Preskočiť na obsah

Románske umenie

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Románsky sloh)
Románska katedrála vo Francúzsku

Románske umenie alebo najmä v architektúre románsky sloh alebo zriedkavo romanika je umelecká fáza vrcholného stredoveku, presnejšie obdobia od roku 1000 do 1. polovice 13. storočia. Vyznačuje sa vážnou monumentalitou a prísnou hierarchickosťou (odstupňovanie priestorov v chráme, rôzna veľkosť postáv podľa ich ideového významu).

Románske umenie je prvý univerzálny sloh stredoveku. Označenie (vzniklo až v 19. storočí vo Francúzsku) súvisí so vznikom románskeho slohu na území, kde populácia hovorí románskymi jazykmi.

V jeho vývine hrali najdôležitejšiu úlohu Francúzsko, Taliansko a Nemecko. V každej z týchto krajín vznikli tzv. školy románskeho umenia a tie sa ďalej delili na tzv. regionálne okruhy.

Architektúra

[upraviť | upraviť zdroj]

Vedúcim umením bola architektúra; vznikla ustálením a docibrením predrománskej architektúry.

Charakteristické slohové prvky (plný oblúk, stĺp, ornamentika) sú blízke rímskej antike. Nadväzuje na karolínsku renesanciu, v Nemecku a strednej Európe na otonské umenie. Architektúra rozvinula techniku klenby – valená klenba, rebrová klenba, krížová klenba, kupola. Štvorec tvorený krížením transeptu a lode symbolizuje zem s jej štyrmi živlami, ktorým dominuje kupola. Kupola so sférickou klenbou, ktorá je obrazom dokonalosti a úplnosti, teda obrazom Boha v jeho nebeskom sídle, sa stotožňuje s nebom. Románske stavby pôsobia dojmom pevnosti. Vstupný portál i celá fasáda sú priestorom pre plastiku – ornamentálnu alebo figurálnu (Posledný súd). Sochársky sú stvárnené aj hlavice stĺpov. Sochárska výzdoba zdôrazňuje predovšetkým veľkosť a krásu stavieb určených na uctenie Boha, najvyššieho staviteľa. V staviteľstve sa rozvíja: bazilika, hrady, mestské paláce, rotundy a jednoloďové kostoly s tribúnou. K najznámejším stavbám tohto obdobia patria: Arles, v Cluny, v Santiagu de Compostella.

Medzi najvýznamnejšie románske stavby na Slovensku patrí Rotunda svätého Juraja v Skalici, Kostol Panny Márie v Bíni, Kostol svätého Michala archanjela v Dražovciach či Katedrála svätého Martina v Spišskej Kapitule.

Sochárstvo

[upraviť | upraviť zdroj]

Sochárstvo (najmä reliéf) sa vyvíjalo v spojení s architektúrou, používalo štylizovaný rastlinný ornament a motívy fantastických zvierat, neskôr aj ľudských figúr. Od plošnosti a lineárnosti smerovalo k vytvoreniu trojrozmernej sochy. Najväčšiu pozornosť venovali sochári priečeliam chrámov a akcentom na tympanón. V Nemecku sa sochárske práce prenášali aj do interiéru (madony, náhrobné dosky, zábradlia) a rozvinula sa tu aj drevorezba.

Maliarstvo

[upraviť | upraviť zdroj]

Maliarstvo sa pod byzantským vplyvom sústreďovalo na nástennú a knižnú maľbu.V maliarstve (knižnom a nástennom) bola základom kresba kolorovaná farbami. v knižnej maľbe bol materiál kníh pergamen z oslej kože.

Umelecké remeslo

[upraviť | upraviť zdroj]

Zlatníctvo, kovolejárstvo, tapisérie, rezby v slonovine a podobne dosiahli vysokú úroveň.

Literatúra

[upraviť | upraviť zdroj]

Szénassy, A.: Lexikon románskych kostolov na Slovensku. 1. zväzok, kraj Nitra, Vydavateľstvo KT, Komárno, 2005.