Sega Master System
Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť. Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy na spoľahlivé zdroje. |
Sega Master System | |
![]() | |
Základné informácie | |
---|---|
Výrobca | Sega |
Dátum uvedenia na trh | 1986 (jap) 1992[1] (sk) |
Typ | Herný videosystém |
Nasledovník | Sega Mega Drive |
![]() |
![](http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/8/83/Master_System_Logo.svg/230px-Master_System_Logo.svg.png)
![](http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/9/98/Master_System_II.jpg/220px-Master_System_II.jpg)
Sega Master System je 8-bitová herná konzola vydaná firmou Sega v roku 1986. Jej originálne japonské meno bolo Sega Mark III, ale Master System sa v Japonsku tiež používalo. Na Európskom trhu bol jej predaj porovnateľný s jej hlavným konkurentom, firmou Nintendo, vďaka jej veľkej dostupnosti, ale príliš neuspela na severoamerickom a japonskom trhu. Master System vyšiel ako priamy konkurent NES v tretej generácii herných konzol. Jej nástupca Sega Game Gear je vrecková konzola Master System, s pár vylepšeniami a Sega Mega Drive.
Neobvyklá vlastnosť Master Systemu bol dvojitý vstup pre mádiá, na kazety a na karty. Vstup na karty používal malé karty s veľkosťou kreditnej karty, podobne ako PC Engine/TurboGrafx-16. Kazety mali oveľa vyššiu kapacitu, zatiaľ čo karty boli o dosť menšie a používali sa pre lacnejšie hry. 3D okuliare sa pripájali pomocou kartového vstupu, a umožnili tak 3D efekty pre špeciálne navrhnuté kazetové hry. Týmto spôsobom oba vstupy pracovali dohromady. Vstup na karty bol odstránený u Master System II, a používal iba kazety, to pomohlo znížiť cenu výroby. Keďže boli karty nepopulárne, vyšlo na nich len pár hier, väčšina z nich potom vyšlo aj ako kazety. Vo vývoji bola tiež disketová mechanika pre Mega Drive, ale nikdy nevošla do predaja.
Príslušenstvo
[upraviť | upraviť zdroj]![](http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/f/fa/Mandoms2.png/220px-Mandoms2.png)
Master System ovládač mal len 2 tlačidlá, jedno vykonáva funkciu Štart tlačidla, pause tlačidlo je priamo na konzole. Ovládač používa 9-pin konektor a môže byť prepojený aj s konzolami: SEGA MegaDrive (Genesis), Atari 2600, Commodore Amiga, Atari ST, Commodore 64, Amstrad CPC alebo ZX Spectrum.
![](http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/6/61/Sega_Master_System_lightphaser.jpg/220px-Sega_Master_System_lightphaser.jpg)
The Light Phaser bola svetelná pištoľ vytvorená pre Master System, bola ťažšia ako jej náprotivok Nintendo Zapper. Mala viac citlivú spúšť a presnejšie mierenie.
![](http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/0/0a/Master_system_3d_glasses.jpg/220px-Master_system_3d_glasses.jpg)
SegaScope 3D okuliare používali malú LCD obrazovku rýchlo sa meniacu medzi ľavou a pravou šošovkou, premietali 2 rôzne obrázky synchronizované s TV k vytvoreniu stereoskopického 3D efektu. Rovnaká technika sa používala s podobnými okuliarmi pre niektoré 3-D filmy v kinách, aj keď tieto sú väčšinou nahradené novými metódami ktoré už nebudú pracovať s domácou TV. Je len osem 3-D kompatibilných Master System hier.
- Ovládač - 2 tlačidlá, 6 tlačidiel (veľmi podobný Mega Drive ovládaču, vyšiel len v Brazílii).
- Joystick - 2 tlačidlá
- Light Phaser - nebola kompatibilná s Mega Drive hrami.
- Sega Rapid Fire Unit - adaptér na rýchlu streľbu.
- Sega Sports Pad
- Sega Handle Controller
- SG Commander
Technické parametre
[upraviť | upraviť zdroj]Procesor: | Zilog Z80, 8 bitov pri frekvencii 3,58 MHz |
Koprocesor (Zvukový ovládač): | Texas Instruments SN76489 |
Pamäť: | 8 KB, video RAM: 16 KB |
Zobrazovaných farieb: | 32 |
Maximum zobrazených spritov: | 64 |
Rozlíšenie: | 256 × 192, 256 × 224 a 256 × 240 |
Zvuk: | Yamaha YM2413, mono zvuk |
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Sega Master System na českej Wikipédii.
- ↑ YVES. Sega Master System. BiT, 1992, roč. 9, s. 7.