Redaktor:Zajac Vanka/Ekonomická demokracia
Ekonomická demokracia[1][upraviť | upraviť zdroj]
Ekonomická demokracia ako ekonomický a sociálny systém ruší súkromné vlastníctvo výrobných prostriedkov a námezdnú prácu, ale uznáva trh. Je definovaný tromi charakteristikami (črtami) a to zamestnanecká samospráva, spoločenská kontrola investícií a férový trh (fairtrade).
Ako prvý teoreticky definoval vo vedeckej praxi ekonomickú demokraciu ako spoločensko-ekonomický systém profesor na Chicago Loyola University, USA, David Schweickart a napísal základný vedecký materiál – knihu Ekonomická demokracia – Po kapitalizme (David Schweickart After Capitalism, Rowman and Littlefield,Inc.Maryland USA)
Tri črty ekonomickej demokracie[upraviť | upraviť zdroj]
Zamestnanecká samospráva, v ktorej je definovaná demokracia zamestnancov vo vnútri organizácie na základe ich spoluúčasti, cudzím slovom participácie, kde každý jeden zamestnanec má rovnocenný jeden hlas v rozhodovaní o podniku. „Činnosť všetkých výrobných podnikov demokraticky kontrolujú zamestnanci“. Hovorí sa často o demokratickom podniku. „Každý výrobný podnik kontrolujú tí, čo v ňom pracujú. Zamestnanci zodpovedajú za nerušený chod fabriky: za organizáciu práce, pracovnú disciplínu, techniku a technológie produkcie, za to, čo sa vyrába a ako sa vyrába, aké sú výrobné náklady a ako sa rozdelí čistý zisk.“
Spoločenská kontrola investícií, pri ktorej verejné zdroje budú zbierané verejným spôsobom a používané na verejné financovanie. „Hoci pracujúci budú kontrolovať (a teda riadiť) výrobný proces, nebudú vlastniť výrobné prostriedky. Tie sa považujú za kolektívne vlastníctvo spoločnosti“, píše D.Schweickart, takže ide o spoločenské vlastníctvo výrobných prostriedkov. „Fondy pre nové investície sa vytvárajú z daní základných prostriedkov podnikov a naspäť do ekonomiky sa vracajú prostredníctvom siete verejných investičných bánk.“
Férový trh ako zostávajúci mechanizmus pre rozdeľovanie spotrebných tovarov a základných prostriedkov spoločnosti. „Férový obchod založený na tarifách, v nijakom prípade nie voľný obchod, najmä nie v prípadoch, keď sú výrazné rozdiely medzi mzdami a environmentálnou reguláciou v jednotlivých obchodujúcich štátoch.“ Ale napriek tomu „ceny reguluje iba ponuka a dopyt“…“Ale napriek tomu, finančný trh padne.“ D.Schweickart hovorí o socialistickom protekcionizme trhu tovarov a služieb, až o socialistickom trhu.
Podstatou zamestnaneckej samosprávy v ekonomickej demokracii je funkčné splynutie vlastníka výrobných prostriedkov a zamestnanca – pracovníka na týchto výrobných prostriedkoch.
Kľúčovým faktom je nahradenie súkromnej kontroly nad investíciami spoločenskou kontrolou, zrušenie potreby používať súkromné úspory domácností na investovanie do podnikov a zrušenie možností investovať súkromné peniaze za účelom ich kapitálového zhodnotenia, teda zrušenie trhu súkromných investícií, zrušenie búrz.
Tie prvé dve črty však zároveň znamenajú aj revolúciu v prerozdeľovaní výsledkov hospodárskej činnosti. Zamestnanci spolurozhodujú o riadení podniku a nedostávajú teda mzdu, ale rozdeľujú si hospodársky výsledok podniku, v ktorom rozhodujú, dnešnými slovami zisk po zdanení. A pretože podľa druhej črty nebude nutné vytvárať súkromný investičný kapitál, takzvaný „zisk“ im bude vyplácaný na osobné použitie.
Ekonomická demokracia teda ruší súkromné vlastníctvo výrobných prostriedkov a námezdnú prácu, ale uznáva trh. Treba si ešte zadefinovať základné pojmy, čo hýbe pokrok v spoločnosti a jej hospodárení. Sú to výrobné sily a výrobné vzťahy.
Význam[upraviť | upraviť zdroj]
Poskytuje predovšetkým alternatívu pre trendy a smery ekonomického rozvoja pre 21.storočie. V USA na základe hnutia "Occupy Wall Street" sa stretla so silným filozofickým ohlasom a najmä v oblasti zrúteného automobilového priemyslu okolo Chicago a Detroit vznikali servisné a výrobné zamestnanecké samosprávy po roku 2000. D.Schweickart zároveň popisuje najznámejšiu a najúspešnejšiu družstevnú organizáciu na báze zamestnaneckej samosprávy v Európe, a to MCC Mondragon v baskickom regióne Španielska.
Na Slovensku a v Česku vznikla po roku 2011 iniciatíva, profesor David Schweickart prednášal v Česku aj na Slovensku na Ekonomickej univerzite Bratislava 11. 10. 2011. Vzniklo idealistické hnutie mladých cľavičiarov, ale trend sa v ekonomike Slovenska neuplatnil, aj keď na juhu Európy existujú družstvá (kooperativy) založené na báze kolektívneho vlastníctva členov družstva, najmä v poľnohospodárstve (Grécko, Taliansko, Španielsko).
Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]
Po kapitalizme – ekonomická demokracia David Schweickart , Vyd.Spolku slov.spisovateľov, Bratislava, 2010, ISBN 978-80-8061-428-7
„Ekonomická demokracia dnes – Od teórie k praxi“, P.Dinuš – K.Šabíková, vyd.Veda Slovenská akadémia vied, 2013 ISBN 978-80-224-1315-2, najmä časť „Vymedzenie základného legislatívneho rámca pre zavedenie ekonomickej demokracie“
Svet v bode obratu - Systémové alternatívy kapitalizmu (koncepcie,stratégie, utópie) - Peter Dinuš - doc.Ladislav Hohoš a kol. - Vydavateľstvo VEDA Slovenskej akadémie vied Bratislava, Ústav politických vied, 2011 ISBN-978-80-224-1227-8
Ekonomika po kapitalizme - Hospodársky a sociálny model postkapitalistickej spoločnosti, Ing.Peter Zajac-Vanka,2017, vyd.IRIS s.r.o. Bratislava, ISBN-978-80-89726-99-8
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
1.[https://torden.sk/produkt/po-kapitalizme-ekonomicka-demokracia/]
2.[https://torden.sk/autor/david-schweickart/]