Preskočiť na obsah

Referendum o nezávislosti Škótska

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Výsledky referenda podľa volebných okrskov. Zelená farba je za nezávislosť, červená proti. Čím tmavším odtieňom je okrsok zafarbený, tým vyššie percento hlasov bolo za vybranú možnosť.

Referendum o nezávislosti Škótska sa konalo 18. septembra 2014. Malo len jednu otázku a to: „Malo by Škótsko byť nezávislý štát?“[1] Výsledkom malo byť buď zotrvanie Škótska v Spojenom kráľovstve, alebo jeho osamostatnenie sa. Na schválenie referenda mala stačiť jednoduchá väčšina hlasov.[2] Referenda sa zúčastnilo 84,6 % obyvateľov, z ktorých sa 55,3 % vyslovilo za zotrvanie Škótska v Spojenom kráľovstve.

Zásadnými otázkami, ktoré s referendom súvisia, je ekonomická životaschopnosť Škótska (a s ňou súvisiaca otázka meny nezávislého Škótska), obrana, vzťahy so zvyškom Spojeného kráľovstva či členstvo v medzinárodných organizáciách, predovšetkým v a NATO.

Referendu predchádzali rokovania medzi vládou Škótska a vládou Spojeného kráľovstva, ktoré vyústili do tzv. Edinburskej dohody podpísanej v roku 2012 v Edinburghu, garantujúcej zákonnosť a uznanie výsledku referenda a zároveň stanovujúcej niektoré jeho základné parametre.[3]

Zákon o referende bol 21. marca 2013 predložený Škótskemu parlamentu, ktorý ho schválil 14. novembra 2013[4] a kráľovná Alžbeta II. ho podpísala 17. decembra 2013.

Negatívne ohlasy

[upraviť | upraviť zdroj]

Proti odtrhnutiu Škótska sa ozvalo viacero kritických hlasov. Už v januári 2014 britská vláda upozornila, že Škótsko v prípade osamostatnenia nebude súčasťou . Škótsko by tak čakali zložité a dlhé rokovania ohľadne opätovného vstupu. Minister zahraničných vecí William Hague tvrdí, že by po pozitívnom výsledku referenda nastal "stav neistoty". Zároveň odštartoval sériu analýz, ktorými chce presvedčiť obyvateľov Škótska, aby nehlasovali za nezávislosť. [5] Hlasovanie za nezávislosť môže mať ešte ďalšie negatívne dopady, ktoré sú zatiaľ predmetom dohadov. Opozícia nedávno vyhlásila, že v prípade ich vlády existuje možnosť zavedenia pasových kontrol na hraniciach medzi Britániou a Škótskom. Vyjadril sa tak vodca britskej Labouristickej strany Ed Miliband a jeho vyjadrenia podporila aj ministerka vnútra za Konzervatívnu stranu Theresa Mayová.[6] Naopak, presadzovatelia nezávislosti tvrdia, že aj po osamostatnení chcú ostať súčasťou NATO a Európskej únie.[5] Premiér Alex Salmond sa vyjadril, že samostatné Škótsko bude jednou z najbohatších krajín sveta. Výsledky referenda budú podľa prognóz veľmi tesné a očakáva sa rekordná účasť, do volieb sa prihlásilo až 97% populácie Škótska. Po prvýkrát po 307 rokoch by sa krajiny rozdelili.[7]

Po sčítaní 31 z 32 volebných obvodov hlasovalo za nezávislosť Škótska 1 539 920 ľudí (44,58 %), kým proti nezávislosti 1 914 187 voličov (55,42 %); predbežná volebná účasť dosiahla 84,48 %.[8]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Referendum o nezávislosti Skotska (2014) na českej Wikipédii.