Schengenská dohoda
_signatures.jpg)
Dohoda uzatvorená medzi vládami štátov hospodárskej únie Beneluxu, Nemeckej spolkovej republiky a Francúzskej republiky o postupnom zrušení kontrol na ich spoločných hraniciach, skrátene Schengenská dohoda (neoficiálne aj Schengenská zmluva) je súčasť práva Európskej únie, ktoré umožňuje spoločnú imigračnú politiku a spoločný hraničný režim. Dohoda bola uzavretá Francúzskom, Nemeckom, Belgickom, Holandskom a Luxemburskom 14. júna 1985 v obci Schengen na juhovýchode Luxemburska, blízko hraníc s Nemeckom a Francúzskom.
V Schengene bola 19. júna 1990 podpísaná zmluva vykonaní Schengenskej dohody. Táto zmluva podrobnejšie opisuje princípy Schengenského priestoru a Schengenského informačného systému.
História
[upraviť | upraviť zdroj]14. júna 1985 podpísali Belgicko, Holandsko, Luxembursko, Francúzsko, Nemecko v dedine Schengen zmluvu, v ktorej sa dohodli na zjednodušení a postupnom zrušení hraničných kontrol v rámci týchto štátov a ich presunutia na vonkajšiu hranicu schengenskej zóny. Dedina Schengen bola vybraná symbolicky preto, že sa pri nej stretávajú hranice Nemecka, Francúzska a Luxemburska. Podpísanie bolo vyvrcholením dlhodobého úsilia Európskeho spoločenstva. V rámci zmluvy sa signatári zaviazali výraznejšiemu zabezpečeniu vonkajších hraníc. Sloboda pohybu ale nesmela znížiť bezpečnosť signatárskych krajín. Za tým účelom krajiny vybudovali Schengenský informačný systém, slúžiaci na výmenu informácií o osobách a určitých kategóriách vecí.
Aj keď vnútorné hranice z hľadiska pohybu osôb a zbožia de facto neexistujú, je ich možné v obmedzenej dobe obnoviť, ak si to vyžaduje zachovanie verejného poriadku či vnútornej bezpečnosti. Dokončenie spoločného trhu bolo nevyhnutné pre zjednocujúcu sa Európu.
Princípy Schengenského priestoru
[upraviť | upraviť zdroj]Pre celú oblasť Schengenu členské krajiny zaviedli spoločnú vízovú politiku a dohodli sa na zavedení hraničných kontrol na vonkajších hraniciach Schengenského priestoru. Vnútorné hranice z hľadiska pohybu osôb a tovaru fakticky neexistujú. Štáty však na nich môžu obnoviť hraničné kontroly na obmedzenú dobu, ak si to vyžaduje zachovanie verejného poriadku alebo vnútroštátnej bezpečnosti. Využilo to napríklad Fínsko počas Majstrovstiev sveta v atletike 2005 alebo Nemecko počas Majstrovstiev sveta vo futbale 2006.
Občania hociktorého členského štátu Schengenského priestoru môžu slobodne cestovať v rámci celého Schengenského priestoru a prekračovať vnútorne hranice na ktoromkoľvek mieste bez zdržovania a kontroly. To platí aj pre cudzincov, ktorý majú takzvané schengenské vízum – vízum oprávňujúce k vstupu do jedného štátu Schengenu. Toto vízum im umožňuje cestovať aj do všetkých ostatných štátov Schengenského priestoru.
Pretože vstup do jedného štátu Schengenského priestoru umožňuje cestovať v rámci celého Schengenu bez ďalších hraničných kontrol, na vonkajších hraniciach Schengenského priestoru (t.j. aj na letiskách) sa musí vykonať hraničná kontrola platná pre všetky štáty Schengenského priestoru. Podľa Schengenských dohôd majú úradné rozhodnutia zabraňujúce určitej osobe vstup pôsobnosť prakticky pre celý Schengenský priestor.
Členské štáty po vstupe do Schengenského priestoru odstránili prekážky plynulej premávky na hraničných priechodoch (napr. zátarasy a závory). Na cestách v blízkosti hraničných priechodov boli vykonané úpravy dopravného značenia a zrušené rýchlostné obmedzenia súvisiace s hraničnou kontrolou. Zrušenie hraničných kontrol sa týka všetkých občanov Európskej únie aj občanov tretích krajín. Vodič prechádzajúci hranicou by tak v podstate ani nemal poznať, že prešiel do iného štátu. Dozvie sa to len z modrej informačnej tabule s názvom štátu. Európou tak je možné prejsť „bez zastavenia“ od južného cípu Španielska až napr. k severnému pobrežiu Estónska alebo k Severnému ľadovému oceánu.
Pôvodní a neskorší signatári
[upraviť | upraviť zdroj]Schengenský priestor sa postupne rozrastal a jeho súčasťou sa tak stali ďalšie krajiny:
- 1985 – Belgicko, Holandsko, Luxembursko, Francúzsko, Nemecko
- 1990 – Taliansko
- 1991 – Portugalsko, Španielsko
- 1992 – Grécko
- 1995 – Rakúsko
- 1996 – Dánsko, Fínsko, Švédsko
- 2000 – Island, Nórsko (Spojené kráľovstvo a Írsko s obmedzenou účasťou)
- 2007 – Česko, Estónsko, Litva, Lotyšsko, Maďarsko, Malta, Poľsko, Slovensko, Slovinsko
- 2008 – Švajčiarsko
- 2009 – Lichtenštajnsko
- 2023 – Chorvátsko
- 2024 – Bulharsko, Rumunsko
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Schengenská dohoda vo všetkých rokovacích jazykoch Európskej únie