Preskočiť na obsah

Roman Holec

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Roman Holec
slovenský historik
Narodenie9. november 1959 (65 rokov)
Bratislava, Česko-Slovensko
Alma materFilozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave

Prof. PhDr. Roman Holec, DrSc. (* 9. november 1959, Bratislava)[1][2] je slovenský historik, pôsobiaci na Filozofickej fakulte UK v Bratislave a na Historickom ústave SAV. Zaoberá sa slovenskými a stredoeurópskymi dejinami 19. a 20. storočia so zameraním na hospodárske a sociálne dejiny, dejiny šľachty a environmentálne dejiny.[3]

Životopis

[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1983 absolvoval štúdium kombinácie slovenský jazyk a literatúra – dejepis na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave (1984: PhDr. v odbore teória vyučovania dejepisu; 1995: doc. v odbore slovenské dejiny; 2000: prof. v odbore história; 2017: DrSc. v odbore história).[2]

Bol dlhoročným predsedom a teraz členom slovenskej časti Slovensko-českej komisie historikov, rovnako je dlhoročným členom Slovensko-nemeckej komisie historikov. Je autorom vyše troch desiatok monografií a zostavovateľom ďalších (viď prehľad nižšie), vyše 300 vedeckých štúdií, ktoré vyšli v 12 štátoch, prednášal v 24 krajinách sveta. Zúčastnil sa vyše desiatich svetových kongresov, na ktorých prednášal a organizoval sekcie.[3] Je držiteľom viacerých slovenských (Cena J. M. Hurbana, Medaily UK, viackrát Ceny SAV, ceny a prémie Literárneho fondu, napr. 2012, 2013, 2020, 2024) i českých ocenení (viacero Cien Egona Erwina Kischa, Medaila F. Palackého).

  • Poľnohospodárstvo na Slovensku v poslednej tretine 19. storočia. Bratislava : Veda, 1991. 192 s.
  • 150 rokov slovenského družstevníctva. Víťazstvá a prehry. Bratislava : Prúdy 1995, s. 7-80, 213 – 222 (spoluautor a zostavovateľ)
  • Ekonomický nacionalizmus v strednej Európe v 19.storočí. Bratislava : Univerzita Komenského, 1995. 364 s.
  • Tragédia v Černovej a slovenská spoločnosť. Martin : Matica slovenská, 1997. 270 s.
  • Poslední Habsburgovci a Slovensko. Bratislava : Ikar, 2001. 304 s.
  • Zabudnuté osudy. Martin : Matica slovenská, 2001. 264 s.
  • Slovensko na začiatku 20. storočia. (Slovensko v 20. storočí 1.) Bratislava : Veda, 2004, s. 81 – 126, 215 – 220 (spoluautor)
  • Diktatur-Krieg-Vertreibung. Erinnerungskulturen in Tschechien, der Slowakei und Deutschland seit 1945. Eds. Ch.Cornelissen, R.Holec, J.Pešek. Essen, Klartext 2005, 500 s.
  • Aristokrat v službách štátu. Gróf Emanuel Péchy. Bratislava : Kalligram, 2006. 400 s. (spolu s Judit Pál)
  • Diktatura – válka – vyhnání. Kultury vzpomínání v českém, slovenském a německém prostředí od roku 1945. Eds. Ch. Cornelissen, R. Holec, J. Pešek. Ústí nad Labem : Albis international, 2007. 464 s.
  • Tatrabanka v zrkadle dejín. Bratislava : AEP, 2007. 326 s. (spolu s Ľ. Hallonom)
  • Prvá svetová vojna. (Slovensko v 20. storočí 2.). Bratislava : Veda, 2008, s. 99 – 135, 248 (spoluautor)
  • Dinamitos történelem. A pozsonyi Dynamit Nobel vegyipari konszern a közép-európai történelem keresztútján 1873 – 1945. Pozsony : Kalligram, 2009. 160 s.
  • Historiography in Motion. Slovak Contributions to the 21st International Congress of Historical Sciences. Eds. R. Holec – R. Kožiak. Banská Bystrica : State Scientific Library, 2010. (CD-ROM)
  • Coburgovci a Slovensko. Bratislava : Kalligram, 2010. 464 s.
  • Slováci v dualistickom Rakúsko-Uhorsku. In: Rakúsko-uhorská monarchia. Habsburská ríša v rokoch 1867 – 1918. Bratislava : Slovart, 2011, s. 237 – 267 (spoluautor)
  • Dejiny plné dynamitu. Bratislavský chemický koncern Dynamit Nobel na križovatkách novodobých dejín (1873 – 1960). Bratislava : Kalligram, 2011. 172 s.
  • V službách cisára Františka Jozefa. Z pamätí a života lokaja a dvornej dámy. Bratislava : Slovart, 2013. 344 s. (spolu s Mariánom Bovanom)
  • Lásky a škandály v našich panovníckych rodoch. Praha : Ottovo nakladateľstvo, 2014, s. 210 – 391 (spoluautor)
  • Človek a príroda v „dlhom“ 19. storočí. Bratislava : Typoset Print, 2014. 342 s.
  • Štát s dvoma tvárami (K hospodárskemu vývoju monarchie, Uhorska a Slovenska 1848 – 1867). Bratislava : Prodama, 2014. 246 s.
  • Eigentumsregime und Eigentumskonflikte im 20. Jahrhundert. Deutschland und Tschechoslowakei im internationalen Kontext. Hrsg. D. Gosewinkel, R. Holec, M. Řezník. Essen : Klartext, 2018. 423 s.
  • Československo, náš společný domov. Praha : Academia, 2018. 83 s. (spolu s J. Němečkom)
  • Bratislavskí Habsburgovci. Bratislava : Marenčin PT, 2019. 256 s.
  • Hlinka. Otec národa? Bratislava : Marenčin PT, 2019. 320 s.
  • Trianon. Triumf a tragédia. Bratislava : Marenčin PT, 2020. 368 s.
  • Kniha o čítaní, čítanie o knihách. Bratislava : Marenčin PT, 2022. 368 s.
  • Diadal és katasztrófa. Trianon egy szlovák történész szemével. Budapest – Somorja 2022. 408 s.
  • Kulturelle Langzeitfolgen industriellen Strukturwandels. Ruhrgebiet -- Tschechien -- Slowakei. Eds. S. Berger, F. Hadler, R. Holec, K. Kaiserová. Leipzig : Leipziger Universitätsverlag, 2022. 389 s.
  • Vlastnícke režimy a majetkové konflikty v 20. storočí. Nemecko a Československo v medzinárodnom kontexte. Eds. D. Gosewinkel, R. Holec, M. Řezník. Košice, UPJŠ 2022, 326 s.
  • Európsky rod v slovenskom svete. Rod Friesenhof a Oldenburg 1789 – 1945. Bratislava, Slovart 2023, 344 s. (spolu s A. Lukáčovou)
  • Environmentálne dejiny v stredoeurópskom kontexte. Eds. R. Holec a M. Zückert. Košice, UPJŠ 2023, 222 s.
  • Panslávi s erbom. Friesenhof a Odescalchi: dva paralelné príbehy. Bratislava, Marenčin PT 2024, 304 s.
  • Umweltgeschichte in mitteleuropäischen Kontexten. Eds. R. Holec a M. Zückert. Leipzig : Leipziger Universitätsverlag, 2022. 363 s.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Autorita Osobné meno : Roman Holec [online]. Martin: Slovenská národná knižnica, [cit. 2023-03-23]. Dostupné online.
  2. a b Roman Holec. In: Osoby, ktoré získali titul na UK [online]. Bratislava: Univerzita Komenského, [cit. 2023-02-04]. Dostupné online. Archivované 2023-04-15 z originálu.
  3. a b Prof., PhDr. Roman Holec, DrSc. [online]. Bratislava: Historický ústav SAV, [cit. 2023-03-23]. Dostupné online.

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]