Sótes
Sótes alebo Sotes (starogr. Σώτης, Σότες) bol grécky hrnčiar čiernofigúrových váz, činný v polovici 6. storočia pred Kr.[1]
Známy je len vďaka signatúre na fragmente keramického taniera (v tonde pinaxu[2])[3] s vyobrazením vpravo kráčajúcej bohyne Atény so štítom a kopijou, ktorý je uložený v Múzeu antickej agory v Aténach (Agora Museum AP 1859A, 2325C, 3 fragmenty[4]).[5] Takmer úplne zachovaný nápis typu bústrofédon („ako sa otáča vôl“ – ťahajúci pluh po brázdach, čiže text sa píše striedavo, najprv napr. zľava doprava a potom opačne[6]) s jeho podpisom a podpisom maliara Paidera, sa na fragmente nachádza pod okrajom odevu Atény:
Σότες μ' ἐπ[οί] → ςορέδιαΠ ,νεσ[ε] ← ἔγραφσε[ν] → |
Sotes ma zhoto → sorediaP ,liv ← nakreslil → [2] |
Takáto trojriadková signatúra napísaná v type bústrofédon je veľmi zriedkavá.[7] Grécke meno Sótes (Σώτης – Sótés) bolo v starovekom Grécku celkom bežné.[2] V polovici 6. storočia pred Kr. sa v Aténach ešte dlhé samohlásky omega a éta nepoužívali. V roku 403 pred Kr. Atény oficiálne prijali rozvinutejšiu iónsku (východnú iónsku, či milétsku) alfabetu, ktorá ich už používala.[8] Samotný tanier bol kedysi hrnčiarsky dobre a starostlivo vyrobený. Hlina má jemnú štruktúru, je tvrdá a výlisky na spodnom povrchu sú pekne spracované.[2]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ John S. Traill. Persons of Ancient Athens. Toronto : Athenians, 2007. ISBN 978-09-6852-329-2. S. 215.
- ↑ a b c d Hesperia. Princeton : Institute for Advanced Study, 1940. S. 226.
- ↑ Robert Slade Folsom. Attic Black-figured Pottery. Park Ridge : Noyes Press, 1975. ISBN 978-08-1555-035-8. S. 57.
- ↑ Denise Callipolitis-Feytmans. Les plats attiques. Paris : Boccard, 1974. S. 319.
- ↑ Hesperia. Princeton : Institute for Advanced Study, 1940. S. 143.
- ↑ Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 264.
- ↑ Leslie Threatte. Phonology. Berlin, Boston : Walter de Gruyter GmbH & Co KG, 2015. ISBN 978-31-1086-565-3. S. 56.
- ↑ Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 256-257.