Preskočiť na obsah

Redaktor:SlovenskoNaseMale/pieskovisko

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Propaganda (kniha)[upraviť | upraviť zdroj]

Propaganda je významná kniha napísaná Edwardom L. Bernaysom v roku 1928, v ktorej zlúčil prvky literatúri zo spoločenskej vedy a manipulácie za pomoci psychológie, aby preskúmal techniky komunikácie s verejnosťou. Bernays napísal túto knihu ako reakciu na úspech niektorých z jeho skorších diel, ako je Kryštalizácia verejnej mienky (ang.Crystallizing Public Opinion 1923) a A Public Relations Counsel (1927).V knihe Propaganda preskúmal manipuláciu más za pomoci psychológie a schopnosť využívať symbolické akcie a propagandu na ovplyvňovanie politiky, sociálnych zmien a lobovanie pre pohlavnú a rasovú nerovnosť.[1] Walter Lippmann bol Bernaysov 'neuznaný americký učiteľ a jeho dielo Fantomová verejnosť (ang.The Phantom Public) do značnej miery ovplyvnilo myšlienky vyjadrené v knihe Propaganda o rok neskôr.[2] Táto práca pomohla Bernaysovi stať sa otcom vzťahov s verejnosťou v očiach mdeiálnych historikov.[3]

Prehľad knihy [upraviť | upraviť zdroj]

V prvej až šiestej kapitole sa Bernays venuje komplexným vzťahom medzi ľudskou psychológiu, demokraciu a korporáciami. Bernaysovou tézou je, že, "neviditeľní" ľudia, ktorí vytvárajú vedomosti a propagandistickú normu nad masami,sú tí ktorí majú ako jediní silu utvárať myšlienky, hodnoty a odozvi občanov.[4] "Riadený súhlas" más by mal mať zásadný význam pre prežitie demokracie.[5]Bernays vysvetľuje :

"Vedomá a inteligentná manipulácia organizovaných zvykov a názorov más je dôležitým prvkom demokratickej spoločnosti. Tí, ktorí riadia tento neviditeľný mechanizmus spoločnosti predstavujú neviditeľnú vládu, ktorá je skutočnou vládnucou silou našej krajiny. Sme riadiení, naše mysle sú formované, naše chute vytvárané, naše predstavy navrhnuté, a to najmä mužmi o ktorých sme nikdy nepočuli."[6]

"Bernays rozširuje tento argument k ekonomickej sfére, kde oceňuje pozitívny vplyv propagandy v kapitalizme."[7]

"Z jedného výrobného závodu, potenciálne schopného dodávať celému kontinentu konkrétny výrobkom, si nemôže dovoliť čakať, až si verejnosť požiada tento produktu; namiesto toho, je potrebné udržiavať neustály styk, a to prostredníctvom reklamy a propagandy, s drvivou väčšinou verejnosti, aby bol zaistený nepretržitý dopyt, ktorý bude sám generovať zisk napriek nákladnému snaženiu."[8]

Bernays kladie veľký dôraz na schopnosti strojcu propagandy, ako sám seba vidí, aby zistil motív prianí jednotlivca, a nie iba dôvody ktoré mu jednotlivec ponúka. Argumentuje, "Ľudké myšlienky a činy sú náhrady za túžby ktoré bol povinný potlačiť."[9] Bernays naznačuje, že propaganda ako samotná sa môže stať veľmi efektívna a vplyvná ak objavíme skryté motívy verejnosti. Tvrdí, že emocionálne reakcie pôvodne prítomné v propagande obmedzujú možnosti publika vytvoriť si binárne myslenie, čo môže mať za následok rýchlejšie a lepšie reakcie.[10] Posledných päť kapitol z veľkej časti opakujú pojmy vyjadrené skôr v knihe a poskytujú prípadové štúdie na to, ako používať propagandu účinne na presadzovanie práv žien, vzdelanie a sociálne služby.[11]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. BERNAYS, Edward. Propaganda. [s.l.] : Routledge, 1928.
  2. BENDER, Stephen. Karl Rove & the Spectre of Freud’s Nephew. [s.l.] : [s.n.].
  3. TUROW, Joseph. Media Today: An Introduction to Mass Communication. [s.l.] : [s.n.].
  4. BERNAYS, Edward. Propaganda. [s.l.] : Routledge, 1928. S. 20.
  5. BERNAYS, Edward. Propaganda. [s.l.] : Routledge, 1928. S. 11.
  6. BERNAYS, Edward. Propaganda. [s.l.] : Routledge, 1928. S. 9.
  7. BERNAYS, Edward. Propaganda. [s.l.] : Routledge, 1928. S. 61.
  8. BERNAYS, Edward. Propaganda. [s.l.] : Routledge, 1928. S. 57.
  9. BERNAYS, Edward. Propaganda. [s.l.] : Routledge, 1928. S. 52.
  10. BERNAYS, Edward. Propaganda. [s.l.] : Routledge, 1928. S. 28.100.
  11. BERNAYS, Edward. Propaganda. [s.l.] : Routledge, 1928.