Redaktor:Vasyl` Babych/Sandbox
Oleksij Viktorovyč Kurinnyj (22. května 1986, Bachmut – 6. září 2017, Masevyči) bol ukrajinský právnik, politológ, odborník na vývoj ukrajinštiny, verejný činiteľ a básnik[1]. Bol významnou postavou v boji za emancipáciu ukrajinštiny ako štátneho jazyka v prvom desaťročí 21. storočia. Je autorom originálnych metód stanovenia postkoloniálnej dynamiky jazykových zmien na Ukrajine. Zaoberal sa tiež výskumom témy hladomoru v rokoch 1932–1933 na Severnom Kaukaze. Zaoberal sa aj problematikou asimilácie (slovakizácie) Ukrajincov a Rusínov na Slovensku. Je autorom alebo spoluautorom viac ako 50 vedeckých a analytických publikácií z oblasti práva, histórie, sociolingvistiky, etnografie, kolektívnych monografií a príručiek (spoluautor), ako aj vedeckých článkov.
Životopis
[upraviť | upraviť zdroj]Oleksij Kurinnyj sa narodil v Doněckej oblasti, v meste Bachmut, kam jeho matka uprchla z Kyjeva po havárii jadrovej elektrárne v Černobyle. Detstvo prežil v Bachmute a v Čerkaskej oblasti, no následne študoval a žil v Kyjeve. Na Národnej univerzite "Kyjevsko-Mohyljanská akadémia" získal magisterský titul. Od septembra 2009 pôsobil ako odborný asistent na Katedre medzinárodného práva a špeciálnych právnych vied Fakulty právnych vied Národnej univerzity "Kyjevsko-Mohyljanská akadémia". Je spoluautorom viacerých návrhov zákonov: "O štátnej službe", "O správnom poplatku", "O právach pôvodných obyvateľov Ukrajiny", "O právnom nástupníctve Ukrajiny od ukrajinských štátnych subjektov", "O štátnom jazyku" a autorom pozmeňovacích návrhov k návrhu zákona "O zmene niektorých zákonov Ukrajiny o ochrane informačného televízneho a rozhlasového priestoru Ukrajiny".
Zomrel pri dopravnej nehode 6. septembra 2017.
Schválenie štátneho statusu ukrajinčiny
[upraviť | upraviť zdroj]Štúdiom jazykovej situácie na Ukrajine, s cieľom schválenia štátneho statusu ukrajinského jazyka, sa venoval vo svojej vedeckej práci. Bol podpredsedom Koordinačnej rady pre ochranu ukrajinského jazyka pri Kyjevskom mestskom oddelení spoločnosti "Memoriál" pomenovanej po Vasylu Stusovi, podpredsedom Kyjevského mestského združenia spoločnosti "Prosvita" (2013–2017), členom Koordinačnej rady pre používanie ukrajinského jazyka vo všetkých oblastiach verejného života Ukrajiny pri Ministerstve kultúry Ukrajiny, členom Medzirezortnej pracovnej skupiny pre realizáciu Koncepcie rozvoja ukrajinského jazyka, kultúry a výchovy historických pamiatok medzi obyvateľmi Kyjeva a expertom verejnej iniciatívy "Resuscitačný balíček reforiem". Aktívne sa podieľal na procese premenovania kyjevskej toponýmie. Je autorom mnohých publikácií zdôvodňujúcich nutnosť premenovania ulíc hlavného mesta s komunistickými názvami.
Uctenie pamiatky
[upraviť | upraviť zdroj]V júli 2018 vydalo vydavateľstvo "Prosvita" knihu jeho básní s názvom "Žijem pre Ukrajinu". Kniha zhrňuje básnickú tvorbu z rokov 1999 až 2017. Okrem básní obsahuje aj básnické preklady a fotografie z rodinného archívu. Dňa 7. septembra 2019 bola na fasáde "Kyjevsko-Mohyljanského kolegia", kde Oleksij Kurinnyj študoval, umiestnená pamätná tabuľa. Dňa 16. októbra 2020 sa v Múzeu Národnej univerzity "Kyjevsko-Mohyljanská akadémia" konala prezentácia monografie Oleksija Kurinného s názvom "Implementácia práva na politické sebaurčenie do moderného právneho systému Ukrajiny (XX. – začiatok XXI. storočia)". Pamiatke Oleksija Kurinného je venovaný hudobný a osvetový projekt "Nová ukrajinská klasika" violončelisty Vasyla Babyča. Projekt sa prvýkrát zaznel v mestskej knižnici mesta Dnipro 10. júna 2018. Neskôr sa koncertovalo aj v Kyjeve, Lvove a lvovskej oblasti. V júni 2022 Kyjevská odborná toponymická komisia preskúmala a schválila výsledky hlasovania o premenovaní ulice Karla Marxa v Desnjanskom okrese Kyjeva na ulicu Oleksija Kurinného. Dňa 27. septembra 2022 bola tá ulica premenovaná. Dňa 25. septembra 2022 na Národnej univerzite "Kyjevsko-Mohyljanská akadémia" bola schválená nariadenie o uctievaní mena Oleksija Kurinného pre študentov, pre "zachovanie pamiatky na Oleksija vo väzbách jeho univerzity, za podporu pokračovania jeho veci".
Odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]Referencie
