Preskočiť na obsah

Referendum o polohe hlavnej stanice v Brne

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Zbieranie podpisov 2014

Referendum o polohe hlavnej stanice v Brne je budúce miestne referendum, pripravované pôvodne spolu s komunálnymi voľbami na jeseň 2014. Občania mesta Brna budú hlasovať o tom, či chcú zachovať železničnú stanicu Brno hlavní nádraží v doterajšej polohe na ulici Nádražní a modernizovať ju,[1] alebo či chcú, aby bola realizovaná novostavba stanice v úplne novej polohe, vzdialenej od centra 980 m.

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Súhlasíte s tým, aby mesto Brno podniklo bezodkladne všetky kroky v samostatnej pôsobnosti k modernizácii železničnej stanice "Brno hlavní nádraží" v doterajšej polohe pozdĺž ulice Nádražní?
  2. Súhlasíte s tým, aby mesto Brno podniklo bezodkladne všetky kroky v samostatnej pôsobnosti s cieľom presadiť, aby sa najlepšie riešenie modernizácie železničnej stanice "Brno hlavní nádraží" určilo prostredníctvom sústavy otvorených návrhových súťaží?

Viaceré osoby na čele mesta Brna totiž dlhodobo presadzujú tzv. variant „Pri rieke“ – presun stanice o približne 960 metrov juhovýchodným smerom a výstavbu novej stanice na mieste existujúcej nákladnej stanice Brno dolní nádraží. Ich oponenti, najmä koalícia „Stanica v centre“, chce vystavať novú stanicu bližšie centra mesta, pod Petrovom, pozdĺž ulice Nové sady. Druhá otázka chystaného referenda mieri na zistenie, či občania podporujú nájdenie najlepšej formy modernizácie prostredníctvom dopravno-urbanistickej (návrhovej) architektonickej súťaže.[2][3]

Dejiny

[upraviť | upraviť zdroj]

Prvé referendum o polohe hlavnej brnianskej stanice, vyvolané s pomocou občianskej koalície Nádraží v centru, sa konalo v roku 2004.[4] Hlasujúci sa síce väčšinovo vyjadrili pre podporu existujúcej polohy u ulice Nádražní, vzhľadom na nedostatočnú účasť ale referendum nebolo záväzné.[5]

Nápad na druhé referendum dostal na jar 2013 Jakub Patočka, šéfredaktor Denníka Referendum, po inšpirácii, ktorá prišla so skúsenosťou s referendom v Plzni v roku 2013. S touto ideou sa postupne stotožnili ďalšie osoby a niektoré politické strany (zastupitelia z TOP 09 a Strany zelených a Českej pirátskej strany[6]). V januári 2014 začali aktivisti z občianskej aliancie Referendum 2014, tvorenej združeniami Děti Země, Hnutí DUHA a Masarykova demokratická akademie, zber podpisov nutných pre rozhodnutie o vypísanie hlasovania, ktoré chceli usporiadať v spoločnom termíne s komunálnymi voľbami na jeseň 2014. Iniciátori referenda žiadali vedenie Brna, aby poskytlo polovicu sumy (2 milióny korún), ktoré rada Štatutárneho mesta Brna vyčlenila na kampaň a propagáciu presunu stanice, v rámci spravodlivého delenia verejných zdrojov tiež na propagáciu alternatívneho riešenia (stanice v doterajšej polohe).[7]

Dňa 30. júla ohlásili iniciátori zozbieranie potrebného počtu podpisov (21 083, pričom podľa zákona bolo nutných 18 508 – šesť percent oprávnených voličov), ktoré odovzdali 1. augusta 2014 v podateľni Magistrátu mesta Brna.[8] Dňa 18. augusta 2014 oznámili úradníci, že z celkového počtu je platných len 13 257 podpisov. Okrem toho podľa Magistrátu chýbal odhad nákladov, ktoré by boli spojené s navrhovanými otázkami. Úrad preto vyzval iniciátorou referenda, aby nedostatky do 1. septembra odstránili. Jakub Patočka takýto postup označil "za svojvôľu a škandalózne pohŕdanie občanmi". Podľa Miroslava Patrika je tvrdenie o chýbajúcom počte podpisov nepreskúmateľné. Prípravný výbor pre vyhlásenie referenda nesúhlasil s uvádzanou 37% chybovosťou podpisov a s neuvedením nákladov (ktoré podľa neho boli zahrnuté v predložených dokumentoch), preto v nasledujúcich dňoch podal na Krajský súd v Brne žalobu na Magistrát mesta Brna.

Dňa 1. septembra 2014 dodali aktivisti z aliancie Referendum 2014 ďalšie petičné hárky s celkom 5 813 podpismi (podľa úradu 5 884), aby dorovnali úradom vylúčené podpisy. Poslanci za Stranu zelených navyše navrhli zaradiť do programu rokovania zastupiteľstva 2. septembra hlasovanie o tom, aby referendum vyhlásili sami zastupitelia, s návrhom však neuspeli. Možné bolo i mimoriadne rokovanie zastupiteľstva konané najneskôr do 15. septembra 2014, aby sa referendum stihlo vyhlásiť v termíne jesenných komunálnych volieb. Vtedajší primátor Onderka sa však nechal počuť, že mimoriadne zasadnutie nezvolá. Iniciátori referenda potom rozšírili žalobu na mesto Brno a žiadali, aby termín referenda stanovil miesto zastupiteľstva sám súd.

Krajský súd v Brne 10. septembra rozhodol, že asi tisícka podpisov z prv odovzdaných petičných hárkov mohla byť úradom vyradená neoprávnene, čo však nestačilo na dosiahnutie počtu potrebného na vypísanie referenda. Súd takisto 12. septembra zamietol druhú časť žaloby ako predčasnú a sám referendum nevyhlásil.[9] Magistrát medzičasom vyradil ďalších 680 podpisov aj z petičných hárkov predložených 1. septembra. V poradí tretia žaloba iniciátorov referenda smerovala na uznanie, že druhý, doplnený návrh na konanie referenda bol už bezchybný. Krajský súd v Brne o nej rozhodol 17. októbra 2014 a uznal, že návrh z 1. septembra obsahoval dostatok podpisov a zastupiteľstvo musí na svojom najbližšom zasadaní referendum vyhlásiť.[10] Medzi tým prebehli komunálne voľby. Novozvolené zastupiteľstvo po voľbách do miestnych zastupiteľstiev v roku 2014 na svojom prvom zasadnutí 25. novembra 2014 rozhodlo, že referendum o polohe stanice sa bude konať súčasne s voľbami do krajských zastupiteľstiev v roku 2016. Voľby do krajských zastupiteľstiev a do Senátu vyhlási prezident Českej republiky Miloš Zeman v dňoch 7. a 8. októbra 2016. V tieto dni bude tiež v obvode Štatutárneho mesta Brna konané miestne referendum o polohe stanice.

Reakcie

[upraviť | upraviť zdroj]

S vypísaním druhého referenda o polohe stanica pôvodne nesúhlasili niektorí členovia pôvodnej koalície „Nádraží v centru“ (Svatopluk Bartík, Matěj Hollan), ktorí poukazovali na to, že sa práve čaká na dlho pripravované porovnanie variantov. Štúdia objednaná Správou železničnej dopravnej cesty a prezentovaná v roku 2014 ukázala, že ako variant „pri rieke“, tak variant „pod Petrovom“ sú možné a finančne porovnateľné, ale presun stanice „k rieke“ má vďaka väčšej rozpracovanosti niekoľkoročný náskok. Matěj Hollan neskôr zmenil názor a od septembra 2014, najmä potom pred komunálnymi voľbami referendum podporoval a podporil ho aj ako novozvolený poslanec na prvom zasadnutí zastupiteľstva v novembri 2014.

Zástupcovia koalície „Stanica v centre“ aj zástupcovia mesta boli proti vyhlasovaniu nového referenda, pretože podľa Roberta Kotziana, námestníka brnianskeho primátora, sú jeho otázky „manipulatívne“, pretože aktivisti z aliancie Referendum 2014 vytvárali podľa neho dojem podpory variantu „pod Petrovom“, zatiaľ čo navrhované otázky sa pýtajú na nulový variant, teda modernizáciu existujúcej stanice!, ktorá nebola vôbec diskutovaná a pripravovaná. Ďalej sa Robert Kotzian tiež vyjadruje, že o definitívnej polohe stanice by malo rozhodnúť Ministerstvo dopravy v roku 2015, a ďalej že výsledky miestneho referenda nie sú pre neho nijako záväzné.

Podľa aliancie Referendum 2014 sa však štát, ktorý má byť investorom stavby, v roku 2002 dohodol s mestom, že práve Brno rozhodne o umiestnení stanice pomocou svojho územného plánu, čo ďalej organizátori zhŕňajú, že výsledok referenda je skutočne priamo záväzný len pre štatutárne mesto Brno v samosprávnej pôsobnosti ale nepriamo dopadá aj na ostatné subjekty a to prostredníctvom tzv. štvorstrannej zmluvy medzi Ministerstvom dopravy, SŽDC, Štatutárnym mestom Brnom a Juhomoravským krajom. V podobnom duchu zazneli aj výsledky diskusie na Medzinárodnej konferencii o priamej demokracii organizované 26. novembra 2015 Medzinárodným politologickým ústavom Masarykovej univerzity, za prítomnosti popredných odborníkov právnej vedy a politológov.

Situácia a stav brnianskeho železničného uzla[11] a poloha aj stav stanice sa priamo dotýkajú prevádzky slovenskej železničnej siete,[12] keď hlavná stanica v Brne je najbližšou IC a EC stanicou v smere do Prahy a Berlína[13] k stanici Bratislava hlavná. Skúsenosti s organizovaním a priebehom referend na Slovensku boli a sú často spomínaným aspektom prípravného procesu referenda. V Česku nie je doteraz uzákonené všeobecné referendum.

Ak referendum v Brne prebehne a bude platné, pôjde o najväčšie referendum v Česku vyvolané iniciatívou občanov. V týchto súvislostiach je to v podstate malá sonda do toho ako by mohli vyzerať okolnosti všeobecného referendá a ich možný priebeh. Brnianske referendum hoci formálne miestne, má prevažujúci aspekty, ktoré značne prekračujú rámec mesta Brna aj profil komunálnej politiky.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ Brno vyhlásilo veľkú súťaž na nové centrum mesta, Reality Trend.sk 08.09.2015
  2. ↑ Medzinárodná súťaž priniesla Brnu návrh centra budúcnosti 23. 5. 2016
  3. ↑ Budůcnost mesta Brna [[ASB – architektúra, stavebníctvo, bývanie|ASB]] 6 – 7 2016 [online]. [Cit. 2016-06-28]. Dostupné online. Archivované 2016-08-21 z originálu.
  4. ↑ Michael L. Smith, Voter information and responsiviniess in the local referendum in Brno.
  5. ↑ Brnenský deň 17. 1. 2014
  6. ↑ Přesun vlakového nádraží? Aktivisté chtějí druhé referendum Rovnost 17. 1. 2014
  7. ↑ Podívejte se, jak by mohlo vypadat nové nádraží v centru Brna iDNES 13.12. 2011
  8. ↑ Brňané budou po 10 letech v referendu opět rozhodovat o poloze nádraží iDNES 1. august 2015
  9. ↑ Uznesenie krajského súdu z 12. 9. 2014
  10. ↑ Uznesenie krajského súdu zo 17. 10. 2014
  11. ↑ Železničné stavby Košice budú rekonštruovať trať pri Brne. Aktuality.sk 3.5. 2015
  12. ↑ 'Železničný uzol Brno hlavní nádraží 2005 [online]. [Cit. 2016-06-28]. Dostupné online. Archivované 2016-08-21 z originálu.
  13. ↑ Vlaky z Prahy do Bratislavy by mohli jazdiť oveľa rýchlejšie. SME Ekonomika, Utorok, 28. jún, 2016

Literatúra

[upraviť | upraviť zdroj]
  • SMITH, Michael L., Voter information and responsiviniess in the local referendum in Brno in: SCHILLER, Theo (ed.), Local Direct Democracy in Europe. Heidelberg, VS Verlag 2011. ISBN 978-3-531-18250-6.
  • KUŹELEWSKA, Elżbieta, Referendum in the Czech Republic and Slovakia, In: Annales Politologia, Vol 21, No 1 (2014) (Poľsko)
  • RIGEL, Filip, Zákon o místním referendu s komentářem a judikaturou. Praha: Leges, 2011. ISBN 978-80-87212-85-1
  • COUNCIL OF EUROPE, Local Referendums: Report, Council of Europe Press, Den Haag 1993. ISBN 9789287123961

Pozri aj

[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Referendum_o_polohe_hlavnej_stanice_v_Brne&oldid=7941190“