Rui Costa (cyklista)
 |
Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť. Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy na spoľahlivé zdroje. |
.jpg)
| |||
| Costa na 2013 Tour de Romandie 2013 | |||
| Osobné informácie | |||
|---|---|---|---|
| Celé meno | Rui Alberto Faria da Costa | ||
| Narodenie | 5. október 1986 (38 rokov) Póvoa de Varzim, Portugalsko | ||
| Výška | 183 cm | ||
| Váha | 63 kg | ||
| Informácie o tíme | |||
| Momentálny tím | UAE Emirates | ||
| Funkcia | cestný cyklista | ||
| Typ cyklistu | vrchár | ||
| Profesionálne tímy | |||
| 2007–2008 2009–2013 2014– |
S.L. Benfica Movistar Team UAE Emirates | ||
| Posledná aktualizácia: {{{aktualizácia}}} | |||
Rui Alberto Faria da Costa (* 5. október 1986, Póvoa de Varzim) je profesionálny cestný cyklista, ktorý jazdí za UAE Emirates. Je známy víťazstvami na Tour de Suisse v rokoch 2012, 2013 a 2014. Tento hetrik dosiahol ako jediný cyklista v histórii. Vyhral aj etapy na Tour de France v roku 2011 a 2013 a tiež aj Grand Prix Cycliste de Montréal 2011. V roku 2013 sa stal majstrom sveta v cestnej cyklistike pred Joaquinom ,,Puritom" Rodríguezom a Alejandrom Valverdem.
Kariéra
[upraviť | upraviť zdroj]Costa sa narodil v Aguçadoura, Póvoa de Varzim, kde začal kariéru v Guilhabreu, občianskej farnosti Vila do Conde. Neskôr odišiel do Santa Maria da Feira.
Profesionálna kariéra
[upraviť | upraviť zdroj]2007-2011: Začiatky
[upraviť | upraviť zdroj]Costa sa stal profesionálnym cyklistom v Benfice v roku 2007 a dostal sa do tímu Movistar v roku 2009. V spomínanom roku vyhral Four Days of Dunkirk, čo predchádzalo jeho víťazstvu v 8. Etape na Tour de Suisse 2010.
V roku 2010 bol Rui Costa zapletený do hádky s Carlosom Barredom na konci 6. Etapy Tour de France, kedy sa ho Barredo pokúšal uvoľneným kolesom svojho bicykla napadnúť. To viedlo k následnej fyzickej potyčke. Obom cyklistom bola za incident udelená pokuta 300 frankov.
Na portugalskom národnom šampionáte v júni 2010 boli Rui Costa a jeho brat Mário pozitívne testovaní na prítomnosť zakázanej látky v krvi. Išlo o metylhexanamín. Súrodenci sa obhajovali argumentom o neúmyselnom užití látky, pravdepodobne dôsledkom konzumácie pokazenej potraviny. Následné testy potvrdili, že argument bol správny a Rui v apríli 2011 opäť podpísal po 5-mesačnom zákaze zmluvu s tímom Movistor.
2011
[upraviť | upraviť zdroj]
V roku 2011 si Costa viedol vynikajúco na Vuelta a la Comunidad de Madrid, kde po 2. miestach v 1. a 3. etape vyhral celkovú klasifikáciu. Neskôr v tejto sezóne dokázal vyhrať sólovým spôsobom 8. etapu Tour de France. Pokračoval víťazstvom na Grand Prix Cycliste de Montréal, únikom z čelnej skupiny v závere pretekov, čím porazil aj spolujazdca z úniku Pierricka Fédriga. Oboch stíhal Philipp Gilbert, ktorý dokázal reagovať na ich atak, no do cieľa došiel so stratou 2 sekúnd.
2012
[upraviť | upraviť zdroj].jpg)
V roku 2012 finišoval Costa v celkovom poradí na 3. mieste na Tour de Romandie. Vyhral 2. Etapu na Tour de Suisse, kde získal žltý dres a dokázal ho ubrániť až do konca pretekov. V celkovom poradí porazil druhého Fränka Schlecka o 14 sekúnd. Najväčšiu zásluhu na tom mala jeho snaha v poslednej etape, kedy sa zavesil za Schlecka, ktorý útočil v stúpaní na Glaubenberg Pass. Na vrchu stúpania mal Schleck nad Costom náskok už 1 minútu, no bol dobehnutý pri zjazde malou skupinkou, v ktorej sa ocitol aj Portugalčan. Spomínaná dvojica jazdcov ukončila etapu v rovnakom čase. Po tomto dôležitom víťazstve sa Costa vyjadril: "Toto víťazstvo chcem venovať svojmu tímu, pretože spolujazdci mi významne pomáhali celý týždeň. Neviem ako to mám opísať." Costa bol vybraný do kádra na Tour de France, kde mal zohrávať rolu hlavného domestika pre tímovú jednotku Alejandra Valverdeho. Toho sužovalo zranenie po páde, no napriek tomu dokázal vyhrať jednu etapu a v celkovom poradí skončiť na 20. mieste. Costa finišoval v celkovom poradí na 18. priečke. Neskôr sa zúčastnil aj GP Ouest-France, kde sa umiestnil na 2. mieste. Pred pelotónom unikol na poslednom stúpaní klasiky, len 5 kilometrov pred cieľovou páskou, no jazdec tímu Sky Edvald Boasson Hagen ho na poslednom kilometri prebehol.
V septembri cestoval do kanadskej provincie Quebec, aby sa zúčastnil dvoch pretekov World Tour, ktoré sa tam konali. Predstavil sa na najnižšej priečke pódia pretekov Grand Prix Cycliste de Québec, kedy vyhral šprint skupiny 16 cyklistov, ktorá dobiehala dvojicu v úniku: Simona Gerransa a Grega Van Avermaeta. Títo finišovali 4 sekundy pred Costom. O dva dni sa snažil Rui obhájiť minuloročný vavrín z pretekov Grand Prix Cycliste de Montréal, no finišoval ako ôsmy, opäť s deficitom 4 sekúnd na víťaza Larsa Pettra Nordhauga. Sezónu zavŕšil v Číne na Tour of Beijing. Záver bol úspešný, keďže aj tam sa umiestnil v top 10 celkovej klasifikácie. Tentokrát skončil deviaty.
2013
[upraviť | upraviť zdroj]Rok 2014 zahájil Costa víťazstvom na Klasika Primavera a tretím miestom z Tour de Romandie. Taktiež sa zameriaval na obhajobu celkového triumfu z Tour de Suisse. Tento cieľ dokázal splniť, keď vyhral 7. etapu a neskôr získal žltý dres od Mathiasa Franka po víťaznej poslednej etape - vrchárskej časovke. Na Tour de France figuroval po pyrenejských etapách v top 10. V 13. etape stratil približne 10 minút po tom, čo sa snažil dotiahnuť tímového kolegu Alejandra Valverdeho do hlavného pelotónu. Španiel dostal defekt. V 16. etape sa Costa dostal do úniku, z ktorého zaútočil na poslednom stúpaní dňa Col de Manse pred zjazdom a sólovým víťazstvom v meste Gap. V tejto etape mu bola udelená aj cena za bojovnosť. O niekoľko dní neskôr opäť zvíťazil, a to v 19. etape po úniku z vedúcej skupinky na Col de la Croix Fry. Opäť zvíťazil sólo únikom v Le Grand-Bornand.
Rui Costa vyhral preteky s hromadným štartom na majstrovstvách sveta v Toskánsku (Taliansko). Týmto sa stal prvým portugalským cyklistom nosiacim dúhový dres. V rozhovore povedal: "Po vydarenej Tour bolo mojím cieľom finišovať na majstrovstvách sveta čo najvyššie a urobiť dobré preteky. Ale nikdy som si nemyslel, že vyhrám také dôležité preteky ako tieto. Znamená to pre mňa všetko. Je to odmena za celoživotnú snahu a tvrdú prácu."
Costa opustil tím Movistar na konci sezóny 2013 a stal sa členom kádra tímu Lampre-Merida pre rok 2014.
2014
[upraviť | upraviť zdroj].jpg)
Costa zahájil rok 2014 tretím miestom a víťazstvom bodovacej súťaže na portugalskom preteku Volta ao Algarve. Neskôr obsadil 2. miesto na jarných etapových pretekoch Paríž-Nice a 3. rok v rade finišoval na 3. mieste na západošvajčiarskom etapovom závode Tour de Romandie. Costove 1. víťazstvo sezóny v dúhovom drese patrilo poslednej etape Tour de Suisse 2014. Tým vyzliekol zo žltého dresu nemeckého časovkára Tonyho Martina a úspešne obhájil titul, čím sa stal prvým cyklistom v histórii Tour de Suisse, ktorý preteky vyhral 3-krát v rade.
Costa vstupoval do Tour de France s veľkými nádejami. Chcel sa umiestniť v celkovom poradí na pódiu, no pre zápal priedušiek začal strácať kontakt s najlepšími cyklistami. Jeho zdravotný stav sa zhoršil počas 2. voľného dňa a bola mu diagnostikovaná bronchopneumónia. V celkovom poradí mu patrila priebežne 13. priečka, no z dôvodu zdravotných indispozícií bol nútený odstúpiť z Tour. Do programu UCI World Tour sa opäť vrátil až na konci leta počas klasiky GP Ouest-France, kde finišoval na 92. mieste 11 sekúnd za víťazom - legendárnym francúzskym cyklistom Sylvainom Chavanelom. Portugalčan sa potom ešte zúčastnil kanadských jesenných klasík Grand Prix Cycliste de Québec a Grand Prix Cycliste de Montréal. Na druhom spomínanom preteku obsadil 2. miesto za Austrálčanom Simonom Gerransom.
Rui Costa cestoval aj do španielskej Ponferrady, kde sa konali majstrovstvá sveta v cestnej cyklistike s cieľom obhájiť titul z pretekov s hromadným štartom. V tejto disciplíne sa umiestnil na 23. mieste 7 sekúnd za Poliakom Michalom Kwiatkowskim.
2015
[upraviť | upraviť zdroj]Prvým úspechom Ruia Costu v novej sezóne bolo 4. miesto v celkovom poradí na Paríž-Nice. Najväčšiu zásluhu na tom mala časovka na vrch Col d'Èze, na ktorej obsadil 3. miesto. Na etapovom preteku Okolo Baskicka finišoval celkovo siedmy. Taktiež získal 4. miesto na Amstel Gold Race, kde ho opäť porazil Kwiatkowski. O týždeň neskôr zopakoval 4. miesto v klasike Liège–Bastogne–Liège. V júni sa rozhodol zmeniť svoj tradičný program a namiesto obhajoby titulu na Tour de Suisse, kde zvíťazil v posledných 3 ročníkoch sa zúčastnil konkurenčných pretekov Critérium du Dauphiné ako prípravu na Tour de France. Vyhral 6. etapu pretekov, kedy bol celý deň súčasťou úniku a na cieľovej páske prešprintoval Vincenza Nibaliho. Týždeň pred Grand Départ na Tour de France dokázal zvíťaziť v pretekoch s hromadným štartom na národnom šampionáte. Opäť nedokončil Tour de France, tentokrát pre pád. Na jeseň sa v Montreale opäť tešil z pódiového umiestnenia. Na majstrovstvách sveta v americkom Richmonde finišoval v jeho obľúbenej disciplíne na 9. mieste. Rovnakú priečku obsadil aj v bodovaní UCI World Tour.
2016
[upraviť | upraviť zdroj].jpg)
V tomto roku sa prezentoval vo februárovom etapáku Tour of Oman na celkovom 5. mieste. V top 10 sa umiestnil aj v prestížnej týždňovke Paris-Nice. Desiaty skončil aj v jarnej klasike Valónsky šíp a na tento klasikársky úspech nadviazal aj v preteku Liège-Bastogne-Liège, kde bol porazený ostatnými dvoma súpermi v čelnej skupinke. Na obľúbených švajčiarských pretekoch nesklamal. V Romandii skončil celkovo šiesty a na Tour de Suisse siedmy. Po úspešnej prvej polovici sezóny nastúpil na Tour de France. V preteku nezaznamenal pozoruhodnejšie umiestnenie, no po dravom úniku v 19. etape dostal prémiu pre najbojovnejšieho cyklistu dňa. Costa nechýbal ani vo štvorčlennom portugalskom výbere na letných olympijských hrách v Riu de Janeiro. Zohrával rolu tímového lídra a tento titul si patrične aj obhájil. V náročnom horskom preteku obsadil 10. miesto. Pri svojej prvej účasti na majstrovstvách Európy v pretekoch s hromadným štartom sa tiež umiestnil v top 10.
2017
[upraviť | upraviť zdroj]
Nasledujúci rok bol pre Portugalčana o niečo chudobnejší. Najvýraznejšie výsledky zaznamenal v skorej jari. V januárovom preteku v Argentíne Vuelta a San Juan vyhral 5. etapu, čím sa vyšplhal aj na konečné 5. miesto v celkovej klasifikácii. V Ománe bol 2-krát porazený na cieľovej páske a v kráľovskej 5. etape skončil tretí. Celkovo mu patrila druhá priečka. Na rozvojovom etapáku Abu Dhabi Tour zvíťazil v jedinej kopcovitej etape, a tak sa stal aj celkovým víťazom pretekov. Ani túto sezónu neobišiel preteky Okolo Švajčiarska. Tam dokázal vyskočiť najvyššie na 2. miesto v etape a celkovo obsadil opäť úctyhodnú 5. priečku. Rui Costa sa zúčastnil aj iného významného World Tour závodu, a to Tour de Pologne, kde finišoval 2-krát v top 10 etapy a celkovo mu teda patrilo 10. miesto.
2018
[upraviť | upraviť zdroj]Piatu sezóne pod hlavičkou UAE Emirates úspešne zahájil na Tour of Oman, kde sa umiestnil v top 10. Na Abu Dhabi Tour dal o sebe vedieť až v hodine dvanástej, keď záverečnej etape skočil na konečné 8. miesto v boji o celkové prvenstvo. Comeback do švajčiarskej Romandie bol tiež úrodný. 3 účasti v top 5 etapy a celkové 5. miesto vyznelo z perspektívy vedenia tímu úspešne. Na prvý vavrín sezóny sa pripravoval dlho. Veril, že to príde v Kanade. V jemu známej klasike v Montréale finišoval však šiesty. Neodmlčal sa ani na pamätných majstrovstvách sveta v údoli Álp v Innsbrucku. Napriek krutým nástrahám rakúskych ciest sa opäť zviditeľnil v tejto disciplíne a už tretíkrát zaznamenal účasť medzi desiatimi najlepšími.
2019
[upraviť | upraviť zdroj]
Aj túto jar bol Porugalčan vo forme. Sezónu odštartoval v okolí španielskej Valencie. So stratou len 48 sekúnd na domáceho víťaza Iona Izaguirreho uzatváral najlepšiu desiatku. Na ománskej púšti bol raz porazený v šprinte 4 mužov a o pár dní finišoval opäť štvrtý. V boji o červený dres stratil 58 sekúnd, čo stačilo na 4. miesto. So stratou vyše 3 minút skončil desiaty aj v talianskej týždňovke Tirreno-Adriatico. Na obľúbenej švajčiarskej týždňovke vo frankofóbnej oblasti Romandii predvádzal, už tradične, excelentné výkony. V prológu obsadil 10. priečku. O deň na to finišoval v šprinte tretí a celkovo sa vyšvihol už len za lídra Primoža Rogliča. Túto pozíciu si udržal aj po menej úspešnej 2. etape pretekov. V nasledujúci deň bol v horskej skúške prešprintovaný francúzskym objavom roka Davidom Gaudom, no Roglič mu už dýchal na chrbát. Costa klesol v boji o žltý trikot na 3. miesto. Aj v skrátenej 4. etape, v ktorej zúril vietor o rýchlosti 50 km/h s prudkým dažďom a teplotou len 6°C sa dokázal Rui Costa opäť umiestniť za víťazom etapy. Tým bol však líder, Slovinec Primož Roglič. Deň pred koncom Tour de Romandie tak druhý Costa strácal 12 sekúnd. V epilógu 73. ročníka zvládol časovku vynikajúco. Umiestnil sa ako siedmy a na víťaza etapy, lídra pretekov Primoža Rogliča stratil ďalších 37 sekúnd. To ho však už nepripravilo o rekordné 2. miesto v Romandii. Rovnako sa umiestnil aj v bodovacej súťaži. Pre Portugalčana to bola už šiesta účasť v top 10 tohto preteku a celkovo jedenásta účasť v top 10 na švajčiarských etapákoch. V tých dokázal už 7-krát stáť na pódiu, pričom okrem triplu na Tour de Suisse stál po pravici, či ľavici víťaza Tour de Romandie 4-krát. Na Tour de France sa v 12. etape umiestnil na 8. priečke po vydarenom úniku. V auguste sa predstavil aj na Vuelta a Burgos. Tam sa až trikrát umiestnil v top 5 dňa a celkovo skončil v top 10. Rovnako tak aj v bodovacej súťaži a vrchárskej súťaži.
Umiestnenie na pretekoch Grand Tour
[upraviť | upraviť zdroj]| Grand Tour | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 | 2014 | 2015 | 2016 | 2017 | 2018 | 2019 |
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
 Giro
|
- | - | - | - | - | - | - | - | 27 | - | - |
 Tour
|
DNF | 73 | 90 | 18 | 27 | DNF | DNF | 49 | - | - | 53 |
 Vuelta
|
- | - | - | - | - | - | - | - | 43 | - | TBA |
DNF - nedokončil TBA - ešte sa nekonalo
Profesionálne úspechy
[upraviť | upraviť zdroj]
|
|
|
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Rui Costa (cyklista)
