Roger z Torre Maggiore

	Rogerius
	arcibiskup splitský
Štát pôsobenia	Uhorsko
Funkcie a tituly
Arcidiakon varadínsky a šopronský; Kanovník záhrebský
Arcibiskup splitský
Biografické údaje
Narodenie	1201 – 1205; Torre Magiore, Taliansko
Úmrtie	14. apríl 1266 (60 – 61 rokov)
Svätenia
Cirkev	rímskokatolícka
Biskup
Konsekrácia	1249
Odkazy
	Roger z Torre Maggiore na catholic-hierarchy.org angl.
	Biografický portál

Roger z Torre Maggiore alebo Magister Rogerius, Rogerius Spalatensis (maď. Rogerius mester, * 1201 – 1205, Torre Maggiore^[1]^:281 – † 14. apríl 1266, Split) bol taliansky prelát pôsobiaci v Uhorskom kráľovstve v polovici 13. storočia. Od roku 1249 až do svojej smrti bol arcibiskupom v Splite v Dalmácii. Jeho Žalostná pieseň o zničení Uhorského kráľovstva Tatármi (lat. Carmen miserabile super destructione regni Hungariae temporibus Belae IV. per Tartaras facta) je jedinečným a významným prameňom mongolského vpádu do Uhorského kráľovstva v rokoch 1241 a 1242.^[2]

Život

Podľa arcidiakona Tomáša zo Splitu bol Roger „z mesta Turris Cepia v regióne Benevento”, ktoré bolo stotožňované s Torre Maggiore v Apúlii v Taliansku.^[3]^:359 Do Uhorska prišiel v sprievode kardinála Giacoma da Pecorara, pápežského legáta vyslaného k uhorskému kráľovi Ondrejovi II. v roku 1232.^[1]^:281 Hoci získal prebendu kaplána a neskôr arcidiakona v katedrálnej kapitule diecézy Varadín (dnes Oradea, Rumunsko), v rokoch 1236 až 1239 bol v spoločnosti kardinála Giacoma v Taliansku. Je po ňom pomenovaná štvrť Rogerius v rumunskom meste Oradea.

Carmen Miserabile

Bližšie informácie v hlavnom článku: Carmen Miserabile

Majster Roger bol varadínskym arcidiakonom, keď mesto dobyli Mongoli, ktorí vtrhli do kráľovstva z východu. Utiekol z mesta, „utiekol do lesa a tam sa skrýval, kým mohol“ (Epištola magistra Rogera, kapitola 34). Potom prišiel majster Roger do Csanádu, ktorý bol však tiež spustošený útočníkmi.^[4]^:410 Zajali ho Mongoli, ale podarilo sa mu ujsť, keď sa útočníci v roku 1242 sťahovali z Uhorska, a vrátiť sa naspäť.^[1]^:281

„	Vyšplhali sme sa na vysoký strom a uvideli krajinu opustenú od Tatárov, ktorú pri príchode nestačili zničiť. Ach tá bolesť! Začali sme prechádzať vyľudnenou a prázdnou krajinou, ktorú za sebou nechávali spustošenú. Zvonice chrámov nám slúžili ako ukazovatele, ktoré nás viedli z miesta na miesto, a vyznačovali nám i tak dosť strašnú cestu. Lebo cesty a chodníčky boli zašlé a úplne zarastené burinou a kríkmi. Pór, cibuľa a cesnak, ktoré zostali v záhradách, keď sa dali nájsť, mi pripadali ako najväčšie pochúťky, iní používali slez a korienky bolehlavu. Tým sme napĺňali hladné žalúdky a obnovovali v ochablom tele činnosť ducha.	“
– ^[1]^:297

Roger odišiel do Ríma, kde 13. novembra 1243 získal od pápeža Inocenta IV. post arcidiakona v Šoprone^[1]^:281 v západnej časti Uhorského kráľovstva (Varadín bol úplne zničený Mongolmi). Svoj nový post prevzal v roku 1243 a svoje skúsenosti počas mongolskej invázie začal zaznamenávať v liste napísanom kardinálovi Giacomovi.^[1]^:281 Jeho list poskytuje „dramatický opis udalostí“ (Florin Curta) vedúci k zničeniu kráľovstva. Po smrti kardinála Giacoma v roku 1244 bol majster Roger zamestnaný u kardinála Johna Toletana.^[1]^:281 Keď v roku 1245 sprevádzal svojho nového majstra na Prvý lyonský koncil, bol už kanovníkom v záhrebskej diecéze.^[5]

Archibiskup splitský

Majstra Rogera vymenoval za arcibiskupa Splitu pápež Inocent IV.^[1]^:281 po smrti arcibiskupa Ugrina, ktorý zomrel 30. apríla 1249.^[5] Zdá sa, že tak kanonici katedrálnej kapituly, ako aj miestni obyvatelia by dali prednosť bratovi dominikánovi menom Ján.^[5] Napokon uhorský kráľ Belo IV., vládca mesta, schválil vymenovanie Rogera, ktorý prišiel do svojho sídla vo februári 1250.^[5]

„	Prešiel (Roger) Panóniou, vstúpil do Uhorska a potom s odporúčacím listom od pápeža pokračoval na dvor kráľa Bela. Tam vysvetlil podrobnosti o udalostiach, prostredníctvom ktorých bol poverený ujať sa splitského kostola. Jeho kráľovské veličenstvo v skutočnosti nebolo spokojné s tým, ako sa rozhodlo, a bol dosť nahnevaný, že Rogera vymenovali bez jeho vedomia a súhlasu. Ale skryl svoje rozhorčenie a nechal arcibiskupa pokojne prejsť na svoju stolicu.	“
– ^[3]^:361

Počas viac ako pätnástich rokoch v arcibiskupstve sa z času na čas dostal do konfliktov so svojimi veriacimi aj s panovníkom.^[5] V posledných rokoch trpel arcibiskup Roger dnou,^[5] ktorá ho tiež paralyzovala. Bol pochovaný v Katedrále svätého Domnia.^[5]

Komentáre a preklady jeho diela

Carmen Miserabile super Destructione Regni Hungariae per Tartaros. In: SZENTPÉTERY, Emericus. Scriptores Rerum Hungaricarum tempore ducum regumque stirpis Arpadianae gestarum. Zväzok II.. Budapešť : Academia Litter. Hungarica Atque Societate Histor. Hungarica, 1937 – 1938. S. 543 – 588.
Nemecký preklad H. Gockenjan, Ungarns Geschichtsschreiber, 111: Der Mongolensturm.
Ruský preklad A. Dosaeva v Магистр Рогерий. Горестная песнь о разорении Венгерского королевства татарами. СПб. : Дмитрий Буланин, 2012, 304 с.
C. de Bridia, Historia Tartarorum, ed. , A. Onnerfors (Berlín 1967)
Viliam z Rubrucku, Itineraarium, vyd. , A. Van den Wyngart, Sinica Franciscana 1, 147 – 332.
neúplný český preklad vyšiel v rámci publikácie Epištola mistra Rogeria. In: Legendy a kroniky Koruny uherské. Ed. Richard Pražák. Vyd. 1. Praha : Vyšehrad, 1988. 389 s.
slovenský preklad vyšiel v rámci knihy Tatársky vpád. Ed. Richard Marsina, Miloš Marek. Budmerice : Rak, 2008. 168 s. (Pramene.) ISBN 978-80-85501-40-7.

Referencie

↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h Epištola mistra Rogeria. In: Legendy a kroniky Koruny uherské. Ed. Richard Pražák. Vyd. 1. Praha : Vyšehrad, 1988. 389 s.
↑ 204. ROGERIUS SPALATENSIS. In: KUZMÍK, Jozef. Slovník starovekých a stredovekých autorov, prameňov a knižných skriptorov so slovenskými vzťahmi. Vyd. 1. Martin : Matica slovenská, 1983. 608 s. (Dokumentácia.) S. 284 – 285.
↑ ^a ^b 46. In: Archdeacon Thomas of Split: History of the Bishops of Salona and Split. Ed. Damir Karbić, Mirjana Matijević Sokol, James Ross Sweeney. [s.l.] : CEU Press, 2006. ISBN 978-963-7326-59-2.
↑ CURTA, Florin. Southeastern Europe in the Middle Ages, 500-1250.. [s.l.] : Cambridge University Press, 2006. ISBN 978-0-521-89452-4.
↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g Master Roger's Epistle to the Sorrowful Lament upon the Destruction of the Kingdom of Hungary by the Tatars. In: Anonymus and Master Roger. Ed. Rady, Martyn; Veszprémy, László; Bak, János M.. [s.l.] : CEU Press, 2010. ISBN 978-9639776951.

Externé odkazy

plný latinský text Carmen miserabile super destructione regni Hungariae per Tartaros. Bibliotheca Augustana.

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Roger of Torre Maggiore na anglickej Wikipédii.

Tituly a funkcie v Rímskokatolíckej cirkvi
Predchodca Ján Hahót, zvolený	arcibiskup splitský 1249 – 1266	Nástupca Ján Hahót

[L-1] ↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h Epištola mistra Rogeria. In: Legendy a kroniky Koruny uherské. Ed. Richard Pražák. Vyd. 1. Praha : Vyšehrad, 1988. 389 s.

[Kuzmik-2] 204. ROGERIUS SPALATENSIS. In: KUZMÍK, Jozef. Slovník starovekých a stredovekých autorov, prameňov a knižných skriptorov so slovenskými vzťahmi. Vyd. 1. Martin : Matica slovenská, 1983. 608 s. (Dokumentácia.) S. 284 – 285.

[Tomas-3] 46. In: Archdeacon Thomas of Split: History of the Bishops of Salona and Split. Ed. Damir Karbić, Mirjana Matijević Sokol, James Ross Sweeney. [s.l.] : CEU Press, 2006. ISBN 978-963-7326-59-2.

[Curta-4] CURTA, Florin. Southeastern Europe in the Middle Ages, 500-1250.. [s.l.] : Cambridge University Press, 2006. ISBN 978-0-521-89452-4.

[CEU-5] ↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g Master Roger's Epistle to the Sorrowful Lament upon the Destruction of the Kingdom of Hungary by the Tatars. In: Anonymus and Master Roger. Ed. Rady, Martyn; Veszprémy, László; Bak, János M.. [s.l.] : CEU Press, 2010. ISBN 978-9639776951.

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]