Rezervný fond
Rezervný fond predstavujú peňažné prostriedky alebo bezpečné rýchle speňažiteľné majetkové hodnoty, ktoré slúžia alebo majú slúžiť na pokrytie strát alebo prijatie iných ozdravných opatrení s cieľom prekonať nepriaznivý priebeh či stav hospodárenia, hospodárstva alebo ekonomiky, alebo zaručiť finančné plnenie oprávneným osobám.
Rezervné fondy vytvára štát alebo prostredníctvom zákona ukladá povinnosť ich vytárania konkrétnym subjektom (napríklad bankám, poisťovniam a pod.), pričom si spravidla ponecháva kontrolnú činnosť a vymožiteľnosť dodržiavania príslušného zákona formou sankcií za správne či iné delikty definované v tom ktorom príslušnom zákone.
Banky
[upraviť | upraviť zdroj]Minimálna rezerva
[upraviť | upraviť zdroj]Súčasť likvidných prostriedkov (likvidity) banky. Ak sa banka stane neschopnou vyplácať vklady počas 48 hodín napriek použitiu svojich likvidných prostriedkov vrátane povinnej minimálnej rezervy, nastáva pre ňu povinnosť v najbližší pracovný deň oznámiť danú skutočnosť Národnej banke Slovenska a Fondu na ochranu vkladov. NBS do troch pracovných dní od doručenia tohto oznámenia, ak sa preukáže trvalý nedostatok likvidity banky alebo ak sa nenájdu možnosti na odstránenie dočasného nedostatku likvidity, vyhlási banku za neschopnú vyplácať vklady. Národná banka Slovenska môže banku vyhlásiť za neschopnú vyplácať vklady aj z vlastného podnetu, ak zistí vznik skutočností uvedených v predošlej vete aj bez oznámenia, a to do troch pracovných dní odo dňa zistenia týchto skutočností.
Na postup pri rozhodovaní a rozhodnutie o vyhlásení banky za neschopnú vyplácať vklady sa nevzťahuje zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), čo znamená, že sa neuplatňujú zásady správneho konania (podanie, podnet, začatie a prerušenie konania, plynutie a určovanie lehôt, právo na odvolanie sa proti prvostupňovému rozhodnutiu atď.), že vyhlásenie banky za neschopnú vyplácať vklady doručuje NBS banke, a ak ide o banku, ktorá je v nútenej správe, tak príslušnému jej správcovi a vždy tiež Fondu na ochranu vkladov a že proti rozhodnutiu NBS nemožno podať opravný prostriedok – ba dokonca toto rozhodnutie NBS nie je ani preskúmateľné súdom.
Doručením vyhlásenia banky za neschopnú vyplávať vklady nastáva právny účinok spočívajúci v pozastavení vyplácania vkladov, platobných operácií s vkladmi a iného nakladania s vkladmi v banke, postupovania pohľadávok proti banke z nedostupných vkladov a započítavania vzájomných pohľadávok medzi bankou a inými osobami, pričom na rovnaké obdobie sa banke zakazuje prijímať ďalšie vklady, poskytovať úvery, bankové záruky a dokumentárne akreditívy a uzatvárať iné obchody, ktorými sa zvyšujú pohľadávky alebo záväzky banky voči iným osobám, no nezastavuje sa prijímanie splátok úverov poskytnutých bankou ani ich príslušenstva. Banka je ďalej povinná pozastaviť tiež nakladanie s platobnými kartami vydanými k účtom v banke. nakladania vkladateľov (majiteľov bankových účtov) s ich vkladmi v banke až do skončenia vyplácania náhrad za vklady podľa zákona NR SR č. 118/1996 Z. z. o ochrane vkladov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení.
Príspevky banky do Fondu ochrany vkladov
[upraviť | upraviť zdroj]Okrem zákonom ustanovené výnimky prispieva do Fondu na ochranu vkladov každá banka – a to formou
- jednorazového príspevku vo výške 1 milión SKK = vyše 33 tisíc €,
- pravidelného ročného príspevku, ktorý sa určuje podľa toho, či Fond na ochranu kladov spláca alebo nespláca úver na zabezpečenie výplaty náhrad za nedostupné vklady, pričom pokiaľ tento úver spláca, pravidelný ročný príspevok musí byť najmenej 0,01 % z hodnoty vkladov v banke chránených zákonom, ale keď tento úver nespláca ani nemá vlastné finančné zdroje na zabezpečenie výplaty náhrad najmenej v zákonom stanovenej výške (1,5 % z celkovej hodnoty všetkých chránených vkladov), pravidelný ročný príspevok je presne 0,01 % z hodnoty zákonom chránených vkladov v banke, ako aj
- mimoriadneho príspevku, ktorého výška sa určuje pre všetky banky za rovnakých podmienok v rozpätí od 0,1 % do 1,0 % z hodnoty zákonom chránených vkladov v banke – podľa ich priemerného stavu za kalendárny štvrťrok, ktorý predchádza dňu splatnosti mimoriadneho príspevku.
Podniky – obchodné spoločnosti
[upraviť | upraviť zdroj]Obchodný zákonník definuje, že rezervný fond sú povinné tvoriť spoločnosti s ručením obmedzeným a akciové spoločnosti. Kým s.r.o. môže si v spoločenskej zmluve upraviť, či vytvorí rezervný fond už pri vzniku s.r.o., alebo až za prvé účtovné obdobie, v ktorom vytvorí zisk, akciová spoločnosť je povinná vytvoriť rezervný fond už pri svojom vzniku.
Za použitie rezervného fondu v kapitálových obchodných spoločnostiach ručia spoločne a nerozdielne členovia štatutárneho orgánu. Ak poskytnú plnenie z rezervného fondu v rozpore so zákonom alebo spoločenskou zmluvou či stanovami, sú povinní spoločne a nerozdielne (rovným dielom) nahradiť škodu, ktorú tým spôsobili.
Dohody medzi s.r.o. a konateľom resp. a.s. a členom predstavenstva, ktoré vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť týchto funkcionárov, sú zakázané; spoločenská zmluva ani stanovy nemôžu obmedziť alebo vylúčiť túto zodpovednosť. S.r.o. resp. a.s. sa môže vzdať nárokov na náhradu škody voči konateľom resp. členom predstavenstva a.s. alebo uzatvoriť s nimi dohodu o urovnaní najskôr po troch rokoch od ich vzniku, a to len ak s tým vysloví súhlas valné zhromaždenie a ak proti takémuto rozhodnutiu na valnom zhromaždení nevznesie do zápisnice protest spoločník alebo spoločníci, ktorých vklady (hodnota akcií) dosahujú (dosahuje) 10 % výšky základného imania. Nároky s.r.o. resp. a.s. na náhradu škody voči konateľom resp. predstavenstvu môže uplatniť vo svojom mene a na vlastný účet veriteľ spoločnosti, ak nemôže uspokojiť svoju pohľadávku z majetku spoločnosti. Nároky veriteľov s.r.o. voči konateľom resp. predstavenstvu nezanikajú, aj ak sa s.r.o. resp. a.s. vzdá nárokov na náhradu škody alebo s uzatvorí dohodu o urovnaní. Ak je na majetok s.r.o. alebo a.r. vyhlásený konkurz, uplatňuje nároky veriteľov s.r.o. voči konateľom resp. veriteľov a.s. voči členom predstavenstva a.s. správca konkurznej podstaty.
Porušenie povinnosti tvoriť a dopĺňať rezervný fond môže mať za následok až zrušenie príslušnej kapitálovej spoločnosti (s.r.o. alebo a.s.) súdom (ex offo).
Zdroje
[upraviť | upraviť zdroj]- Graban A.: konateľ s.r.o. - I. diel Archivované 2016-03-04 na Wayback Machine,
- Ovčeková O.: OBCHODNÝ ZÁKONNÍK. KOMENTÁR, 1+2+3, IURA EDITION, 2/2012,
- Fekete I.: Spoločnosť s ručením obmedzeným - komplexná príručka, EPOS Bratislava, SR, r.2004.