Sekier (vrch v Javorí)
| Sekier | |
| vrch | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Banskobystrický |
| Okres | Zvolen |
| Obce | Pliešovce, Sása |
| Pohorie | Javorie |
| Podcelok | Lomnianska vrchovina |
| Povodia | Ipeľ, Hron |
| Nadmorská výška | 887,1 m n. m. |
| Súradnice | 48°28′52″S 19°14′48″V / 48,4812°S 19,2467°V |
| Orogenéza/vrásnenie | alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | po  zo Zaježovej (traverz)
|
  | |
 Poloha v rámci Banskobystrického kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Sekier (887,1 m n. m.[1]) je vrch v Javorí. Leží nad osadou Zaježová, približne 11 km južne od Zvolena.[2]
Poloha
[upraviť | upraviť zdroj]Masív sa nachádza v strednej časti pohoria, v geomorfologickom podcelku Lomnianska vrchovina.[3] Leží v Banskobystrickom kraji, v okrese Zvolen a zasahuje na katastrálne územie obce Pliešovce a Sása.[4] Najbližším sídlom je na južnom úpätí ležiaca osada Zaježová (patriaca k obci Pliešovce), severne sa nachádza Kráľová (mestská časť Zvolena), východne leží Vígľašská Huta-Kalinka a západne Dobrá Niva.[2]
Opis
[upraviť | upraviť zdroj]Sekier tvorí uzlový vrch, kde sa stretávajú tri horské hrebene; od juhu vedie rázsocha od Ježovej (781 m n. m.), od severovýchodu z Kozieho hrbu (892 m n. m.) a od severozápadu z masívu Lomného (908 m n. m.). Južne sa nachádza Priečne bralo (1 023 m n. m.) a Ježová, západne Štetka (771 m n. m.) a Tri vrchy (796 m n. m.), severne Lomné, Holý vrch (711 m n. m.) a Človekovo (844 m n. m.) a východným smerom Kozí hrb, Veľký Lysec (886 m n. m.) a Králikov vrch (918 m n. m.).[5] Vodu zo severných svahov odvádza potok Sekier do rieky Slatina, zo západných Lomniansky potok do Neresnice, obe v povodí Hrona. Juhovýchodné svahy odvodňujú prítoky riečky Krupinica do rieky Ipeľ.[2] Na vrchol nevedie značená trasa.
Výhľady
[upraviť | upraviť zdroj]Vrcholová časť Sekiera je pokrytá súvislým, miestami mladým lesným porastom, ktorý neumožňuje rozhľad. Z vhodných miest s nižšou vegetáciou a odlesnených častí možno vidieť okolité vrchy Javoria, pri dobrých podmienkach tiež časť Štiavnických vrchov, Vtáčnika, Kremnických vrchov, Veľkej Fatry, Nízkych Tatier a Poľany.[6]
Prístup
[upraviť | upraviť zdroj]Na vrchol nevedie značený turistický chodník, no osadou Sekier prechádza žlto značný chodník zo Zaježovej do osady Kráľová, z ktorej sa dá odbočiť a po hrebeni prejsť na vrch Sekier.[2]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 80.
- ↑ a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2022-04-15]. Dostupné online.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2022-04-15]. Dostupné online.
- ↑ Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2022-04-15]. Dostupné online. Archivované 2022-06-27 z originálu.
- ↑ Javorie – Ostrôžky. Letná turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2022-04-15]. Dostupné online.