Schengenský priestor

     Schengen

     EÚ

     bezvízový styk

     bezvízový styk na 90 dní

     potrebné víza

Schengenský priestor (hovorovo Schengen) je územie časti Európy a niekoľkých zámorských území. V rámci neho môžu osoby a tovar voľne prekračovať hranice na ktoromkoľvek mieste zmluvných štátov bez hraničnej kontroly. Voľný pohyb osôb je v záujme dokonalejšej hospodárskej spolupráce. Členmi Schengenského priestoru sú prevažne štáty Európskej únie.

Stručné dejiny

14. júna 1985 bola v luxemburskom Schengene podpísaná Schengenská dohoda. Zakladajúcich 5 európskych štátov – Belgicko, Luxembursko, Holandsko, Francúzsko a Nemecko sa dohodli na bezcolnej únii.

21. decembra 2007 sa Schengenský priestor rozšíril o deväť krajín, ktoré vstúpili do Európskej únie 1. mája 2004: Česko, Estónsko, Litvu, Lotyšsko, Maďarsko, Maltu, Poľsko, Slovensko a Slovinsko. Vzdušný priestor týchto krajín je otvorený od 30. marca 2008. Cyprus sa nestal súčasťou priestoru.

12. decembra 2008 sa Schengenský priestor rozšíril o Švajčiarsko (zrušenie personálnych kontrol).

1. januára 2023 sa Schengenský priestor rozšíril o Chorvátsko.

Územia

Štáty EÚ v Schengene	Pristúpili k Dohode	Otvorili hranice	Poznámky	Výnimočne uzavreli hranice
Belgicko	19. jún 1990	26. marec 1995		Od 10. do 30. januára 2000 z dôvodu amnestie pre osoby bez povolenia na pobyt. Pred a počas Majstrovstiev Európy vo futbale v roku 2000.
Česko	1. máj 2004	21. december 2007
Dánsko	19. december 1996	25. marec 2001	Aj Grónsko a Faerské ostrovy sa ako súčasť Severnej pasovej únie stali členmi Schengenu.
Estónsko	1. máj 2004	21. december 2007
Fínsko	19. jún 1990	25. marec 2001
Francúzsko	19. jún 1990	26. marec 1995	Bez zámorských území.
Taliansko	17. november 1990	26. október 1997		Počas kongresu G8 v Janove (2001)
Litva	1. máj 2004	21. december 2007
Lotyšsko	1. máj 2004	21. december 2007
Luxembursko	19. Jún 1990	26. marec 1995
Maďarsko	1. máj 2004	21. december 2007
Malta	1. máj 2004	21. december 2007
Nemecko	19. jún 1990	26. marec 1995	NDR sa začlenením do Nemeckej spolkovej republiky 3. októbra 1990 tiež stala členom Schengenu.	Pred a počas Majstrovstiev sveta vo futbale v roku 2006. Počas kongresu G8 v Heiligendamme (2007).
Holandsko	19. jún 1990	26. marec 1995		Pred a počas Majstrovstiev Európy vo futbale v roku 2000.
Poľsko	1. máj 2004	21. december 2007
Portugalsko	25. jún 1991	26. marec 1995		Pred a počas Majstrovstiev Európy vo futbale v roku 2004.
Rakúsko	28. apríl 1995	1. december 1997		Pred a počas Majstrovstiev Európy vo futbale v roku 2008.
Grécko	6. november 1992	26. marec 2000	Formálne už v roku 1997, ale kvôli pochybnostiam o bezpečnosti niektorých štátov EÚ až v roku 2000.
Slovensko	1. máj 2004	21. december 2007
Slovinsko	1. máj 2004	21. december 2007
Španielsko	25. jún 1991	26. marec 1995
Švédsko	19. december 1996	25. marec 2001
Štáty EÚ s osobitým postavením
Bulharsko	1. január 2007	2012	Do EÚ vstúpili 1. januára 2007, ich vstup do Schengenu bude podľa analytikov možný. Ide o zabezpečenie dlhej rumunsko-ukrajinskej hranice a zabezpečenie bulharsko-tureckej hranice; ďalej musia zabezpečiť svoje medzinárodné letiská a prístavy.
Rumunsko	1. január 2007	2012
Cyprus	1. máj 2004	2008	Cyprus mal pôvodne vstúpiť do Schengenu 21. decembra 2007 spolu s ďalšími 9 štátmi, ktoré do EÚ vstúpili 1. mája 2004. Napokon požiadal o odklad vstupu kvôli zabezpečeniu problematickej hranice so severnou tureckou časťou ostrova.
Írsko	29. máj 2000	–	Obmedzené členstvo – len policajná spolupráca; hraničné kontroly neboli odstránené.
Spojené kráľovstvo	29. máj 2000	-
Štáty mimo EÚ v Schengene
Island	19. december 1996	25. marec 2001	Nie sú členom EÚ, ale členom Severnej pasovej únie, čiže aj Schengenu.
Nórsko	19. december 1996	25. marec 2001
Švajčiarsko	5. jún 2005 – referendum (55 % za)	12. december 2008	Len zrušenie personálnych kontrol. Tovarové kontroly zostávajú – Švajčiarsko nie je členom žiadnej colnej únie s EÚ. Švajčiarsko tak môže čerpať údaje z databázy hľadaných osôb prislúchajúcej EÚ (do 1. januára 2009 tak vyriešilo vyše 100 doposiaľ odložených prípadov)
Štáty mimo EÚ s osobitým postavením
Lichtenštajnsko	-	november 2008	Štát mimo Schengenského priestoru susednými štátmi ohraničený rovnako ako vonkajšie hranice priestoru, avšak medzi Švajčiarskom a Lichtenštajnskom je pohyb osôb menej kontrolovaný napriek čiastočnej účasti Švajčiarska v Schengenenskom priestore. Kým Švajčiarsko prijalo čiastočné členstvo v Schengenskom priestore, bola medzi ním a Lichtenštajnskom colná a pasová únia.
Andorra	-	26. marec 1995	Žiadne zmluvy, pretože hranice so susednými štátmi Francúzsko a Španielsko neexistovali ani predtým.
Monako	-	26. marec 1995	Žiadne zmluvy, pretože hranice s jediným susedným štátom Francúzskom neexistovali ani predtým.
San Maríno	-	26. október 1997	Žiadne zmluvy, pretože hranice s jediným susedným štátom Talianskom neexistovali ani predtým.
Vatikán	–	26. október 1997	Žiadne zmluvy, pretože hranice s jediným susedným štátom Talianskom neexistovali ani predtým.
– Štáty EÚ v Schengene       – Štáty EÚ s osobitým postavením       – Štáty mimo EÚ v Schengene       – Štáty mimo EÚ s osobitým postavením	Otvorili hranice      16. marec 1995      26. október 1997      26. marec 2000      25. marec 2001      21. december 2007      november 2008      2012

Zámorské územia

Schengenský priestor nie je automaticky rozšírený na všetky zámorské územia jeho členských štátov. Do Schengenského priestoru sú napríklad zahrnuté Kanárske ostrovy, Azory alebo španielske exklávy Ceuta a Melilla v Afrike.

Naopak sem nepatria žiadne zámorské územia Francúzska, nórsky Svalbard ani nemecký ostrov Helgoland.

Princípy Schengenského priestoru

Pre celú oblasť Schengenu členské krajiny zaviedli spoločnú vízovú politiku a dohodli sa na zavedení hraničných kontrol na vonkajších hraniciach Schengenského priestoru. Vnútorné hranice z hľadiska pohybu osôb a tovaru fakticky neexistujú. Štáty však na nich môžu obnoviť hraničné kontroly na obmedzenú dobu, ak si to vyžaduje zachovanie verejného poriadku alebo vnútroštátnej bezpečnosti. Využilo to napríklad Fínsko počas Majstrovstiev sveta v atletike 2005 alebo Nemecko počas Majstrovstiev sveta vo futbale 2006.

Občania hociktorého členského štátu Schengenského priestoru môžu slobodne cestovať v rámci celého Schengenského priestoru a prekračovať vnútorne hranice na ktoromkoľvek mieste bez zdržovania a kontroly. To platí aj pre cudzincov, ktorí majú takzvané schengenské vízum – vízum oprávňujúce k vstupu do jedného štátu Schengenu. Toto vízum im umožňuje cestovať aj do všetkých ostatných štátov Schengenského priestoru.

Pretože vstup do jedného štátu Schengenského priestoru umožňuje cestovať v rámci celého Schengenu bez ďalších hraničných kontrol, na vonkajších hraniciach Schengenského priestoru (t.j. aj na letiskách) sa musí vykonať hraničná kontrola platná pre všetky štáty Schengenského priestoru. Podľa Schengenských dohôd majú úradne rozhodnutia zabraňujúce určitej osobe vstup pôsobnosť prakticky pre celý Schengenský priestor.

Členské štáty po vstupe do Schengenského priestoru odstránili prekážky plynulej premávky na hraničných priechodoch (napr. zátarasy a závory). Na cestách v blízkosti hraničných priechodov boli vykonané úpravy dopravného značenia a zrušené rýchlostné obmedzenia súvisiace s hraničnou kontrolou. Zrušenie hraničných kontrol sa týka všetkých občanov Európskej únie aj občanov tretích krajín. Vodič prechádzajúce hranicou by tak v podstate ani nemal poznať, že prešiel do iného štátu. Dozvie sa to len z modrej informačnej tabule s názvom štátu. Európou tak je možné prejsť „bez zastavenia“ od južného cípu Španielska až napr. k severnému pobrežiu Estónska alebo k Severnému ľadovému oceánu.

Chronológia prístupového procesu

Typická schengenská hranica – žiadna pasová kontrola, iba ceduľa oznamujúca prechod hranice. Tu medzi Nemeckom a Rakúskom.

Schengenská hranica Rakúska so Slovenskom.

• jún 1984 – Európska rada vo Fontainebleau odsúhlasila odstránenie colných policajných formalít na vnútorných hraniciach spoločenstva.
• júl 1984 – Nemecko a Francúzsko uzatvárajú Saarbrückenskú zmluvu, ktorá predstavuje prvý krok na ceste tohto cieľa.
• 14. júna 1985 – Belgicko, Francúzsko, Nemecko, Luxembursko a Holandsko podpísali Schengenskú dohodu a zaviazali sa postupne odstrániť kontroly na spoločných hraniciach a umožniť každému, kto prechádza tieto hranice, voľný priechod bez ohľadu na to, či je príslušníkom signatárskej krajiny, inej krajiny spoločenstva alebo nečlenskej krajiny.
• 19. júna 1990 – Päť štátov podpisuje ďalšiu dohodu, ktorá obsahuje podmienky a záruky realizácie dohôd o voľnom pohybe. Táto zmluva, obsahujúca 142 článkov, je predmetom ratifikácie národnými parlamentmi. Taliansko sa k tejto päťke pripojilo 17. novembra 1990.
• 18. novembra 1991 – Presne o rok a deň po Taliansku sa k zmluve pripojili Španielsko a Portugalsko.
• 26. marca 1995 – Vstupuje do platnosti Schengenská dohoda medzi Belgickom, Nemeckom, Francúzskom, Luxemburskom, Holandskom, Španielskom a Portugalskom.
• 21. apríla 1995 – K zmluve sa pripojilo Rakúsko.
• 16. júna 1995 – Vytvoril sa rámec pre rokovania so severskými krajinami.
• 19. decembra 1996 – Vznikol návrh zmluvy o vstupe Dánska, Fínska a Švédska.
• 2. októbra 1997 – Bola ratifikovaná Amsterdamská zmluva zahŕňajúca Schengenské dohody. Írsko a Veľká Británia nie sú súčasťou schengenskej zóny.
• 26. októbra 1997 – Vstupuje do platnosti zmluva s Talianskom, týkajúca sa kontroly vzdušného priestoru.
• 31. marca 1998 – Boli zrušené kontroly na hraniciach s Talianskom a Rakúskom.
• 1. decembra 1999 – K dohode sa pridalo Grécko.
• 15. marca 2001 – Ministri vnútra členských krajín EÚ v Bruseli schválili spoločný zoznam štátov, ktorých obyvatelia nebudú pri cestách do EÚ potrebovať víza. Na tomto zozname bolo aj Slovensko a na jeho základe muselo Belgicko a Dánsko zrušiť vízovú povinnosť pre Slovákov. Rozhodnutie vstúpilo do platnosti 10. apríla 2001.
• 25. marca 2001 – Schengenský priestor sa rozšíril o Dánsko, Švédsko a Fínsko a hraničné kontroly zrušilo aj Nórsko a Island, ktoré síce členmi EÚ nie sú, ale majú s ostatnými tromi škandinávskymi krajinami pasovú dohodu a pristúpili k pravidlám EÚ.
• 5. – 6. apríla 2001 – Medzinárodná konferencia pod názvom Schengen a rozširovanie EÚ sa uskutočnila v Bratislave. Zúčastnilo sa na nej takmer 100 delegátov z 31 krajín. Účastníci sa zamerali najmä na problematiku víz, kontrolu vonkajších a vnútorných hraníc schengenského priestoru a schengenský informačný systém.
• 19. mája 2004 – Švajčiarsko a EÚ uzavreli v Bruseli na najvyššej úrovni deväť dohôd o spolupráci, na základe ktorých okrem iného vstúpila Švajčiarska konfederácia do európskeho Schengenského systému bez hraničných kontrol.
• 26. októbra 2004 – EÚ a Švajčiarsko v Luxemburgu podpísali niekoľko dvojstranných dohôd, ktoré helvétskej konfederácii umožňujú viac sa integrovať do európskeho prostredia. Švajčiarsko sa stalo členom schengenského priestoru.
• 5. novembra 2004 – Summit európskej dvadsaťpäťky v Bruseli rozhodol, že kontroly na hraniciach Slovenska so susedmi v EÚ budú zrušené najskôr za tri roky.
• 1. júna 2005 – Cieľom EÚ je rozšíriť na jeseň 2007 schengenský priestor bez kontrol na vnútorných hraniciach o všetky nové krajiny, vrátane Slovenska, spoločne. Podmienkou je dokončenie Schengenského informačného systému II, ku ktorému Európska komisia predložila príslušné legislatívne návrhy, a tiež pripravenosť nových členov.
• 5. júna 2005 – Švajčiari schválili v plebiscite pripojenie krajiny k Schengenskej dohode, umožňujúcej voľný pohyb osôb v rámci Európskej únie.
• 2. júna 2006 – Ministri vnútra členských krajín Európskej únie, Nórska a Islandu sa v Luxemburgu dohodli na návrhu dokumentu o vytvorení, fungovaní a používaní nového Schengenského informačného systému (SIS II), ktorý umožní pripojenie Švajčiarska a nových členských štátov Únie vrátane Slovenska k schengenskému priestoru bez kontrol na vnútorných hraniciach EÚ. SIS II nahradí súčasný SIS, ktorý nie je schopný pokryť rozšírenú EÚ, pretože je pripravený len pre maximálne 18 krajín.
• 5. decembra 2006 – Ministri vnútra EÚ sa v Bruseli dohodli na tom, že nové členské krajiny Európskej únie sa stanú súčasťou schengenského priestoru od decembra 2007. Najneskôr k 31. decembru 2007 sa zrušia kontroly na pozemných hraničných priechodoch i v morských prístavoch, zatiaľ čo na letiskách prestanú existovať najneskôr koncom marca 2008. Podmienkou však je, že budú krajiny na to pripravené.
• 8. novembra 2007 – Ministri vnútra členských krajín Európskej únie schválili v Bruseli rozšírenie schengenského priestoru o deväť nových krajín vrátane Slovenska, keď prijali záverečnú hodnotiacu správu o ich pripravenosti na vstup do Schengenu. Stať sa tak má 21. decembra, keď sa zrušia hraničné kontroly na pozemných a vodných komunikáciách, kým kontroly na letiskách prestanú existovať v marci 2008.
• 15. novembra 2007 – Európsky parlament odhlasoval rozšírenie schengenského priestoru o deväť nových krajín Európskej únie vrátane Slovenska k 21. decembru tohto roka. Na decembrovom zasadnutí to ešte definitívne potvrdia ministri vnútra.
• 21. novembra 2007 – Výbor Európskeho parlamentu pre občianske slobody schválil návrh, na základe ktorého budú musieť členské krajiny schengenského priestoru pri vydávaní vstupných víz brať žiadateľom odtlačky všetkých desiatich prstov a priamo na mieste urobiť fotografiu tváre.

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Schengenský priestor

Externé odkazy

• Schengenská dohoda Archivované 2007-09-27 na Wayback Machine
• Schengenský priestor a zvláštne chránené územia prírody