Preskočiť na obsah

Sekretár

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Sekretár (žen. rod sekretárka ) alebo tajomník (žen. rod tajomníčka ) môže byť:

  • v minulosti:
    • osoba vybavujúca osobné či dôverné veci (najmä písomnosti) vysoko postavenej osoby (najmä panovníka v jeho kancelárii), synonymum: tajný pisár [1][2][3][4], pozri sekretár (panovníka)
    • dôverný priateľ, dôverník, dôkladný znalec [5][6][3], pozri pod dôverník
  • dnes:
    • všeobecne [7][8][9][10][11][12]:
      • osoba (spravidla zamestnanec), ktorá vybavuje korešpondenciu a technicko-organizačnú agendu, najmä pre niektorého z vedúcich pracovníkov nejakého podniku alebo pre nejakú osobnosť verejného života (napr. umelca) ako asistent, tvar „tajomník/-čka“ je pre tento význam v podnikových kontextoch dnes už zriedkavý, pozri sekretárka (asistentka)
      • zodpovedný (často volený) vedúci funkcionár zariadenia, školy (alebo fakulty), ústavu alebo inej organizácie (napr. politickej strany, odborov), spojovací článok medzi riaditeľstvom a nižšími zložkami organizácie, pozri tajomník (funcionár)
      • vysoká politická alebo štátna funkcia v niektorých štátoch, pozri napr. štátny tajomník
      • úradnícka hodnosť stredného stupňa napr. v Nemecku
    • v diplomacii: jedna z diplomatických hodností (napr. prvý tajomník, druhý tajomník) [13], pozri tajomník (diplomacia)
    • v žurnalistike: ”tvorivý pracovník sekretariátu redakcie, ktorý sústreďuje, hodnotí a pripravuje do tlače žurnalistické prejavy, komponuje plán čísla vo výrobe na základe operatívnej porady a dozerá na technologický process výroby novín alebo časopisu v tlačiarni” [14], pozri sekretár (žurnalistika)


Sekretár môže byť aj druh (pôvodne barokového) menšieho nábytku v podobe skrine so zásuvkami a priehradkami a s vyklápacím písacím pultom (ktorý spravidla vo vyklopenom stave zakrýva hornú časť skrine) [1][8][15], pozri sekretár (nábytok)

  1. a b sekretář. In: Malá československá encyklopedie 5 Pom – S. Praha: Academia, 1987. s. 557.
  2. tagemňík. In: BERNOLÁK, Anton. Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí. dostupné online
  3. a b Etymologisches Wörterbuch (Wolfgang Pfeifer) in: DWDS – Sekretär [online]. dwds.de, [cit. 2017-10-07]. Dostupné online.
  4. Adelung, Grammatisch-kritisches Wörterbuch der Hochdeutschen Mundart, Band 4. Leipzig 1801 - Secretär, der [online]. zeno.org, [cit. 2017-10-07]. Dostupné online.
  5. tajomník. In: Slovník slovenského jazyka, 1959-1968. dostupné online
  6. tajemník. In:Příruční slovník jazyka českého. Praha: Státní nakladatelství, 1935-1957. dostupné online
  7. KŘÍSTEK, V. K některým novějším posunům ve významu přejatých slov. In: Naše řeč, ročník 57 (1974), číslo 1, str. 24-27 dostupné online
  8. a b sekretár. In: ŠALING, Samo; IVANOVÁ-ŠALINGOVÁ, Mária; MANÍKOVÁ, Zuzana. Veľký slovník cudzích slov. 2. revid. a dopl. vyd. Bratislava-Veľký Šariš : SAMO, 2000. ISBN 80-967524-6-4. S. 1091.
  9. sekretár. In: Krátky slovník slovenského jazyka, 2003 dostupné online
  10. sekretář. In: HAVRÁNEK, Bohuslav, ed. a kol. Slovník spisovného jazyka českého. Praha: Academia, 1989. dostupné online
  11. DWDS -Bedeutungen – Sekretär; Sekretärin [online]. dwds.de, [cit. 2017-10-07]. Dostupné online.
  12. Duden - Se­kre­tär, der [online]. duden.de, [cit. 2017-10-07]. Dostupné online.
  13. Diplomatické hodnosti [online]. mzv.sk, [cit. 2017-10-07]. Dostupné online. Archivované 2017-10-07 z originálu.
  14. sekretár. In: Serafínová, Danuša et al. (1989), Terminologický slovník žurnalistiky : slovensko-česko-rusko-anglicko-nemecko-francúzsky, Bratislava: Alfa, str. 187-188 
  15. sekretář In: Masarykův slovník naučný: lidová encyklopedie všeobecných vědomostí , díl 6. R – S. Praha: Československý kompas, 1932. s. 510
Symbol rozcestia
Symbol rozcestia

Toto je rozlišovacia stránka. Obsahuje odkazy na rozličné stránky, ktoré by mohli mať rovnaký názov.

Ak ste sa sem dostali cez odkaz v článku, prosím, vráťte sa a opravte ho tak, aby odkazoval priamo na najvhodnejší význam.