na váženie dovezeného ovsa a sena.

Žrebčinec mal aj dostihovú prevádzku. V tomto odvetví jazdectva dosiahol tiež

veľa úspechov. Najväčším bolo víťazstvo jazdca Tibora Kňazíka, ktorý na koni

„NESTOR“ v roku 1966 vyhral 77. ročník medzinárodnej „Veľkej pardubickej

steeplechase“. V jazdeckom športe je „Veľká pardubická“ považovaná za jeden

z najťažších prekážkových dostihov v Európe.

Bývala dominanta Sabinovskej ulice sa nachádzala na veľkej ploche

pri terajšom Domove mládeže Alexandra Duchnoviča za murovaným

plotom na mieste, kde je teraz ihrisko a sedemposchodový

panelový obytný dom. Pôvodný Žrebčinec tak ostal už iba

v niekoľko málo zachovaných dokumentoch a spomienkach. Zanechal

však po sebe historickú, spoločenskú, architektonickú a chovateľskú hodnotu. Bol

to impozantný objekt po stránke architektonickej, v ktorom bola vytvorená harmónia medzi

pracovným prostredím, zvieratami a ľuďmi pracujúcimi v chove koní.