Satira
Satira bolo pôvodne označenie posmešnej básne ako samostatného žánru poézie; dnes je to označenie umeleckého (najmä literárneho) diela rozličných druhov, ktoré pomocou výsmechu, irónie a sarkazmu útočne a odmietavo kritizuje nedostatky či chyby spoločnosti, v širšom zmysle aj jednotlivcov, príp. iných javov. Výraz sa ojedinele používa aj všeobecne ako iné označenie pre ostrý, útočný, uštipačný, bezohľadný výsmech, posmech.[1][2][3][4]
Satira v literatúre
[upraviť | upraviť zdroj]Vyskytujú sa v nej nereálne prvky, často vyjadrené hyperbolou. Niektoré žánre sa priamo budujú na satire, napr. epigram, satirický román, paródia a pod. V renesancii vznikol satirický román (F. Rabelais: Gargantua a Pantagruel), neskoršie ako paródia rytierskeho románu Cervantesov Don Quijote. Satiru uplatňovali v tvorbe F. Voltaire, N. V. Gogoľ, G. B. Shaw. O vývin spoločenskej satiry sa v slovenskej literarúre zaslúžili najmä Janko Jesenský a Jonáš Záborský.
Zdroje
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ satira. In: Malá slovenská encyklopédia. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Goldpress Publishers, 1993. 822 s. ISBN 80-85584-12-3. S. 637.
- ↑ [1] (detto in: ŠALING, Samo; IVANOVÁ-ŠALINGOVÁ, Mária; MANÍKOVÁ, Zuzana. Veľký slovník cudzích slov. 2. rev. a dopl. vyd. Veľký Šariš : SAMO-AAMM, 2000. 1328 s. ISBN 80-967524-6-4. )
- ↑ FINDRA, Ján; GOMBALA, Eduard; PLINTOVIČ, Ivan. Slovník literárnovedných termínov. 2. dopl. vyd. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1987. 410 s. S. 178.
- ↑ satira. In: Krátky slovník slovenského jazyka. 4. dopl. a upr. vyd. Bratislava : Veda, 2003. 985 s. Dostupné online. ISBN 80-224-0750-X. S. 656.