Preskočiť na obsah

Roháč veľký

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Roháč veľký

Samec
Stupeň ohrozenia
IUCN stupne ohrozeniaVyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozený
(globálne[1])
IUCN stupne ohrozeniaVyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozený
(Európa[2])
IUCN stupne ohrozeniaVyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozený
(na Slovensku[3])
Vedecká klasifikácia
 
Vedecký názov
Lucanus cervus
(Linnaeus, 1758)
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Roháč veľký alebo roháč obyčajný (lat. Lucanus cervus) je druh z čeľade roháčovité. Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov roháč veľký patrí medzi takmer ohrozené druhy, trend celkovej populácie je klesajúci, populácia klesá najmä v severnej Európe .[1] Je rozšírený na väčšine územia Európy.[4][3]

Žije najmä v dubových a zmiešaných lesoch na juhu a východe Slovenska. Trávi odumierajúce drevo a urýchľuje tak kolobeh organických látok v prírode.[3] Je to najväčší chrobák na Slovensku, dosahuje veľkosť až 80 mm .[5]

Výskyt a stav na Slovensku

[upraviť | upraviť zdroj]

Na území Slovenska je rozšírený v listnatých lesoch (najmä dubových) južnej a východnej časti.[4][3]

Ekosozologický status v roku 2001 LR – menej ohrozený[6] v roku 2011 EN – silne ohrozený.[3]

Odhadovaná veľkosť populácie v rokoch 2007 – 2012 pre alpský bioregión bola 100 000 – 500 000 a pre panónsky bioregión 100 000 – 300 000 jedincov. Krátkodobý trend za posledných 12 rokov (2000 – 2012) aj dlhodobý trend od roku 1988 (1988 – 2012) boli stabilné v oboch bioregiónoch. Kvalita biotopov bola vyhodnotená ako priemerná pre panónsky bioregión a dobrá pre alpský bioregión.[7]

Odhadovaná veľkosť populácie v rokoch 2013 – 2018 bola pre alpský bioregión 100 000 – 500 000, vyjadrená v jednotkách v sieti 1 × 1 km, bola 1 019 km² a pre panónsky bioregión 100 000 – 300 000, vyjadrená v jednotkách v sieti 1 × 1 km, bola 717 km². Krátkodobý trend veľkosti populácie za posledných 12 rokov (2007 – 2018) bol v oboch bioregiónoch hodnotený ako stabilný.[8]

Opis

[upraviť | upraviť zdroj]
Samec
Samica
Súboj samcov

Dospelé jedince sa objavujú od konca mája do začiatku augusta a sú najviac aktívne vo večerných hodinách. Samičky roháča kladú svoje vajíčka do rozkladajúceho sa dreva. Larvy, ktoré majú tvar podobný písmenu C, sú slepé a živia sa rozkladajúcim sa drevom pňov, starých stromov a kríkov, v hnijúcich drevených plotoch a v kompostových hromadách. Larvy majú mäkké, krémovo sfarbené priesvitné telo so šiestimi oranžovo zafarbenými nohami a oranžovou hlavou, na ktorej sa vynímajú ostré, hnedo sfarbené hryzadlá.

Na svojich nohách majú larvy kefky, ktoré používajú na komunikáciu (tzv. striduláciu) s ostatnými larvami rovnakého druhu. Larva prechádza niekoľkými fázami vývoja a po 3 až 5 (8)[3] rokoch sa zakukľuje.[5] Entomológ Charlie Morgan koncom 70. rokov objavil, že kukla roháča žije asi tri mesiace v pôde a v lete sa vyliahne dospelý chrobák, ktorý sa odlieta páriť s jedincom opačného pohlavia. Dospelé chrobáky žijú len niekoľko týždňov[5] a živia sa nektárom a šťavou stromov a rastlín. Lietajú počas súmraku a ich pomalý let je sprevádzaný charakteristickým hlboko bzučivým zvukom. Samce lietajú oveľa častejšie ako samice.

Prirodzenými nepriateľmi roháčov sú straky, jazvece, líšky, ježkovia, mačky a hlavne ďatle.

Sexuálny dimorfizmus

[upraviť | upraviť zdroj]

U roháča veľkého sa prejavuje sexuálny dimorfizmus, ktorý spočíva v tom, že samce majú väčšie hryzadlá a sú aj celkovo väčšie ako samice. Hoci hryzadlá vyzerajú hrozivo a môžu mať 25 mm[4], sú príliš slabé na to, aby ublížili. Naopak menšie samičie hryzadlá môžu spôsobiť bolestivé uhryznutie. Samčie hryzadlá sa podobajú na parožie jeleňa a chrobáky ich používajú rovnako ako jelene na zápas medzi sebou a táto podoba dala tomuto chrobákovi vedecké i všeobecné meno v mnohých jazykoch.

Poddruhy

[upraviť | upraviť zdroj]

Najznámejšie poddruhy sú:

  • Lucanus cervus cervus – samce: 35 – 92 mm, samice: 35 – 45 mm; pôvod: Západná, Stredná, Východná Európa[3]
  • Lucanus cervus akbesianus – samce: 50 – 100 mm, samice: 40 – 45 mm; pôvod: Sýria, Turecko[3]
  • Lucanus cervus judaicus – samce: 50 – 100 mm, samice: 40 – 50 mm; pôvod: Sýria, Turecko[3]
  • Lucanus cervus turcicus – samce: 35 – 75 mm, samice: 35 – 40 mm; pôvod: Bulharsko, Grécko, Turecko[3]

Ochrana

[upraviť | upraviť zdroj]

Žije v dutinách starých stromov a v mŕtvych pňoch v lesoch a hájoch. S odstraňovaním starých stromov a pňov mizne aj prirodzené prostredie a zdroj obživy tohto chrobáka. Znižuje sa tak jeho populácia, ale aj ostatných druhov chrobákov žijúcich v rovnakom prostredí.[9]

Je zákonom chránený, spoločenská hodnota je 100 € (Vyhláška MŽP č. 170/2021).[10]

Roháč veľký je druh európskeho významu[10], ktorý sa vyskytuje v 115[11] územiach európskeho významu (v roku 2011 v 104 územiach[3]).

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ a b IUCN Red list 2015.12. Prístup 4. augusta 2022.
  2. ↑ IUCN Red list 2009.6. Prístup 4. augusta 2022.
  3. ↑ a b c d e f g h i j k VIDLIČKA, Ľubomír. Atlas druhov európskeho významu pre územia NATURA 2000 na Slovensku. 1. slov. vyd. Bratislava : Slovart, 2011. 520 s. ISBN 978-80-556-0220-2. Kapitola Článkonožce, Lucanus cervus, s. 164 - 165. (SK, EN)
  4. ↑ a b c Na túru s Naturou – roháč obyčajný [online]. SAŽP, [cit. 2011-11-10]. Dostupné online. Archivované 2013-07-15 z originálu.
  5. ↑ a b c Za exotikou do našej prírody [online]. Enviromagazín 1/2005. Dostupné online. Archivované 2015-09-28 z originálu.
  6. ↑ BALÁŽ, Daniel; MARHOLD, Karol; URBAN, Peter. Červený zoznam rastlín a živočíchov Slovenska. 1. vyd. Banská Bystrica : Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2001. 160 s. Dostupné online. ISBN 80-89035-05-1. Kapitola Červený (ekosozologický) zoznam chrobákov (Coleoptera) Slovenska: Milada Holecová, Valerián Franc (en: Red (Ecosozological) List of Beetles (Coleoptera) of Slovakia), s. 111 - 128.
  7. ↑ ČERNECKÝ,J., GALVÁNKOVÁ,J., POVAŽAN,R., SAXA,A., ŠEFFER,J., ŠEFFEROVÁ,V., LASÁK,R., JANÁK,M. 2014. Správa o stave biotopov a druhov európskeho významu za obdobie rokov 2007 – 2012 v Slovenskej republike (Conservation status of habitats and species of Community interest in the period of 2007 – 2012 in the Slovak republic); [online]. Príprava vydania Černecký, J. Banská Bystrica: Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2014, [cit. 2020-03-25]. Dostupné online. ISBN 978-80-89310-79-1.
  8. ↑ Správa o stave druhov európskeho významu (reporting) v zmysle čl. 17 smernice o biotopoch za roky 2013 - 2018 (Annex B - Report format on the 'main results of the surveillance under Article 11' for Annex II, IV & V species) [online]. Banská Bystrica: Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, cdr.eionet.europa.eu, 04. 09. 2019, [cit. 2021-06-27]. Dostupné online. (En)
  9. ↑ RINK, M, et al. Bionomics and distribution of the stag beetle, Lucanus cervus (L.) across Europe. INSECT CONSERVATION AND DIVERSITY. 2011-02-01, 4, 1, s. 23 – 38. Prevzaté z kolekcie Science Citation Index. Dostupný také z WWW: ISSN 1752458X.
  10. ↑ a b Vyhláška č. 170/2021 Z. z. [online]. [Cit. 2021-06-23]. Dostupné online.
  11. ↑ Lokality Natura 2000 druhu roháč veľký [online]. sopsr.sk, [cit. 2021-06-27]. Dostupné online.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj

[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Roháč_veľký&oldid=7928499“