Preskočiť na obsah

Republikánska strana (USA)

Upraviť odkazy
z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Republikánska strana USA)
Republikánska strana
Republikánska strana
Základné informácie
SkratkaGOP (Grand Old Party)
Založenie20. marec 1854
PredsedaMichael Whatley
IdeológieVäčšina:
konzervativizmus
pravicový populizmus[1]
Frakcie:
kresťanská pravica[2]
libertarianizmus[3]
centrizmus[4]
Politické spektrumpravica[5]
Riadiaci orgánRepublican National Committee
Líder v SenáteMitch McConnell
Líder v Snemovni rep.Steve Scalise
Medzinárodné organizácie
Medzinárodné organizácieMedzinárodná demokratická únia
Ďalšie informácie
Mládežnícka organizáciaYoung Republicans
Teen Age Republicans
Študentská organizáciaCollege Republicans
High School Republican National Federation
Ženská organizáciaNational Federation of Republican Women
Sídlo310 First Street SE,
Washington, D. C., USA
Farby     červená
Webgop.com

Republikánska strana, známa tiež ako GOP (Grand Old Party), je jednou z dvoch hlavných súčasných politických strán v Spojených štátoch. Vznikla v 50. rokoch 19. storočia ako hlavný politický súper vtedy dominantnej Demokratickej strany a odvtedy tieto dve strany dominujú americkej politike.

Republikánsku stranu založili v roku 1854 aktivisti proti otroctvu, ktorí sa postavili proti územnému zákonu Kansas-Nebraska Act, ktorý umožňoval potenciálne rozšírenie otroctva na západné územia.[6] Strana podporovala hospodársku reformu[7] zameranú na priemysel, investície do výroby, železníc a bankovníctva. Bola úspešná na severe, pričom do roku 1858 získala väčšinu bývalých whigov a zo Strany slobodnej pôdy, a vytvorila väčšinu takmer vo všetkých severných štátoch. Bieli južania z triedy plantážnikov sa začali obávať ohrozenia budúcnosti otroctva v Spojených štátoch. Po zvolení Abrahama Lincolna za prvého republikánskeho prezidenta Spojených štátov v roku 1860 sa južné štáty oddelili od USA. Republikánska strana následne viedla pod vedením Lincolna a republikánskeho kongresu boj za porážku Konfederácie v americkej občianskej vojne, čím sa zachovala Únia a zrušilo otroctvo.

Po vojne strana do veľkej miery dominovala v celoštátnej politike až do Veľkej hospodárskej krízy v 30. rokoch 20. storočia, kedy stratila väčšinu v kongrese a programy demokratov Nový údel sa ukázali ako populárne. Zvolenie Dwighta D. Eisenhowera v roku 1952 bolo zriedkavým prelomom medzi demokratickými prezidentmi a po druhej svetovej vojne stál na čele obdobia zvýšenej hospodárskej prosperity. Po ére legislatívy o občianskych právach v 60. rokoch, ktorú prijali demokrati, sa Juh stal spoľahlivo republikánsky, a Richard Nixon získal v roku 1972 49 štátov, ktoré označil za „mlčiacu väčšinu“. Zvolenie Ronalda Reagana v roku 1980 zmenilo smerovanie národnej politiky a pod zástavou republikánov spojilo zástancov ekonomiky voľného trhu, sociálnych konzervatívcov a zahraničnopolitických jastrabov studenej vojny.[8] Od roku 2009 strana čelila výraznému frakcionárstvu vo vlastných radoch a posunula sa smerom k pravicovému populizmu.[9] Po víťazstve Donalda Trumpa v prezidentských voľbách v roku 2016 sa strana priklonila k trumpizmu.[10][11][12][13]

V 21. storočí získava Republikánska strana najväčšiu podporu od vidieckych voličov, bielych južanov, evanjelických kresťanov, mužov, starších občanov a voličov bez vysokoškolského vzdelania.[14][15] V ekonomických otázkach si strana od svojho vzniku zachováva propodnikateľský postoj. Podporuje nízke dane a dereguláciu a zároveň je proti socializmu, odborom a jednotnej zdravotnej starostlivosti.[16] Dominantné populistické krídlo strany podporuje aj hospodársky protekcionizmus[17] vrátane ciel na dovoz.[18] V sociálnych otázkach sa zasadzuje za obmedzenie potratov, podporuje politiku tvrdého boja proti zločinu, ako je trest smrti a zákaz rekreačného užívania drog, podporuje vlastníctvo zbraní a zmiernenie obmedzení týkajúcich sa zbraní a je proti právam transrodových osôb. Strana podporuje obmedzené legálne prisťahovalectvo, ale dôrazne sa stavia proti nelegálnemu prisťahovalectvu a podporuje deportáciu osôb bez trvalého právneho postavenia, ako sú prisťahovalci bez dokladov a osoby s dočasným chráneným štatútom.[19] V zahraničnej politike strana podporuje pomoc USA Izraelu, ale je rozdelená v otázke pomoci Ukrajine[20][21] a vzťahov s Ruskom,[22][23] pričom Trump posilňuje izolacionistický program zahraničnej politiky „America First“.[24][25][26]

Republikánski prezidenti

[upraviť | upraviť zdroj]
Pozri aj: Zoznam prezidentov Spojených štátov

K roku 2021 sa na tomto poste vystriedalo celkovo 19 republikánskych prezidentov.

# Meno (dĺžka života) Portrét Štát Začiatok prezidentovania Koniec prezidentovania Čas v úrade
16. Abraham Lincoln (1809 – 1865) Illinois 4. marec 1861 15. apríl 1865 4 roky, 42 dní
18. Ulysses S. Grant (1822 – 1885) Illinois 4. marec 1869 4. marec 1877 8 rokov, 0 dní
19. Rutherford B. Hayes (1822 – 1893) Ohio 4. marec 1877 4. marec 1881 4 roky, 0 dní
20. James A. Garfield (1831 – 1881) Ohio 4. marec 1881 19. september 1881 199 dní
21. Chester A. Arthur (1829 – 1886) New York 19. september 1881 4. marec 1885 3 roky, 166 dní
23. Benjamin Harrison (1833 – 1901) Indiana 4. marec 1889 4. marec 1893 4 roky, 0 dní
25. William McKinley (1843 – 1901) Ohio 4. marec 1897 14. september 1901 4 roky, 194 dní
26. Theodore Roosevelt (1858 – 1919) New York 14. september 1901 4. marec 1909 7 rokov, 171 dní
27. William Howard Taft (1857 – 1930) Ohio 4. marec 1909 4. marec 1913 4 roky, 0 dní
29. Warren G. Harding (1865 – 1923) Ohio 4. marec 1921 2. august 1923 2 roky, 151 dní
30. Calvin Coolidge (1872 – 1933) Massachusetts 2. august 1923 4. marec 1929 5 rokov, 214 dní
31. Herbert Hoover (1874 – 1964) Kalifornia 4. marec 1929 4. marec 1933 4 roky, 0 dní
34. Dwight D. Eisenhower (1890 – 1969) Kansas 20. január 1953 20. január 1961 8 rokov, 0 dní
37. Richard Nixon (1913 – 1994) Kalifornia 20. január 1969 9. august 1974 5 rokov, 201 dní
38. Gerald Ford (1913 – 2006) Michigan 9. august 1974 20. január 1977 2 roky, 164 dní
40. Ronald Reagan (1911 – 2004) Kalifornia 20. január 1981 20. január 1989 8 rokov, 0 dní
41. George H. W. Bush (1924 – 2018) Texas 20. január 1989 20. január 1993 4 roky, 0 dní
43. George W. Bush (narodený 1946) Texas 20. január 2001 20. január 2009 8 rokov, 0 dní
45. Donald Trump (narodený 1946) New York 20. január 2017 20. január 2021 4 roky, 0 dní
47. Florida 20. január 2025 úradujúci

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ Trump's takeover: In a redefined GOP, populism and a new coalition. Goodbye, old guard [online]. eu.usatoday.com, [cit. 2025-02-22]. Dostupné online.
  2. ↑ The Inclusion-Moderation Thesis: The U.S. Republican Party and the Christian Right [online]. oxfordre.com, [cit. 2024-11-01]. Dostupné online.
  3. ↑ MILLER, Wilbur R.. The Social History of Crime and Punishment in America: A-De. Thousand Oaks, Kalifornia : SAGE, 2012. 2606 s. ISBN 978-1-4129-8876-6. Kapitola Libertarianism, s. 1006 – 1007.
  4. ↑ MORGAN, David. Republican feud over 'root canal' spending cuts raises US government shutdown risk [online]. reuters.com, 2023-08-21, [cit. 2024-11-01]. Dostupné online. Archivované 2023-10-01 z originálu.
  5. ↑ David McKay. Facilitating Donald Trump: Populism, the Republican Party and Media Manipulation [online]. link.springer.com, 2020, [cit. 2024-11-01]. Dostupné online.
  6. ↑ BROWNSTEIN, Ronald. Where the Republican Party Began [online]. prospect.org, 2017-11-22, [cit. 2024-11-01]. Dostupné online.
  7. ↑ FORNIERI, Joseph R.; GABBARD, Sara Vaughn. Lincoln's America (1809 - 1865). Carbondale, Illinois : SIU Press, 2008. 256 s. ISBN 978-0-8093-8713-7. Kapitola A. Lincoln, Philosopher, s. 19.
  8. ↑ DEVINE, Donald. Reagan's Philosophical Fusionism - The American Conservative [online]. theamericanconservative.com, 2014-04-04, [cit. 2024-11-01]. Dostupné online.
  9. ↑ Winberg, Oscar. Insult Politics: Donald Trump, Right-Wing Populism, and Incendiary Languages [online]. journals.openedition.org, [cit. 2025-02-22]. Dostupné online.
  10. ↑ COHN, Nate. Trump’s Re-election Defines a New Era of American Politics. The New York Times (New York: The New York Times Company), 2024-12-25. Dostupné online [cit. 2025-01-13]. ISSN 1553-8095.
  11. ↑ Trumpism Grips a Post-Policy G.O.P. as Traditional Conservatism Fades. The New York Times (New York: The New York Times Company), 2021-03-01. Dostupné online [cit. 2025-02-22]. ISSN 1553-8095.
  12. ↑ Trump remains dominant force in GOP following acquittal [online]. apnews.com, 2021-02-14, [cit. 2025-02-22]. Dostupné online.
  13. ↑ RAKICH, Nathaniel; MARRINER, Katie. The GOP is Trump's party now [online]. abcnews.go.com, 2025-02-10, [cit. 2025-02-22]. Dostupné online.
  14. ↑ Polarisation by education is remaking American politics [online]. economist.com, [cit. 2025-02-22]. Dostupné online.
  15. ↑ BRENAN, Megan. Americans' Confidence in Higher Education Down Sharply [online]. news.gallup.com, 2023-07-11, [cit. 2025-02-22]. Dostupné online.
  16. ↑ The Rise and Fall of the Neoliberal Order [online]. global.oup.com, [cit. 2025-02-22]. Dostupné online. Archivované 2022-06-26 z originálu.
  17. ↑ To Trump, Tariffs Are Not a Means but an End. The New York Times (New York: The New York Times Company), 2025-02-01. Dostupné online [cit. 2025-02-22]. ISSN 1553-8095.
  18. ↑ Following Trump’s Lead, Republicans Adopt Platform That Softens Stance on Abortion. The New York Times (New York: The New York Times Company), 2024-07-08. Dostupné online [cit. 2025-02-22]. ISSN 1553-8095.
  19. ↑ Who Are the Millions of Immigrants Trump Wants to Deport?. The New York Times (New York: The New York Times Company), 2025-01-18. Dostupné online [cit. 2025-02-26]. ISSN 1553-8095.
  20. ↑ Thomas O Falk. Why are US Republicans pushing for aid to Israel but not Ukraine? [online]. aljazeera.com, [cit. 2025-02-22]. Dostupné online.
  21. ↑ LILLIS, Mike. GOP strained by Trump-influenced shift from Reagan on Russia [online]. thehill.com, 2024-02-28, [cit. 2025-02-22]. Dostupné online.
  22. ↑ CHAIT, Jonathan. Russian Dolls [online]. nymag.com, 2024-02-23, [cit. 2025-02-22]. Dostupné online.
  23. ↑ As Trump Turns Toward Russia and Against Ukraine, Republicans Are Mum. The New York Times (New York: The New York Times Company), 2025-02-19. Dostupné online [cit. 2025-02-22]. ISSN 1553-8095.
  24. ↑ Fears of a NATO Withdrawal Rise as Trump Seeks a Return to Power. The New York Times (New York: The New York Times Company), 2023-12-09. Dostupné online [cit. 2025-02-22]. ISSN 1553-8095.
  25. ↑ Favoring Foes Over Friends, Trump Threatens to Upend International Order. The New York Times (New York: The New York Times Company), 2024-02-11. Dostupné online [cit. 2025-02-22]. ISSN 1553-8095.
  26. ↑ The 6 Kinds of Republican Voters. The New York Times (New York: The New York Times Company), 2023-08-17. Dostupné online [cit. 2025-02-22]. ISSN 1553-8095.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Republikánska_strana_(USA)&oldid=7995284“