SEAT 1400
| SEAT 1400 | |
|---|---|
| |
| Výrobca | SEAT |
| Koncern | Fiat |
| Produkcia | 1953 – 1963 |
| Krajina pôvodu | Španielsko |
| Nasledovník | SEAT 1500 |
| Príbuzné autá | Fiat 1400 |
| Typ karosérie | Sedan (štvordverové) Rodinné auto (päťdverové) |
| Hmotnosť | 1 150 kg – 1 250 kg |
| Dizajnér | Dante Giacosa |
SEAT 1400 bol osobný automobil, ktorý sa vyrábal na základe licencie spoločnosti Fiat v rokoch 1953 až 1964. Išlo o prvé vozidlo, ktoré spoločnosť vyrobila v Barcelone, pričom na jeho výrobe sa podieľali aj zamestnanci zaniknutej spoločnosti Hispano Suiza, ktorí sa neskôr stali súčasťou spoločnosti SEAT.
SEAT 1400 bol identický s modelom Fiat 1400/1900 (model 101) z roku 1950. Išlo o prvý model so samonosnou karosériou, ktorý talianska značka vyrobila. Použili pontónovú karosériu so zaoblenými tvarmi, pričom sa inšpirovali karosériami amerických automobilov toho obdobia. Ďalšie verzie modelu boli 1400, 1400 A, 1400 B a 1400 C. Modely 1400 mali karosériu typu sedan, ale tiež predstavili aj rodinné verzie (päťdverové), presklené alebo uzavreté (dodávka), predĺžené (limuzína), sanitky, pohrebné autá, a napokon kabriolet Sport Spider, ktorý zhotovil katalánsky karosár Pedro Serra.
Verzie
[upraviť | upraviť zdroj]1400
[upraviť | upraviť zdroj]Model 1400 sa vyrábal len rok, od mája 1953 do mája 1954. Tento typ karosérie spočiatku nebol dostupný vo viacerých farbách, neskôr, ako roky plynuli a modely sa menili, farieb pribudlo viac. Na výber boli aj voliteľné verzie s čiernou, červenou alebo bielou strechou.[1]
Keďže sa vyrábal iba rok, vyrobili pomerne málo kusov, okolo 2 114. Model poháňal vodou chladený radový štvorvalec s objemom 1395 cm³ a výkonom 32 kW (44 koní), čo mu umožnilo dosiahnuť maximálnu rýchlosť 120 km/h.
1400 A
[upraviť | upraviť zdroj]V roku 1954, po predstavení Fiat 1400 A, predstavili aj SEAT 1400 A. Maximálna rýchlosť tohto automobilu sa zvýšila na 125 km/h a výkon až na 36 kW (50 koní). Okrem iných úprav, pri tejto verzii pribudlo viac farebných prevedení, vymenili sa zadné svetlá, a tiež sa zväčšilo zadné okno. V rokoch 1954 až 1960 vyrobili 30 990 kusov SEAT 1400 A.[1]
1400 B a 1400 B Špeciál
[upraviť | upraviť zdroj].jpg)
SEAT 1400 B predstavili v decembri roku 1956. Vzhľadom sa podobal na americké autá, pričom pri tomto modeli bolo dostupných viac farebných prevedení ako mal jeho predchodca. Okrem charakteristického hmlového svetla, ktoré sa nachádzalo v strede masky chladiča boli novinkou aj pneumatiky s bielym okrajom a rozmerné panoramatické zadné okno.
Od roku 1958 sa vyrábal model 1400 B Špeciál, išlo o poslednú verziu modelu SEAT 1400 s pôvodnou karosériou. Jeho výkon sa opäť zvýšil, vyšplhal sa až na 43 kW (58 koní), keď ho konečne poháňal pôvodný motor Fiat 1400 B, vďaka čomu mohol dosiahnuť rýchlosť 135 km/h. Taktiež dostal aj prístrojovú dosku spomínaného modelu s tachometrom v horizontálnej polohe, ktorý sa podobal teplomeru, čím si vyslúžil populárnu prezývku „Ortuť“. V rokoch 1956 až 1959 vyrobili 17 053 kusov SEAT 1400 B a 1400 B Špeciál. Na výber boli voliteľné verzie v dvojfarebnom prevedení v rôznych kombináciách, čím auto pôsobilo výrazne a zároveň elegantne.
1400 C
[upraviť | upraviť zdroj]
SEAT 1400 C bol uvedený na trh v roku 1960, vyrábal sa do roku 1964, kedy chvíľu pôsobil na trhu so svojím nástupcom SEAT 1500. Napriek rovnakému označeniu s predchádzajúcimi modelmi, SEAT 1400 C patril k rodine Fiat 1800/2100, čo boli nástupcovia Fiat 1400/1900, z ktorých vychádzali.
Po zastavení výroby modelov 101 v Taliansku, (Fiat 1400 a 1900), ich nahradili nové modely 112 (Fiat 1800 a 2100). Ako súčasť výrobnej dohody Fiat vyvinul pre SEAT nový typ špecifického variantu radového štvorvalca pre model 112. Už počas výroby v barcelonskom závode použili na tento model čo najviac komponentov, takže mal celú prednú nápravu starého modelu 101, ktorú prispôsobili novému podvozku. Predná náprava si zachovala odpruženie modelu 1400 B, ku ktorej spočiatku zabudovali radový štvorvalec 101A z Fiat 1400 B Špeciál spolu s upravenou prevodovkou a jednoduchou zadnou nápravou s parkovacou brzdou. Išlo o prvú verziu radového štvorvalca v tejto karosérii. Napriek tomu, že išlo o úplne nový model, zostalo mu označenie 1400, ktoré sa spájalo so zdvihovým objemom valca a súčasne označenie dopĺňalo aj písmeno „C“, aby sa zhodovalo s predošlými modelmi.
Podobne ako Fiat pri modeli 1 500 L rok predtým, aj SEAT v roku 1963 zabudoval motor s objemom 1481 cm³ pochádzajúci z nového Fiat 1300/1500, avšak prispôsobený vlastnému modelu. Toto s poukázaním na novú mechaniku spolu s niekoľkými jemnými vylepšeniami viedlo k zmene označenia na „SEAT 1500“.
„Americká“ verzia tohto modelu, dielo inžiniera Danteho Giacosa, upustila od pontónovej karosérie Fiat/SEAT 1400 A,B v prospech talianskeho dizajnu z konca 50. rokov, ktorý sa stal módnym vďaka experimentu s modelom Lancia Florida navrhnutý spoločnosťou Pininfarina v roku 1955. Výrobná verzia Lancia Flaminia (Pininfarina, Turín, 1957) sa veľmi podobala nedávnemu modelu Alfa Romeo 2000 (Carrozzería Touring, Miláno, 1957).
Motor už dosahoval o 25% vyšší výkon ako pri pôvodnom modeli 1400 a vo svojom období nebol natoľko poddimenzovaný, ako by sa mohlo zdať zo súčasného pohľadu. Výkon bol dokonca vyšší ako u podobných európskych modeloch, napríklad Opel Rekord 1500 s 37 kW (50 koní) alebo Ford Taunus 17M s 40 kW (55 koní). Začal sa predávať vo februári roku 1960 za cenu 160 000 pesiet (s určitým zdržaním kvôli neskorému dodaniu súčiastok z Talianska) a celkovo sa vyrobilo 47 284 kusov modelu SEAT 1400 C, okrem 1 602 vyrobených modelov v rodinnej verzii.
Mechanika
[upraviť | upraviť zdroj]Motor
[upraviť | upraviť zdroj]Radový štvorvalec, 1395 cm³, 82 x 66 mm, 32/36/43 kW, Karburátor Solex/Weber 36 DAD1 s automatickým štartérom (iba pri modeli C). Modely A a B mali ručný štartér.
Radenie
[upraviť | upraviť zdroj]Štyri prevodové stupne (tri najvyššie zosynchronizované) a spätný chod (s pákou pri volante/na stĺpiku riadenia).
Prevodovka
[upraviť | upraviť zdroj]Podľa Hotchkissovho konceptu tvorená dvomi hriadeľmi, pričom prvý je spojený s prevodovkou pomocou flexibilného spoja a na opačnom konci podopretý valcovým ložiskom. Druhý je spojený s prvým a so zadnou nápravou pomocou kardanových kĺbov.
Zavesenie kolies
[upraviť | upraviť zdroj]Predná náprava sa skladá z dvojice ramien trojuholníkového tvaru vytvárajúce deformovateľný rovnobežník, zo špirálových pružín, dvojčinných hydraulických teleskopických tlmičov a stabilizačnej tyče.
Zadná tuhá náprava sa skladá z listových pružín, ktoré pôsobia ako reakčné a prítlačné ramená, zo špirálových pružín, z dvojčinných teleskopických hydraulických tlmičov, dvojitej vodiacej tyče zariadenia ukotvenej k náprave a po bokoch v tvare L k podvozku (panhardská tyč pri modeli 1400 C), čím je zabezpečené rovnomerné rozloženie záťaže.
Brzdy
[upraviť | upraviť zdroj]Hydraulické bubnové brzdy pripevnené ku všetkým štyrom kolesám.
Odvodené modely
[upraviť | upraviť zdroj]7-miestny SEAT 1400 bol upravený model verzie 1400 B, bez strechy a dverí, špeciálne určený pre návštevy spoločnosti SEAT. Z tohto modelu vyrobili len dva kusy.
Z tohto modelu vychádzalo niekoľko karosérii, napríklad predĺžený model, ľahké úžitkové vozidlá (uzavreté), osobné vozidlá (presklené) a modely upravené na poskytovanie služieb ako taxi, sanitky, policajné alebo pohrebné vozidlá. Niektoré z týchto odvodených modelov, najmä tie určené pre taxíky dostali prispôsobené naftové motory od spoločnosti Barreiros, mechanika sa nazývala (EB-55, C14 a C24).
Karosár a dizajnér Pedro Serra navrhol niekoľko úprav počnúc treťou verziou, išlo najmä o kabriolety.
Existoval model s karosériou typu uzavretej dodávky, ktorý zhotovil karosár Hugas de Sant Adrià de Besò, nazýval sa Furgón Hugas. Bol predstavený v roku 1957 a vyrábal sa až do roku 1960.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku SEAT 1400 na španielskej Wikipédii.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému SEAT 1400
