Robin Cook (spisovateľ)

	Robin Cook
Osobné informácie
Narodenie	4. máj 1940 (84 rokov)
	New York, USA
Národnosť	Američan
Zamestnanie	chirurg, oftalmológ a spisovateľ
Dielo
Žánre	triler
Témy	prevažne z lekárskeho prostredia
Debut	román Intern (1972)
Významné práce	Kóma
Odkazy
	Robin Cook na robincook.com
	Robin Cook; (multimediálne súbory na commons)
	Literárny portál; Biografický portál

Robert Brian Cook (* 4. máj 1940, New York, USA), všeobecne známy ako Robin Cook, je americký chirurg, oftalmológ, no predovšetkým známy spisovateľ trilerov väčšinou z lekárskeho prostredia. Jeho prvý román The Year of the Intern vyšiel v USA v roku 1972. Niektoré z jeho viac ako tridsiatich románov boli aj sfilmované. Vo svete sa predalo viac než sto miliónov výtlačkov jeho kníh, a boli preložené do vyše štyridsiatich jazykov.

Robin Cook sa takmer ako 60-ročný oženil, v súčasnosti má 10-ročného syna. V súčasnosti žije striedavo v Bostone a na Floride.

Život a dielo

Promoval v roku 1966 na Columbia University Medical School a svoje postgraduálne štúdium dokončil na Harvarde. V roku 1969 nastúpil ako vojenský lekár na atómovú ponorku. Tam v roku 1972 vznikol jeho prvý román o živote čerstvých absolventov medicíny pod názvom The Year of The Intern (na Slovensku bol vydaný až v roku 1995 pod názvom Zelenáč v bielom).

Medzi bestsellery sa však zaradil až jeho druhý román z roku 1977 s názvom Coma (na Slovensku vychádza v roku 1988 pod názvom Kóma vo vydavateľstve Smena Edícia Labyrint a v roku 1995 vo vydavateľstve IKAR). Rovnako úspešné bolo aj jeho filmové spracovanie v réžii Michaela Crichtona. Témou tohto románu bolo nelegálne obchodovanie s ľudskými orgánmi.

V roku 1979 vychádza Cookov román Sphinx (v slovenčine vydaný pod názvom Sfinga v roku 1994), jeden z mála mimo lekárskeho prostredia. Dej sa odohráva v Egypte, kde mladá Američanka uniká pred vrahmi majiteľa starožitníctva, pretože sa stala svedkom jeho vraždy. Zároveň pátra po ukradnutej vzácnej soche faraóna Setiho, ktorú si zlodeji odniesli. Tým sa zamotáva do priekupníckych a pašeráckych sietí v Káhire.

V období 80 – 90-tych rokov vznikla celá desiatka románov venujúcich sa čiste lekárskemu žánru na veľmi kontroverzné témy, ako napr. nečestné praktiky veľkých farmaceutických firiem využívajúcich ako lekárov tak aj pacientov, neetické vedecké pokusy na ľuďoch, zneužívanie ľudského genofondu, testovanie neoverených liekov na pacientoch, alebo bezohľadné vypúšťanie odpadov veľkých chemických spoločností do životného prostredia. K najznámejším patria romány Fever, vydaný v roku 1982 (v slovenčine ako Horúčka v r. 1993), Mindbend (1986; v slovenčine ako Deformácia v roku 1994), Harmful Intent (1991; v slovenčine ako Zlý úmysel v roku 1994) a Blindsight (1992; v slovenčine ako Slepota v roku 1993). Dej všetkých týchto tém je prepletený s mafiánskymi klanmi a ich praktikami a lekármi pátrajúcimi na vlastnú päsť a bojujúcimi proti zločinu v medicíne.

Jeho ďalšie romány sa týkajú tém ako boj so smrteľnými chorobami šíriacimi sa zámerným pričinením a genetické inžinierstvo v rukách šialencov. (Outbreak vydaný v roku 1988, v slovenčine v roku 1995 pod názvom Nákaza); Contagion v roku 1996 (v slovenčine pod názvom Epidémia); Mortal Fear v roku 1988 (1994 – Smrteľný strach); alebo napr. román Terminal v roku 1993 (v slovenčine ako Blízky koniec). Zaujímavou témou je aj predstava lekára o svojej nadvláde nad ľudským životom; geniálneho, ale fanatického kardiochirurga závislého od svojej práce a od liekov, žijúceho v predstave „môžem život dať, môžem ho aj vziať...“ v románe The Godplayer z roku 1983 (v slovenčine ako Muž, ktorý sa hral na Boha v roku 1992).

Preskočiť obsah diela

Upozornenie. Článok alebo jeho časť prezrádza zápletku, pointu alebo rozuzlenie diela!

Romány z nelekárskeho prostredia

Ďalším dielom, ktoré nie je priamo z lekárskeho, ale skôr z vedeckého prostredia je titul Accteptable risk, vychádzajúci v roku 1994 (preložený do slovenčiny ako Únosné riziko v roku 1995). Tento román sa začína príbehom zo 17.storočia z mesta Salem, a vypovedá o pomeroch tých časov, vtedajšej kultúre, ako aj úrovni vzdelanosti ľudstva, kde sa rôzne nevysvetliteľné javy pripisovali bosoráctvu, hlavne čarodejniciam, ktoré boli následne za svoje „činy“ upaľované.
Dej sa prenesie do 90-tych rokov 20-teho storočia, kde vystupuje mladá zdravotná sestra – vzdialený potomok upálenej „čarodejnice zo Salemu“. Spolu so svojím priateľom vedcom a neurochirurgom pátrajú po príčinách vtedajšieho honu na čarodejnice. Zisťujú, že v priestoroch podpivničenej časti domu, v ktorom vtedy rodina bývala, sa množila huba podobná sneti – parazitujúca na raži, z ktorej vtedy piekli chlieb. Bola to halucinogénna látka, ktorá spôsobovala „šialené stavy“ ľudí, ktorí si to v 17.storočí nevedeli vysvetliť inak, ako bosoráctvom. Tím mladých vedcov sa rozhodol túto hubu preskúmať a pomocou izolácie halucinogénneho alkaloidu vyrobiť psychofarmakum – nový liek na liečbu depresií. Tento liek skúšali a testovali priamo na sebe, no jeho vedľajšie účinky mali pre nich fatálne následky.

Romány Robina Cooka, ktoré sa odohrávajú mimo, alebo aspoň čiastočne mimo lekárskeho prostredia sú ešte dva. Obidva by sa dali zaradiť žánrovo aj k science fiction.
Prvý vychádza v roku 1997 pod názvom Invasion, (u nás preložené ako Invázia z galaxie v roku 1998). Myšlienkou tohto románu je snaha mimoriadne inteligentnej mimozemskej civilizácie infikovať celé ľudstvo na Zemi pomocou malých čiernych oválnych kamienkov, ktoré roztrúsili po celej planéte. Cieľom je ovládnuť Zem a z infikovaných ľudí si spraviť svojich otrokov. Nakoniec na Zemi zostane len malá skupinka neinfikovaných ľudí – vedec, mikrobiologička, medik, policajt a mladá pedagogička spolu so svojim študentom, ktorí sa navzájom skontaktujú a spoja cez internet, vytvoria akési vedecké laboratórium, a snažia sa vytvoriť protilátku, ktorá by „infekciu“ vyliečila a zároveň zničila votrelcov.
Druhým takýmto podobne tematicky zaujímavým románom je Abduction, vychádzajúci v roku 2000, (preložený ako Únos v roku 2001). V tomto príbehu pre zmenu nejde o mimozemskú civilizáciu z vesmíru, ale naopak – o ľudstvo, ktoré žije miliardy rokov v útrobách Zeme. Na povrchu Zeme oceánografická spoločnosť vŕta do podmorskej hory s cieľom preskúmať ju. Pri problémoch s vŕtaním sa skupinka – prezident spoločnosti, oceánografka, dvaja potápači, a pilot, rozhodnú v ponorke preskúmať terén podmorskej hory. Keď dosiahnu dno, neznáma sila ich vtiahne do útrob Zeme... Stretávajú sa tak s ľudskou civilizáciou, o ktorej existencii nemajú ľudia na povrchu ani tušenia – oveľa vyspelejšou, inteligentnejšou a navonok bezproblémovou. Spočiatku sú očarení z toho čo sa dozvedajú. Spoznávajú dokonalý život dokonalých ľudí, ktorí sú nesmierne srdeční, nepoznajú vojny, žiadne fyzické násilie a disponujú technikou, ktorá nie je ešte ani len predmetom budúcnosti ľudí na povrchu, večnou mladosťou a večným životom. Postupne však skupinka z povrchu odhaľuje spôsob večnej mladosti a večného života, reprodukcie ako takej, a chce opustiť podmorský svet Interterru. Narazí však na problém – Interterrania pozemšťanov nemajú v úmysle pustiť domov, aby sa tak neprezradila ich existencia. Tak začnú „pozemskí“ ľudia plánovať útek.

Postavy a romány

Zaujímavou črtou Cookovej tvorby je skutočnosť, že vo viacerých svojich románoch necháva vystupovať tie isté postavy a prostredie okolo nich. Vzniká tak dojem na seba voľne naväzujúcich príbehov. Už v roku 1992 sa v románe Blindsight (Slepota) prvýkrát objavila postava Laurie Montgomeryovej – vtedy ešte len asistujúcej prosektorky súdneho lekárstva v New Yorku (neskôr ako súdnej lekárky). Vtedy pátrala po príčinách série predávkovania kokaínom a objavila súvislosti s operáciami očnej rohovky. Natrafila na mafiánsky klan, s ktorým tieto operácie súviseli, pričom riskovala miesto v zamestnaní a aj svoj život, keď sa pokúšala pátrať na vlastnú päsť.
Postava Laurie sa druhýkrát objavila v románe Contagion (Epidémia) v roku 1996. Tam sa prvýkrát objavuje kolega Laurie – John Stapleton. Začiatok románu opisuje jeho osobnú tragédiu, keď pri páde lietadla zahynula jeho žena a dve dcérky. Po tejto rodinnej tragédii sa rozhodol zmeniť si aj meno, a tak sa z neho stal Jack. Jack Stapleton bol pôvodne oftalmológ, no potom, čo jeho súkromnú prax pohltila veľká zdravotná poisťovňa AmeriCare, sa rozhodol zmeniť svoju špecializáciu na súdne lekárstvo. Zakotvil v ústave súdneho lekárstva v New Yorku, kde začal po ročnom kurze súdneho lekára pracovať ako sekundár. Žil riskantným, podľa svojich kolegov dosť nezodpovedným a hlavne nebezpečným spôsobom života, keďže denne chodil do práce na bicykli, čo v New Yorku predstavovalo dosť veľkú dávku adrenalínu; býval nie v práve najatraktívnejšej štvrti NY – Harleme, kde sa sústredili rôzne pouličné gangy a kde na uliciach nebolo bezpečno. Napriek tomu mal medzi svojimi susedmi, z ktorých viacerí boli členmi miestneho gangu, úctu a rešpekt, dokonca s nimi hrával pouličný basketbal. Tento nezodpovedný prístup k životu a odvážne hazardovanie na bicykli boli spôsoby, ako sa vyrovnával so stratou rodiny; `..keď nespravodlivo a zbytočne zahynuli tí ktorých miloval, nemá o nič väčšie právo žiť, keďže ako jediný z rodiny prežil, a preto rád pôjde za nimi..` S takýmto názorom sa nebál ani smrti, ani hazardu so životom. Príbeh Epidémie sa začína datovať 5 rokov po jeho rodinnej tragédii, kedy sa pomaly spamätával a zaraďoval do normálneho života.
Jack a Laurie pracujú spolu v ústave súdneho lekárstva ako patológovia, kde sa denne stretávajú s najrôznejšími príčinami smrti. Dostávajú sa im však na stôl ľudia najrôznejšieho veku – zdanlivo zdraví, ktorí zomreli na nejaký smrteľný vírus, zakaždým iný. Tak mali čoskoro záhadnú sériu úmrtí spôsobených tými najexotickejšími smrteľnými chorobami, z ktorých mnohé sa nevyskytovali už celé storočia, ako je napr. mor, tularémia, horúčka Skalistých hôr alebo španielska chrípka, ktorá sa vyskytla naposledy na Aljaške v roku 1918. Jack, ktorému sa vždy podarí správne diagnostikovať každý prípad, sa stane akýmsi „epidemiológom“ v ústave. Začína v ňom klíčiť podozrenie, že niekto tieto choroby šíri zámerne. Začne pátrať, a stopy ho privedú až do sveta veľkej reklamnej firmy, kde sa dá objednať a zaplatiť čokoľvek. Sám sa pritom vystavuje nákaze...

Postavy Laurie Montgomeryovej a Jacka Stapletona, ako aj celého radu postáv ich spolupracovníkov, priateľov, ale aj členov dvoch konkurenčných mafiánskych „rodín“, sa objavujú v ďalších románoch:

Chromosome 6 (na Slovensku ako Chromozóm 6 vydaný v roku 1997), kde sa Laurie a Jack spolu s niekoľkými priateľmi dostávajú až do Rovníkovej Afriky, aby vyriešili záhadu zvláštnych transplantácií, na ktoré sa používali 100%-tne kompatibilné orgány, ktoré ako zistili – pochádzajú zo zvierat.
Vector z roku 1999 (u nás preložený ako Infekcia), myšlienkou ktorého bol boj proti hromadnému ničeniu biologickým látkami, terorizmu a rasizmu. Dej hovorí o sklamanom ruskom emigrantovi – biológovi, ktorý pred tým, ako mal v úmysle vrátiť sa domov, chcel Amerike niečo „darovať“. Spojil sa s rasisticky zmýšľajúcimi neofašistami s úmyslom zaútočiť na federálnu budovu a Central park, pre ktorých vyrobil bojový antrax.

Pomedzi tieto diela „stapletonovských“ príbehov vychádza v roku 1998 Toxin (Toxín), ktorý sa dá čiastočne prirovnať k románu Horúčka z roku 1982. Otec – lekár v ňom bojuje o život svojej smrteľne chorej malej dcéry. Na rozdiel od leukémie, ktorá bola dôsledok nezodpovedného konania chemického závodu v Horúčke, v románe Toxín ide o smrteľný kmeň baktérie Escherichia coli, ktorým sa dcéra srdcového chirurga nakazí v reštauračnom zariadení typu McDonald’s – Onion Ringu, po tom, čo zje hamburger so zle prepečeným mäsom. Kniha poukazuje na nešťastný hektický rozvoj rýchleho občerstvenia, kde je najdôležitejšie rýchlo zbohatnúť, a na mäsospracujúci priemysel, kde hygiena nie je na prvom mieste.

Inej, ale o to kontroverznejšej téme sa venuje román Shock (na Slovensku vyšlo ako Šok v roku 2001), kde autor poukazuje na experimenty s ľudskými vajíčkami. Navonok legálne a nevinné odoberanie vajíčok mladým ženám, ktoré chcú pomôcť neplodným párom mať deti, sa zmení na obludný výskum, cieľom ktorého nie je pomáhať ľudom ale klonovanie. Podobnej tematike klonovania, ale na inej úrovni, skôr politickej, sa venuje aj román Seizure z roku 2003 (u nás preložený ako Záchvat v roku 2004).

V posledných šiestich románoch Robina Cooka sa opäť vracia na scénu Laurie Montgomeryová & Jack Stapleton, z ktorých sa medzičasom stal pár. Román Marker vyšiel v roku 2005 (preložený do slovenčiny v roku 2006 pod názvom Osudný gén). Začína sa konfliktom Laurie a Jacka, dôvodom ktorého bola Jackova nerozhodnosť dať ich vzťahu definitívnu podobu. Žili spolu už niekoľko rokov a stále neboli manželmi, a téma o rodine a deťoch bola vždy jednostranné tabu. Pre Laurie bolo čoraz dôležitejšie mať rodinu, zvlášť keď jej roky neúprosne bežali. Jackova neochota niesť zodpovednosť za rodinu a deti pramenila z jeho osobnej tragédie, aj keď k nej došlo pred trinástimi rokmi. Tvrdil, že to nie je strach z manželstva, ale skôr zraniteľnosť, ktorú takýto zväzok prináša, a on už nechcel druhýkrát zažiť strach o rodinu. Laura však nakoniec stráca trpezlivosť a od Jacka sa odsťahuje.
V práci sa objavuje ďalší problém: stretávajú sa so zvláštnymi úmrtiami mladých, zdravých ľudí, ktorí zomreli po rôznych jednoduchých operačných zákrokoch. Laurie sa pustí do zhromažďovania týchto prípadov a pátrania po príčinách. Domnieva sa, že tieto úmrtia nie sú náhodné. Nemá však zatiaľ žiadne dôkazy, preto sa nestretáva s pochopením u kolegov ani vedenia ústavu. Medzitým zistí, že je tehotná, ale aj fakt, že je nositeľkou genetickej dedičnej predispozície – markeru, ktorý môže spôsobiť rakovinu. Navyše musí podstúpiť operáciu, pretože tehotenstvo je mimomaternicové, a tým sa sama ocitá uprostred nebezpečenstva ako možná obeť šialenca, ktorý likviduje operovaných pacientov. Jack, ktorý na všetky tieto súvislosti postupne prichádza, jej v poslednej chvíli zachraňuje život.

O rok neskôr (2006) prichádza román Crisis (do slovenčiny preložený v roku 2007 pod názvom Kríza). Tu už Laurie a Jack plánujú spoločnú svadbu. Jack týždeň pred svadbou odchádza do Bostonu pomôcť svojmu švagrovi, ktorého obvinili zo zanedbania povinnej zdravotnej starostlivosti po tom, čo mu zomrela pacientka. Veľká väčšina tohto románu sa odohráva v súdnej sieni, Jack sa pritom snaží prísť na to čo spôsobilo pacientkinu smrť – podujme sa dokonca na exhumáciu a následnú pitvu. Nakoniec prichádza k šokujúcemu záveru, že nešlo o zanedbanie povinnej starostlivosti, ale pacientku niekto otrávil...

Nasledujúci titul Critical z roku 2007 (do slovenčiny preložený v roku 2008 pod názvom Kritický stav) je nápadom trochu podobný románu Marker (Osudný gén), kde Laurie opäť identifikuje sériu záhadných úmrtí – tentoraz ľudí, ktorých skolil smrteľný stafylokok. Všetkých týchto ľudí operovali na súkromných klinikách spoločnosti Angels Healthcare.
Laurein manžel Jack si pri basketbale natrhne kolenný väz a potrebuje operáciu. Tú si zariadil na jednej z kliník Angels Healthcare – ortopedickej klinike. Laurie sa mu snaží operáciu vyhovoriť a preložiť na neskôr a hlavne na inú kliniku. Jack o tom nechce ani počuť – opäť sa prejavuje jeho ľahkovážny prístup k vlastnému životu a zdraviu. Termín operácie sa blíži a Laurie nezostáva na vyriešenie týchto prípadov veľa času. Dejová línia sa oproti príbehu v románe Marker otočí – Laurie bude zachraňovať život svojmu manželovi Jackovi.

Ďalším románom v tvorbe Robina Cooka je titul Foreign Body z roku 2008 (do slovenčiny preložený v roku 2009 pod názvom Agónia). Dej poukazuje na americkú „zdravotnú turistiku“, keď ľudia, ktorí majú nedostatočnú alebo nevýhodnú zdravotnú poistku, musia cestovať za operáciami do krajín tretieho sveta. V príbehu sa kalifornská študentka vydáva do Indie, kde sa snaží vyriešiť záhadné úmrtie svojej starej mamy. Tá sa podrobila operácii bedrového kĺbu v indickom Dillí, kde po operácii zomrela.
Manželia Laurie Montgomeryová a Jack Stapleton nastupujú až v druhej polovici románu, keď prichádzajú do Indie na pomoc Laureinej priateľke, ktorá sa snaží toto záhadné úmrtie vyriešiť. Spolu postupne prichádzajú na stopy zlovestného sprisahania...

Zatiaľ poslednými Cookovými dielami sú romány Intervention (2009) a Cure (2010), ktoré budú opäť pokračovať v príbehoch Jacka Stapletona a Laurie Montgomeryová. Zatiaľ ešte neboli preložené do slovenského ani českého jazyka.

Zaujímavým postrehom pri čítaní románov, v ktorých vystupuje dvojica Montgomeryová&Stapleton, je občasné myšlienkové premostenie jednotlivých titulov – keď si niektorá z hlavných postáv zaspomína na svoje staré prípady, rôzne zážitky alebo životné etapy – skutočnosti, ktoré boli hlavnou témou v inom, staršom románe. Tieto spomienky sú vysvetlené v minimálnom rozsahu, občas len spomenuté akoby „medzi rečou“, ale tak dokonale, že aj čitateľ, ktorý dotknutý titul nepozná, má prehľad o čom postava hovorí.

Opis zápletky alebo rozuzlenia príbehu sa tu končí.

Citáty

„	Chirurgovia nevedia nič, ale robia všetko. Internisti vedia všetko, ale nerobia nič. Patológovia všetko vedia a všetko robia, lenže neskoro. A ako je to so psychiatrami? Psychiatri nevedia nič a nič nerobia...	“
– Robin Cook – Muž, ktorý sa hral na Boha

Bibliografia

1972 – Zelenáč v bielom (slovensky 1995)
1977 – Kóma (slovensky 1995)
1979 – Sfinga (slovensky 1994)
1981 – Mozog (slovensky 1995)
1982 – Horúčka (slovensky 1993)
1983 – Muž, ktorý sa hral na Boha (slovensky 1992)
1986 – Deformácia (slovensky 1994)
1988 – Blízky koniec (slovensky 1993)
1988 – Smrteľný strach (slovensky 1994)
1989 – Mutácia (slovensky 1995)
1990 – Zlý úmysel (slovensky 1994)
1991 – Známky života (slovensky 1992)
1992 – Slepota (slovensky 1993)
1993 – Osudná liečba (slovensky 1995)
1993 – Nákaza (slovensky 1995)
1994 – Únosné riziko (slovensky 1995)
1996 – Epidémia (slovensky 1996)
1997 – Chromozóm 6 (slovensky 1997)
1997 – Invázia z galaxie (slovensky 1998)
1998 – Toxín (slovensky 1998)
1998 – Infekcia (slovensky 1999)
2000 – Únos (slovensky 2001)
2001 – Šok (slovensky 2001)
2003 – Záchvat (slovensky 2004)
2005 – Osudný gén (slovensky 2006)
2006 – Kríza (slovensky 2007)
2007 – Kritický stav (slovensky 2008)
2008 – Agónia (slovensky 2009)
2009 – Intervencia (slovensky 2010)
2010 – Liek (slovensky 2011)
2011 – Výnosná smrť (slovensky 2012)
2013 – Nano (slovensky 2013)
2014 – Vražda na diaľku (slovensky 2015)
2015 – Hostiteľ (slovensky 2016)
2017 -- Šarlatáni (slovensky 2018)
2018 -- Pandémia (slovensky 2019)

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Robin Cook (spisovateľ)