Sópatros (syn Menekrata)
Sópatros (starogr. Σώπατρος) bol grécky sochár v 2. stor. pred Kr.[1]
Sópatros z Téb a jeho otec Menekrates boli sochári, ktorí v 2. polovici 2. stor. pred Kr. pôsobili v Delfách.[2] Svedectvom ich sochárskej činnosti je ich menami signovaný (v druhom nápise zhora) fragment podstavca zo sivého vápenca (päť fragmentov podstavca má päť ľahko datovateľných nápisov z rôznych čias),[3][4] ktorý bol časťou základne pomníka s jazdeckou sochou, venovaného občanmi Delf prokonzulovi M. M. Rufusovi v roku 107 alebo 106 pred Kr.[5] Presnejšie to vysvetľuje nápis: „Marcusovi Minuciusovi Rufusovi, rímskemu konzulovi, ktorý dobyl galských Skordiskov, Bessianov a ostatných Trákov – mesto Delfy, pre jeho cnosť.“[6]
Socha sa do dnešných čias nezachovala. Fragment podstavca s ich podpismi je umiestnený v Archeologickom múzeu v Delfách pod inv. číslom 1746. Objavili ho v roku 1894 a jeho nápis bol po prvýkrát publikovaný v roku 1896 francúzskym archeológom Paulom Perdrizetom.[5]
Referencie a bibliografia
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Biographischer Index der Antike. Berlin : Walter de Gruyter, 2012. ISBN 978-31-1095-441-8. S. 876.
- ↑ Staatliche Museen zu Berlin (Germany). Jahrbuch der Berliner Museen. Berlin : Gebr. Mann, 1998. S. 8.
- ↑ Inscriptiones Graecae, Regions: Central Greece (IG VII-IX), Delphi, BCH 68/69 (1944/5) 113,D [1]
- ↑ Inscriptiones Graecae, Regions: Central Greece (IG VII-IX), Delphi, BCH 68/69 (1944/5) 113,A [2]
- ↑ a b Michael Markovits. Die Orgel im Altertum. Leiden : BRILL, 2021. ISBN 978-90-0449-639-2. S. 35.
- ↑ Michael Genner. Spartakus: e. Gegengeschichte d. Altertums nach Legenden d. Zigeuner. München : Trikont, 1979. ISBN 978-38-8167-053-1. S. 189.