Preskočiť na obsah

Rhoikos zo Samosu

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Rhoikos (starogr. Ῥοῖκος) bol grécky sochár a architekt v 6. storočí pred Kr.[1][2]

Rhoikos, syn Filea[3] (alebo Fileia[4]), pochádzal zo Samosu.[4] Činný bol v 1. polovici 6. storočia pred Kr. Podľa Pausania bol jedným z prvých sochárov, ktorý odlieval kovové sochy (najstaršie bronzové sochy boli nitované z bronzových plátov pripravených na drevené jadro, odlievanie z bronzu poznali Gréci už pred 6. stor. pred Kr.[5][6]).[4][7] Staroveký historik Herodotos ho uvádza ako staviteľa chrámu bohyne Héry (Héraion, postavený približne v roku 560 pred Kr.[2]) na ostrove Samos: „Tretie ich dielo je chrám najväčší zo všetkých, aký poznáme, ktorého prvým staviteľom bol ich krajan Rhoikos, syn Fileov.[3]

V antike sa mu pripisovala i socha bohyne Nyx umiestnená v Artemidinom chráme v Efeze.[8] Jeho meno bolo nájdené na fragmente vázy, venovanej ako votívny dar bohyni Afrodite v egyptskej Naukratide.[9][10] Rhoikos bol podľa Diogena Laertia otec architekta Theodóra zo Samosu (Theodóros bol podľa iných antických autorov synom Téleklea[11]).[12]

Referencie a bibliografia

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Patricia A. Butz, The Art of the Hekatompedon Inscription and the Birth of the Stoikhedon Style, str. 101
  2. a b James Whitley, The Archaeology of Ancient Greece, str. 135
  3. a b Herodotos, História, 3,60.
  4. a b c Pausanias. Pausaniás, cesta po Řecku II.. Praha : nakladatelství Svoboda, 1974. 25-027-74. S. 107.
  5. Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 391.
  6. Pausanias. Pausaniás, cesta po Řecku II.. Praha : nakladatelství Svoboda, 1974. 25-027-74. S. 390 vysvětlivky.
  7. Pausanias. Pausaniás, cesta po Řecku II.. Praha : nakladatelství Svoboda, 1974. 25-027-74. S. 259.
  8. Pausanias. Pausaniás, cesta po Řecku II.. Praha : nakladatelství Svoboda, 1974. 25-027-74. S. 349.
  9. Inscriptiones Graecae, Delta I 684,429 [1]
  10. Hugh Chisholm, The Encyclopaedia Britannica, str. 270
  11. Herodotos, História, 3,41.
  12. Diogenes Laertios. Životopisy slávnych filozofov. Bratislava : Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2007. ISBN 978-80-8061-286-3. S. 105.