Redaktor:ScholastikosSVK/pieskovisko2
Právny štát (nem. Rechtsstaat; angl. rule of law; franc. état de droit) je štát, v ktorom sa právne relevantné vzťahy spravujú právom. V moderných štátoch predstavuje abstraktný ústavnoprávny princíp, ktorého obsah je predmetom diskusií. V právnej teórii existuje viacero druhov, respektíve prístupov k právnemu štátu.
V zmysle princípu formálneho právneho štátu môžu orgány verejnej moci postupovať len na základe práva a spôsobom ustanoveným právom (princíp legality). Jeho cieľom je najmä sebalimitácia štátnej moci platným právom. Keďže však aj právo samotné môže byť nespravodlivé (napríklad nacistické právo), bol koncept formálneho právneho štátu doplnený konceptom materiálneho právneho štátu, ktorý kladie dôraz aj na obsah práva. Materiálny právny štát tak má byť vystavaný na úcte k ľudským právam a spoločensky uznávaným hodnotám. Niektorí autori stavajú formálny a materiálny právny štát do protikladu:tak:[1]:213, iní autori ich vnímajú skôr ako prepojené súbory princípov. Predstavy o materiálnom a formálnom právnom štáte sa zároveň u jednotlivých autorov líšia.
Princíp právneho štátu je deontologickou (správnostnou) normou, ktorá stanovuje ideálny stav. Nemožno mu preto vyhovieť jednorazovým splnením jeho účelu, ale iba opakovaným konaním v súlade s ním. Ak preto napríklad Ústava SR (čl. 1) tvrdí, že Slovenská republika je právny štát, ide o stanovenie záväzku a cieľa, ku ktorému má štát smerovať, a nie normou, ktorej nesystematické porušenie znamená, že štát nie je právnym štátom. V tomto zmysle je podľa Finnisa právny štát bežné označenie pre stav, keď je právny systém v dobrom právnom stave.[2]:5
Historicky sa formovanie myšlienky právneho štátu spájalo s požiadavkou deľby moci, spoločenskej zmluvy a zakotvenia a rešpektovania ľudských práv. Vyvinulo viacero regionálnych prístupov k právneho štátu. Nemecká koncepcia (Rechtstaat) zdôrazňovala viazanosť štátnej moci platným a morálnym právom, pričom za jej protiklad možno označiť totalitu a totalitný štát. Anglosaská koncepcia Rule of Law zdôrazňovala zase skôr právnu a procesno-právnu ochranu občana pred zneužívaním moci zo strany verejných orgánov, pričom za jej protiklad možno v istom zmysle označiť bezvládie či anarchiu.
Právny štát je tiež jednou z hodnôt presadzovaných a ochraňovaných Európskou úniou.[3]
Koncepty právneho štátu
[upraviť | upraviť zdroj]Alexander Bröstl a Ján Drgonec rozlišujú liberálny právny štát, materiálny právny štát, demokratický právny štát a sociálny právny štát.[4]:22[1]:209
Formálny a materiálny právny štát
[upraviť | upraviť zdroj]V moderných štátoch predstavuje je právny štát jedným z hlavných ústavných princípov, ktorý má viacero čiastkových podprincípov, z nich najznámejším je princíp legality.
Medzi formálne princípy právneho štátu patria: legalita štátnej moci (obmedzenie vlády, ústavnosť a zákonnosť), právna istota, rovnosť ľudí pred zákonom a v právach (rule of law), že každý podlieha právu a nik nie je nad právom (rule of law) a podľa časti autorov aj legitimita štátnej moci.
K materiálnym princípom právneho štátu patria princíp slobody, záruka základných práv a slobôd, materiálna spravodlivosť (napríklad pozitívna diskriminácia) a to všetko na základe princípu proporcionality.
Medzi organizačné a procesné princípy právneho štátu patria deľba moci a jej kontrola prostredníctvom systému bŕzd a protiváh (systém checks and balance), nezávislosť súdnej moci, prístupnosť súdov a zákaz arbitrárnosti.
Podľa Ústavného súdu SR sa materiálny právny štát nezakladá „na zdanlivom dodržiavaní práva či na formálnom rešpektovaní jeho obsahu spôsobom, ktorý predstiera súlad právne významných skutočností s právnym poriadkom. Podstata materiálneho právneho štátu spočíva v uvádzaní platného práva do súladu so základnými hodnotami demokraticky usporiadanej spoločnosti a následne v dôslednom uplatňovaní platného práva bez výnimiek založených na účelových dôvodoch.“[5]
Rechtstaat (nemecký koncept)
[upraviť | upraviť zdroj]Mohl, Stern, Kelsen.
Rule of Law (angloamerický koncept)
[upraviť | upraviť zdroj]Za priekopníka „Rule of Law“ býva spravidla považovaný Albert Venn Dicey, ktorý termín použil v roku 1885 vo svojej knihe An Introduction to the Study of the Law of the Constitution. Diceyho myšlienky neboli napríklad z hľadiska trestného práva nóvum, no jeho kniha, ktorá ich spájala s ústavným právom získala veľký ohlas. Dicey napríklad zdôrazňoval, že právo platí pre všetkých rovnako a že každý človek, bez ohľadu na jeho postavenie alebo stav, podlieha jednému všeobecnému právu a jurisdikcii všeobecných súdov. Britská ústava mala byť preniknutá právnym štátom, pretože jej princípy (ako napríklad právo na osobnú slobodu alebo právo na verejné zhromaždenie) sú výsledkom súdnych rozhodnutí určujúcich práva súkromných osôb v konkrétnych prípadoch predložených súdom.[2]:3
Thomas Bingham prirovnal princípy právneho štátu k univerzálnemu sekulárnemu náboženstvu.[2]:174 Po Binghamovi je pomenované aj Bingham Centre for the Rule of Law.[6]
Európska únia
[upraviť | upraviť zdroj]Právny štát je tiež jednou z hodnôt presadzovaných a ochraňovaných Európskou úniou, je jedným z jej základných pilierov.[3] Požiadavka vlády zákonov bola stanovená aj v tzv. kodanských kritériách (1993), ktoré musí spĺňať krajina, ktorá sa chce stať členom EÚ.[7] Judikatúra Súdneho dvora EÚ definovala šesť hlavných princípov právneho štátu: zákonnosť (vrátane procesu prijímania zákonov), právna istota, zákaz svojvôle výkonnej moci, účinná súdna ochrana, deľba moci a rovnosť pred zákonom.[8]
Súdny dvor tiež vyvodil zodpovednosť Európskej komisie za zaručenie dodržiavania zásad právneho štátu a za zabezpečenie dodržiavania práva, hodnôt a zásad EÚ v členských štátoch. K tomuto cieľu má Európska komisia k dispozícii tzv. súbor nástrojov na podporu právneho štátu.[9] V rámci mechanizmu právneho štátu Európska komisia najmä monitoruje zmeny, pokiaľ ide o právny štát v členských štátoch a informuje o nich od roku 2020 v správach o právnom štáte.[8] Mechanizmus má ako preventívny nástroj slúžiť ako priestor pre reflexiu vývoja v krajinách a napomáhať k predchádzaniu vzniku alebo zhoršovaniu problémov. Komisia sa so správou obracia na národné parlamenty a vnútroštátne orgány.[10] Od roku 2024 Komisia sleduje aj stav právneho štátu v krajinách zapojených do procesu rozširovania Európskej únie.[9]
Rada Európy
[upraviť | upraviť zdroj]Benátska komisia vypracovala a v roku 2016 prijala zoznam kritérií právneho štátu. Dokument sa skladá z troch častí. Prvá vysvetľuje účel a predmet správy a zaoberá sa vzájomnými vzťahmi medzi právnym štátom, demokraciou a ľudskými právami. Druhá časť sa zaoberá rôznymi aspektami právneho štátu (legalita, právna istota, predchádzanie zneužitiu právomoci, rovnosť pred zákonom, zákaz diskriminácie, prístup k spravodlivosti). Tretia časť uvádza najdôležitejšie dokumenty soft law a hard law venujúce sa problematike právneho štátu.[11]
Slovensko
[upraviť | upraviť zdroj]Podľa čl. 1 Ústavy SR je Slovenská republika právnym štátom.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b DRGONEC, Ján. Ústava Slovenskej republiky. Bratislava : C. H. Beck, 2019.
- ↑ a b c BINGHAM, Tom. The Rule of Law. London : Penguin Books, 2011.
- ↑ a b čl. 2 a čl. 21 ods. 1 Zmluvy o európskej únii.
- ↑ BRÖSTL, Alexander. Právny štát. Košice : Medes, 1995.
- ↑ PL. ÚS 17/2008. Nález z 20. mája 2009. ZNUÚS 2009, s. 176.
- ↑ Rule of Law: Proactively advancing the Rule of Law worldwide [online]. London: British Institute of International and Comparative Law, [cit. 2025-02-18]. Dostupné online.
- ↑ kodanské kritériá. In: Encyclopaedia Beliana [online]. Bratislava: Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied, 2018-03-21, [cit. 2025-02-18]. Dostupné online.
- ↑ a b Čo je to právny štát? [online]. Európska komisia, [cit. 2025-02-18]. Dostupné online.
- ↑ a b Čo robí Komisia pre dodržiavanie zásad právneho štátu? [online]. Európska komisia, [cit. 2025-02-18]. Dostupné online.
- ↑ Mechanizmus právneho štátu [online]. Európska komisia, [cit. 2025-02-18]. Dostupné online.
- ↑ Zoznam kritérií právneho štátu CDL-AD(2016)007, úvod, body 5 až 8