Preskočiť na obsah

Redaktor:Viktorsoltes2409

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Calvum Nigrum

[upraviť | upraviť zdroj]

Calvum Nigrum(latinský- čierna diera) je atóm, ktorý sa nachádza v strede singularity(značka Cg). Je to obrátený atóm to znamená, že v jadre sa nachádzajú elektróny a na vrstvách protóny a neutróny. Okrem elektrónov, neutrónov a protónov, atóm obsahuje neganstrón(lat-negans neutron, záporný neutrón), čo je záporne nabitý neutrón (náboj -0.118) a označuje sa n- tak tiež sa tu nachádza dimidy (lat-Dimidium-polovičný) ja polovične nabitý elektrón, ktorý sa nachádza na poslednej vrstve atómu označuje sa ako D±.

Časti atómu

[upraviť | upraviť zdroj]

Elektro jadro

[upraviť | upraviť zdroj]

Elektro jadro sa nenachádza v strede atómu, ono len obklopuje v strede atómu sa nachádza triprotonsradiorum (tpr+), ako už zo názvu vychádza sú to tri protóny radiácie, ktoré sa nachádzajú v strede tohto atómu. tpr+ má veľmi dôležitú úlohu, spolu s elektro jadrom vytvára electroprotón propinquo (EP½=e-+p+/mc²), ktorý funguje ako magnetické pole, ktoré pôsobí na priestor.

Neutrosféra ns0

[upraviť | upraviť zdroj]

Je prvá vrstva od elektro jadra. Táto vrstva je neutrálna, kvôli neutrónom. Tu sa uskladňujú neutróny po jadrovom štiepený. Maximálny počet neutrónov na vrstve je toľko, koľko je dimidov.

Protosféra pf+

[upraviť | upraviť zdroj]

Protosféra je vrstva, na ktorej sa nachádzajú protóny. Aby protóny ostali na protosfére, s elektro jadra neganstróny a protóny udržujú mutuaviscentripeta (lat- vzájomná stredová sila)(Fmvc), ktorá pôsobí na obe častice rovnako. Túto silu sa dá vypočítať so vzorom Fmvc=n-+p+/2-n0

Negans lamina nf-

[upraviť | upraviť zdroj]

Posledná vrstva, na ktorej sú dimidy (d±). Táto vrstva je polovične záporná kvôli dimidom. Počet dimid nám určuje počet neganstronov. Dimidy vytvárajú väzby s ostatnými Calvum nigrummi. Táto vrstva zapríčiňuje jadrové štiepenie, ktoré potom ho potom narušia a potom zase sa "zregeneruje" ako keby, tento proces sa nazýva Venenum (lat- jed) Evn).

Pravidlá vo fyzike na Cg

[upraviť | upraviť zdroj]

Na čiernu dieru neplatia zákony fyziky, preto si ich musíme vytvoriť vlastné nové zákony, ktoré sa budú vzťahovať iba na čierne diery. Ako napríklad MCG. MCG je pravidlo jednoty, myslím tým to, že hmotnosť (m), rýchlosť svetla (c) a gravitačné zrýchlenie (g) majú rovnakú hodnotu (m=c=g)

Bodová energia Eb

[upraviť | upraviť zdroj]

Bodová energia je vlastne to, ako čierna diera ohýba priestor a čas (časopriestor). Jeho vzorec je

Eb=mc2g

Hustota ρcg

[upraviť | upraviť zdroj]

Hustota je dôležitá, preto lebo určuje častice v atóme, jeho vzorec je

ρcg=Em/g