Redaktor:Titi boy/pieskovisko

	Santa Bárbara
	obec
	Panoramatický pohľad na obec
	Erb
	Erb
	Oficiálny názov: Santa Bárbara
Štát	Portugalsko
Región	Azory
ostrov	Santa Maria
Nadmorská výška	220 m n. m.
Súradnice	36°58′45″S 25°03′58″Z / 36,97917°S 25,06611°Z
Najvyšší bod	Pico Alto
- výška	586,64 m n. m.
- súradnice	36°58′46″S 25°05′27″Z / 36,97944°S 25,09083°Z
Najnižší bod	Úroveň mora
- poloha	Atlantický oceán
- výška	0 m n. m.
Rozloha	15,27 km² (1 527 ha)
Obyvateľstvo	370 (2021)
Hustota	24,23 obyv./km²
Vznik	16. stor.
Predseda miestneho zastupiteľstva	Flávio José Freitas Resendes
Časové pásmo	Azory (UTC-2)
- letný čas	Azory (UTC-2)
PSČ	9580-115
Telefónna prevoľba	(+351) 292 XX XX XX
	Poloha obce Santa Bárbara v rámci otrova Santa Maria
	Webová stránka: facebook.com/jfsbarbara
	OpenStreetMap: mapa
	Geografický portál

Súradnice: 36°58′45″S 25°03′58″Z / 36,97917°S 25,06611°Z

Santa Bárbara je obec (freguesia) v okrese (concelho) Vila do Porto, nachádzajúca sa na ostrove Santa Maria, v Azorskom súostroví.

Geografia

Nachádza sa v údolí v severovýchodnej časti ostrova Santa Maria. Na severe a východe hraničí s Atlantickým oceánom, na juhovýchode s obcou Santo Espírito, na juhozápade s obcou Almagreira a na západe s obcou São Pedro.

Obec je rozdelená do niekoľkých miestnych častí: Termo da Igreja - centrum obce, Norte, Lagos, Lagoínhas, Feteiras, Pocilgas, Pico do Penedo, Poço Grande, Boa Vista, Forno, Barreiro, Fajã de São Lourenço, Arrebentão, Tagarete, Eira Alta a Ribeira do Amaro.

Nezameniteľný krajinný ráz obce prispel k priestorovému rozptýleniu obydlí obklopujúcimi celé údolie. K tomu typická architektúra domov s typickými komínmi a s bielymi fasádami v kombinácii s vonkajším lemovaním okien a dverí modrou anil farbou, prispieva k tomu, že obec je považovaná za najmalebnejšiu lokalitu nielen na ostrove Santa Maria, ale aj v rámci celých Azorských ostrovov.

Povrch

Oblasť pozostáva z geologického čadičového kameňa a škváry, premenených tlakmi a zvetrávaním. V miestnej časti Arrebentão sa nachádza bývalý lom Poço da Pedreira ^[2], kde boli tieto ložiská odkopávané a používané na stavbu domov, čo vysvetľujú vertikálne svahy lomu. Z geologického pohľadu a úrovne zmien sú pyroklastické usadeniny konsolidované a nadobudli červenú farbu, z čoho bol odvodený aj názov lokality: Pico Vermelho.

Vodstvo

Prírodná krajina je mimoriadne krásna a vyznačuje sa horami a hlbokými údoliami, na dne ktorých tečú riečky a potoky. Medzi najvýznamnejšie patria : Ribeira de Santa Barbara zbierajúca vody zo všetkých prítokov zo severovýchodnej časti pohoria Pico Alto transformujúca sa neskôr na Ribeira do Amaro a vytvárajúca asi 40 m vysoký vodopád Cascata do Tagarete, či Ribeira do Salto ukončená asi 25 m vysokým vodopádom Cascata CaiÁgua na východnej strane ostrova. ^[3]

Dejiny

Osídlovanie oblasti začalo v 16. storočí o čom svedčí aj skutočnosť, že sa záliv São Lourenço objavil na Mape Azorských ostrovov AÇORES INSULAE z roku 1584 a bol identifikovaný ako La Prainha, neskôr označovaný ako Villa da Prainha.

Osadníci pochádzali z vidieckych oblastí Algarve a Alentejo z Portugalskej pevniny čo sa prejavilo na topologických vplyvoch vo vidieckych domoch a dedinách regiónu.

Opis obce zverejnený v Álbum Açoriano z roku 1903 ju označoval ako najchudobnejšiu na ostrove, pričom jej obyvatelia sa venovali pestovaniu pšenice, zemiakov a chovu dobytka ^[4]

V roku 1965 bola zahájená v miestnej časti Norte prevádzka vojenskej základne LORAN (LOng RAnge Navigation), ktorá bola súčasťou reťazca NATO-D a fungovala ako stĺp pre Atlantický oceán a koordinovala diaľkovú navigáciu so stanicami na ostrovoch Flores a Porto Santo. Vo svojej dobe bol komplex postavený a prevádzkovaný francúzskou armádou, ktorá vybudovala komunitu, ktorá zahŕňala nielen prevádzkové zariadenia, ale aj rezidencie a domy pre svojich funkcionárov, vrátane ulíc, športovísk a zelených plôch. Prevádzka bola ukončená 31. decembra 1977 a od roku 1980 bol komplex uzatvorený. Od tej doby je opustený a chátra. ^[5]

Demografia

Výrazný krajinný reliéf s hlbokými údoliami viedol ku vzniku izolovaných osídlení miestneho obyvateľstva s počtom do 100 obyvateľov, rozdelených v súčasnosti do miestnych častí nachádzajúcich sa pozdĺž regionálnej cesty E.R. 1-1ª, ktorá obklopuje ostrov.

Populačný vývoj

Populačný vývoj v obci Santa Bárbara ^[6]

Ekonomika a infraštruktúra

Primárnym zdrojom príjmov miestneho obyvateľstva je poľnohospodárstvo, doplnené rybolovom, obchodom a cestovným ruchom.
Obec, ktorá je známa svojou typickou architektúrov domov rozptýlených po celomm údolí, je prezývaná aj tiež ako „Freguesia Presépio“ (Betlehémska obec), čo z nej robí vyhľadávaný cieľ turistov.

Turistickým centrom obce je záliv São Lourenço nachádzajúci sa na východnom pobreží. Patrí medzi najkrajšie zátoky celého súostrovia s vinicami tiahnucími sa po svahoch od vrchu až k oceánu, vytvárajúce dojem amfiteátra tvoriaceho ochranú bariéru pred vetrom a zároveň zabezpečujúceho prirodzené dohrievanie viniča.
Práve miestna mikroklíma zálivu prispela k rozvoju vinárskeho priemyslu na ostrove.

Referencie

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Titi boy/pieskovisko

Zdroje

RAPOSO, António G.B.; REIS, Victorino V.. A ilha de Santa Maria. História, clima e evolução da população. Relatórios e Comunicações do Departamento de Biologia (Ponta Delgada (Azores), Portugal: University of the Azores), s. 1–13. Dostupné online. (Portuguese)
PUIM, Arsénio Chaves. As Ribeiras de Santa Maria, Seus Percursos & História. Vila do Porto : Jornal O Baluarte de Santa Maria, 2009. 133 p.

[[Kategória:Mestá v Portugalsku]] [[Kategória:Okresy v Portugalsku]] [[Kategória:Azory]] [[Kategória:Lokality Svetového dedičstva v Portugalsku]]

[1] Informácie o obci

[2] Poço da Pedreira

[3] Planta de Sintese Santa Maria Planta_Sintese_SMA

[4] Álbum Açoriano (1903)

[5] Estação Loran de Santa Maria

[6] Instituto Nacional de Estatística (Recenseamentos Gerais da População)

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

[6]