Romanizácia (dejiny)

Romanizácia bolo pôsobenie vplyvu kultúry, jazyka a podobne jadra Rímskej ríše (resp. podliehanie tomuto vplyvu) na územiach, ktoré boli dobyté alebo pod vplyvom Rímskej ríše. Dochádzalo k nemu najmä v západnej polovici Rímskej ríše a v severozápadnej Európe, vo východnej polovici Rímskej ríše napríklad prevažoval vplyv gréckej kultúry.

Romanizácia západnej polovice ríše

Centrom romanizácie západnej polovice ríše boli mestá. V západných provinciách sa šírila latinčina, ktorá potláčala pôvodné barbarské jazyky a zároveň s ňou sa šírila i rímska kultúra a rímske náboženstvo. Romanizáciu šírili obyvatelia Itálie (vojaci, úradníci, obchodníci, remeselníci, kolonisti atď.).

Horné vrstvy spoločnosti väčšinou ochotne prijímali romanizáciu, pretože si chceli udržať svoje spoločenské postavenie, často dokonca považovali rímskych občanov za vzor.

Nižšie spoločenské vrstvy boli ovplyvnené rímskym spôsobom života alebo službou v armáde.

Romanizácia barbarika

Zakladaním mnohých táborov légií v Gálii a Germánii za vlády cisára Augusta sa začala šíriť romanizácia do barbarika. Tieto opevnené oporné body sa stali zárodkom miest. V barbariku tak vznikali predsunuté strážne postavenia. Tieto tábory zaisťovali bezpečnosť ríše, slúžili k ďalším výbojom, poprípade k likvidácii vzbúr Galov a Germánov. Pre zaopatrenie legionárov bolo potrebné vystavať zázemie, kde sa uplatňovalo najmä miestne obyvateľstvo nerímskeho pôvodu. Neskôr okolo táborov vznikli malé civilné sídliska.

Najdôležitejšie tábory légií z ktorých sa vyvinuli mestá

Literatúra

BURIAN, Jan: Římské impérium: vrchol a proměny antické civilizace, Praha, Svoboda, 1997. ISBN 80-205-0536-9 , kapitola Romanizace a její důsledky od strany 81.

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Romanizace na českej Wikipédii.