Preskočiť na obsah

Samuel Ormis

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Samuel Ormis
slovenský pedagóg, ľudovýchovný pracovník, spisovateľ
Samuel Ormis
Narodenie1. júl 1824
Revúca, Slovensko
Úmrtie18. október 1875 (51 rokov)
Revúca, Slovensko
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Samuel Ormis
Pamätná tabuľa v obci Nižná Slaná, osadená v roku 2009 Maticou slovenskou pri príležitosti 185. výročia jeho narodenia

Samuel Ormis (pseud. Zdychavský, Samko Revúcki, Samko Zdichavskí, Zdíchavský, Zdýchavský; * 1. júl 1824, Revúca – † 18. október 1875, tamže) bol slovenský pedagóg, ľudovýchovný pracovník, spisovateľ.

Štúdium a život

[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa v rodine Michala Ormisa a Júlie rod. Bokorovej. Navštevoval základnú školu v Revúcej, študoval na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, teológiu v Bratislave. V roku 1855 bol vysvätený za kňaza, pôsobil ako vychovávateľ v Rimavských Janovciach a v Ordássi, pôsobil ako výpomocný profesor na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, ako profesor na gymnáziu v Rožňave a Revúcej.

Počas štúdií bol aktívnym členom Jednoty bratskej mládeže slovenskej, redigoval rukopisný časopis Štiavnický zábavník (neskôr premenovaný na Sitno), v Bratislave spolupracoval s Ľudovítom Štúrom, pripravil na vydanie posledné číslo jeho Slovenských národných novín. Počas pôsobenia v Banskej Štiavnici založil nedeľnú školu pre baníkov a Spoločnosť podsitniansku na vydávanie slovenských kníh.

Bol popularizátorom moderného poľnohospodárstva, ovocinárstva, včelárstva a rozvoja remesiel a články s touto tématikou uverejňoval v periodikách ako Pešťbudínske vedomosti a Živena. Svoje pedagogické články a filozofické úvahy publikoval v časopise Cyrill a Metod, Národný hlásnik, Letopis Matice slovenskej, Cirkevné listy, Učiteľské noviny a Obzor. Vo svojom diele vychádzal z Plutarcha, J. A. Komenského, J. J. Rousseaua.

Bol zberateľ a upravovateľ ľudových povestí a rozprávok, ktoré publikoval v periodikách Orol tatránski, Slovenské pohľady, Sokol, Černokňažník a i. Bol najbližším spolupracovníkom Pavla Dobšinského. Z ľudových povestí vychádzal aj pri písaní dramatických diel, ktoré predstavujú vrchol jeho literárnej tvorby.

  • dráma
    • Mataj, Rožňava, 1862
    • Pravda, Skalica, 1863
    • Jánošík, Pacov, 1919
  • učebnice
    • Zemepis malý pro žáky a žáčky, Banská Bystrica, 1830
    • Stručný prírodopis pro žáka a žáčky
    • Evanjelický šlabikár, Rožňava, 1857

Dielo v elektronickej podobe

[upraviť | upraviť zdroj]