Redaktor:Wewavp/pieskovisko
 |
Toto je pieskovisko redaktora Wewavp. Pieskovisko je podstránkou stránky redaktora. Slúži na vytváranie článkov, testovanie a experimenty redaktora, nie je to encyklopedický článok. Ďalšie pieskoviská: Hlavné pieskovisko | Šablóny | Moduly |
| Jana Želibská | |
| Narodenie | 3. máj 1941 Olomouc, Slovensko |
|---|---|
Jana Želibská (* 3. máj 1941, Olomouc bola slovenská výtvarníčka.
Jana Želibská[upraviť | upraviť zdroj]
Jana Želibská sa narodila 3. máj 1941 v Olomouci. Želibská je predstaviteľkou akčného umenia, zrealizovala niekoľko akcií v prírode, ktoré sú dnes radené k významných dielam v rámci konceptuálnych stratégií.V rokoch 1959-1966 študovala na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od 60-tych rokov sa suverénne pohybuje na slovenskej výtvarnej scéne. Jej počiatočné práce vychádzajú z pop-artového poučenia v rámci realizácie enviromentov, na prelome šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov uskutočňuje niekoľko akcií s dôrazom na komunikatívnosť a prelínanie umenia so životom. Jej akčné prejavy sa odohrávajú nielen v prírodnom prostredí, kde vychádza z mytológie alebo ľudových zvykov, ale aj v komornejších mestských prostrediach, kde spolupracuje so svojimi priateľmi. Téma obnaženej ženskej figúry sa v jej tvorbe prelína s vlastnou otvorenosťou, snahou o bezprostrednú komunikáciu a depatetizáciu umenia". Samostatne vystavovala v Bratislave (1992, 1996, 1999), Žiline (1993, 1996) a Šamoríne (1998).
Tvorba[upraviť | upraviť zdroj]
- V roku 1970 zorganizovala svoju vlastnú akciu-slávnosť Snúbenie jari
- V roku 1980 zorganizovala pre úzky okruh pozvaných tzv. Malú módnu prehliadku
- Po roku 1989 autorka začala viac „inštalovať“, pracovať s ready made, s neónovou „svetelnou kresbou“ Jana Želibská patrí k progresívnej generácii akčných a konceptuálnych umelcov, ktorí vstúpili na československú scénu v 60. rokoch. Vo svojej ranej tvorbe prehodnotila podnety medzinárodných tendencií, najmä pop-artu a francúzskeho Nového realizmu. Jeho teoretik Pierre Restany v roku 1973 otvoril autorkinu samostatnú výstavu v Paríži a v katalógu príznačne nazval Janu Želibskú „večnou snúbenicou jari“.
- V rokoch 1959 – 65 študovala na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave v ateliéroch grafiky a monumentálnej maľby. Bola to jedna z mála slovenských umelkýň, ktorej sa (podobne ako v tom čase Mlynárčikovi či Jankovičovi) aj prostredníctvom Pierra Restanyho podarilo na chvíľu infiltrovať na „západnú“ (parížsku) výstavnú scénu. V roku 1968 získala štipendijný pobyt v Paríži, ktorý žil práve atmosférou študentských nepokojov. Po návrate domov ju zastihli udalosti augusta 1968* a v novembri rovnakého roku spolu s Alexom Mlynárčikom a Karolom Lackom na protest odriekli svoju účasť na medzinárodnom bienále súčasného umenia Danuvius v Bratislave. Aj táto manifestácia politického postoja určila vylúčenie Jany Želibskej z oficiálneho výstavného života po roku 1971 v období normalizácie. Navyše sa vo svojom výtvarnom názore odklonila od akademického školenia. Stála pri zrode environmentu a objektu v 60. rokoch, akcie a konceptu v 70. rokoch, postmoderného objektu a inštalácie na konci 80. rokov a videoumenia v 90. rokoch 20. storočia. Ako jediná vo svojej generácii otvorene tematizovala intimitu, vzťahy mužov a žien, a „oslávila“ ženské telo z (proto) feministického východiska.