Preskočiť na obsah

Senica

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Senica nad Myjavou)
Symbol rozcestia O iných významoch výrazu Senica pozri Senica (rozlišovacia stránka).
Senica
mesto
Kostol Navštívenia Panny Márie
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Trnavský kraj
Okres Senica
Región Záhorie
Vodný tok Teplica
Nadmorská výška 208 m n. m.
Súradnice 48°40′50″S 17°22′00″V / 48,680556°S 17,366667°V / 48.680556; 17.366667
Rozloha 50,29 km² (5 029 ha) [1]
Obyvateľstvo 19 280 (31. 12. 2023) [2]
Hustota 383,38 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1256
Primátor Martin Džačovský[3] (nezávislý)
PSČ 905 01
ŠÚJ 504203
EČV (do r. 2022) SE
Tel. predvoľba +421-34
Adresa mestského
úradu
Mestský úrad
Štefánikova 1408/56
905 25 Senica
E-mailová adresa primator@senica.sk
Telefón 034 / 651 41 02
Fax 034 / 657 40 58
Poloha mesta na Slovensku
Poloha mesta na Slovensku
Map
Interaktívna mapa mesta
Wikimedia Commons: Senica
Webová stránka: senica.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:
Demonym: Seničan[4]
Mestský úrad
Námestie v Senici

Senica je mesto, ležiace na Záhorí, v Trnavskom kraji.

Senica sa delí na časti obce [5]:

Mesto zahŕňa aj usadlosti Brestové, Košútovec a Horné a Dolné Suroviny[6].

Nachádza sa v juhovýchodnej časti Chvojnickej pahorkatiny, na pomedzí s Myjavskou pahorkatinou. Mestom prechádza cesta I/51 (Trnava – Holíč), ktorú križuje II/500 (Kúty – Sobotište). Južným okrajom vedie železničná trať Kúty – Trnava. Senica leží 46 km západne od Piešťan, 23 km južne od Skalice, 46 km severovýchodne od Malaciek a 42 km severozápadne od Trnavy.

Vodné toky

[upraviť | upraviť zdroj]

Intravilánom mesta preteká riečka Teplica, do ktorej sa východne od mesta vlievajú potoky Priečny a Kratnov zľava a následne v meste Rovenský a Pasecký potok sprava. Juhozápadne od mesta sa Teplica vlieva do rieky Myjavy.

Vodné plochy

[upraviť | upraviť zdroj]

V mestskej časti Senice, v Kunove, sa nachádza vodná nádrž Kunov. Celková plocha vodnej nádrže je 65 ha. Pobrežie je mierne členité s výškou brehu do 1m. Svahy sú zatrávnené a vysadené vodomilnými drevinami a krami s prevahou druhou vŕba a jelša. Hĺbka vodnej nádrže je 2 až 8,5 m. Dno je ílovito bahnité. Minimálna prevádzková hladina je 223,50 m n. m. Maximálna prevádzková hladina je 228,45 m n. m. Šírka nádrže v mieste hrádze je 560 m. Dĺžka vrátane predčistiacej nádrže je 800 m. Význam predčistiacej prednádrže a meandrov nachádzajúcich sa v prítoku spočíva v spomaľovaní zanášania nádrže absorbciou prívalových vôd s vysokým obsahom splavenín a zároveň stimulácii procesu samočistenia vody.[7]

Obyvateľstvo

[upraviť | upraviť zdroj]

19 875 (31.12.2021)

Etnické zloženie obyvateľstva

[upraviť | upraviť zdroj]

Náboženské zloženie obyvateľstva

[upraviť | upraviť zdroj]

rímski katolíci – 47,28 %
bez vyznania – 31,18 %
evanjelici a. v. – 17,03 %
grécki katolíci – 0,29 %
pravoslávni – 0,11 %
a iní

Kultúra a zaujímavosti

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Pohrebná kaplnka sv. Anny, gotická stavba s polygonálnym záverom, bez veže, zo začiatku 15. storočia. Nachádza sa v areáli rímskokatolíckeho kostola, ide o najstaršiu stavbu v meste. V 18. storočí bola pod kaplnkou vybudovaná krypta zaklenutá valenou klenbou. Vchod do krypty je krytý kameňom s vročením 1754. Do kaplnky sa vstupuje gotickým portálom s lomeným oblúkom. Zo stredovekých architektonických prvkov sa dochovali dve okná s kamennou kružbou. V interiéri sa na južnej stene nachádza časť stĺpika s maskou a nábehom na rebro klenby. Fasády kaplnky sú hladké, bielené.[8]
  • Evanjelický kostol, jednoloďová tolerančná klasicistická stavba s pravouhlým ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty z rokov 1783 – 1784. V roku 1794 bola dostavaná veža. V roku 1882 bol prefasádovaný, dva rady okien boli nahradené jedným radom vysokých okien. V interiéri sa nachádza klasicistický oltár s obrazom Ukrižovaný Kristus od maliara Oesera z roku 1884 a organ z roku 1829. Kamenná krstiteľnica pochádza z doby vzniku kostola.[10] Fasády kostola sú členené pilastrami, pásovaním a kordónovou rímsou. Okná sú polkruhovo ukončené s profilovanými šambránami. Veža je členená pilastrami a dekorovaná nadokenným terčíkom, ukončená je zvonovitou helmicou.
  • Kaštieľ Machatka, dvojpodlažná trojtraktová neskorobaroková stavba s manzardovou strechou z roku 1760. Staviteľom kaštieľa by mohol byť F. A. Hillerbrandt. V 70. rokoch 20. storočia prešiel obnovou. Dnes tu sídli Záhorská galéria. Fasáde dominuje rizalit, je členená kordónovou rímsou a pilastrami, v parteri s kvádrovaním. Vstup do kaštieľa je riešený ako barokový portál lemovaný stĺpmi nesúcimi balkón. Okná poschodia majú šambrány a fronóny s prelamovanou rímsou. Súčasťou strechy sú pôvodné vikiere.[11]
  • Letohrádok veľkostatkára Ištvána Vagyona. Letohrádok v historizujúcom romantickom štýle s členitou severnou fasádou a vežičkou postavil István Vagyon začiatkom 80. rokov 19. storočia. Pozemok so staršou stavbou pravdepodobne z roku 1838 odkúpil od Michala Zsarnócsayho. Vstup do letohrádku bol z Kunovskej (teraz Štefánikovej) ulice cez park. Letohrádok pozostával zo 7 izieb, v suteréne bol 3-izbový byt domovníka, spoločná kuchyňa, miestnosti pre služobníctvo a iných 5 miestností.[12] V súčasnosti v budove sídli Múzeum Senica.
  • Mestský park Senica

Hospodárstvo

[upraviť | upraviť zdroj]
  • DEMA Senica, a.s. - spoločnosť zaoberajúca sa výrobou a predajom bicyklov, komponentov a doplnkov
  • OMS, a.s. – spoločnosť vyrábajúca svietidlá – v chotári obce Dojč
  • KORDÁRNA Plus a.s. – pôsobí v oblasti chemického priemyslu, predošlé názvy: Slovenský hodváb, Slovkord
  • MAHLE Behr Senica s.r.o. – montáž klimatizačných jednotiek pre osobné i nákladné automobily (bývalé Delphi)
  • ArcelorMittal Gonvarri – servisné centrum a distribútor ocele a špeciálnych plochých plechov. Ďalšie 2 divízie AMTB a AM Construction s výrobnými závodmi
  • MACCAFERRI CENTRAL EUROPE s.r.o. – výroba geosyntetických produktov a produktov z oceľovej siete a ich deriváty
  • IKO Sales International NV – výroba strešných krytín (šindlov)
  • NAJPI a.s. - ťažba a úprava zlievarenského a sklárskeho piesku
  • Introplast a.s.
  • KOVOBEL a.s. - laserové centrum, spracovanie hutníckeho materiálu

Mesto Senica, je významnou dopravnou križovatkou na Záhorí, nakoľko sa nachádza medzi diaľnicami D1 a D2, s ktorými je spojené dobrými cestami II. triedy a cez mesto prechádza v severojužnom koridore štátna cesta I. triedy I/51, ktorá je zároveň významnou európskou cestou. Mesto má železničnú stanicu na trati Kúty-Senica-Trnava. Stanica bola v roku 2013 kompletne zrekonštruovaná a vybudované boli aj nové nástupištia. Od železničnej stanice existujú dve vlečky do nového a starého priemyselného parku. V meste sa taktiež nachádza menšie športové letisko. V r. 2020 – 2025 sa plánuje začať stavať cestný obchvat pod záštitou SSC, predbežné náklady dosiahnu 0,8 – 1,2 mld. Sk bez DPH v cenovej úrovni r. 2005. Najzaťaženejšie miesto je Hurbanova ulica, ktorá sa nachádza priamo od centrálnej svetelnej križovatky smerom na Holíč. Na krátkom úseku je na nej 6 prepojení na iné ulice, z toho sú 2 obchodné domy a hlavná autobusová stanica. Na severnom vstupe I/51 existuje kruhový objazd, taktiež na južnom vstupe do mesta boli z cesty I/51 odbočenia do Hlbokého a do priemyselného parku prestavané na kruhový objazd. Stav mestských komunikácií a chodníkov je nevyhovujúci. V meste je nedostatok parkovacích miest a doprava patrí k trvalým vážnym problémom mesta.

V júni 2018 bola spoločnosťou Arriva komplexnou rekonštrukciu čakárne pre cestujúcich zavŕšená obnova centrálnej autobusovej stanice, ktorá pozostávala z 3 etáp (rekonštrukcia soc. zariadení a zastrešenia nástupísk, prístavba a oprava služobného traktu a rek. čakárne s kompletnou výmenou inventáru).

História MHD v Senici

[upraviť | upraviť zdroj]

Mestská doprava v Senici oficiálne vznikla v júni 1989. Pred jej vznikom zabezpečovali spojenie medzi autobusovou a železničnou stanicou linky prímestskej dopravy. Pri vzniku MHD boli zriadené dve linky. Až do roku 2005 boli na mnohé spoje MHD využívané prímestské vozidlá, vzhľadom na malý počet vozidiel v MHD a skutočnú potrebu spojov.

Od roku 2009 po 20 rokoch existencie MHD boli v Senici neprehľadné cestovné poriadky na zastávkach vymenené za linkové vývesky typu MHD s odchodmi z konkrétnej zastávky. V roku 2010 začala obnova vozidlového parku kúpou 2 nízkopodlažných vozidiel SOR BN 9,5 aj s digitálnymi smerovými tabuľami. Od decembra 2010 bolo zavedené do praxe nové linkovanie MHD – 2 okružné linky, 1 kyvadlová na železničnú stanicu a 1 doplnková pre žiakov z Čáčova. Taktiež bol zavedený 45 min. prestupný lístok. Zmenu systému si vyžiadalo excentrické umiestnenie polikliniky, vybudovanie obchodných centier na severe mesta, ktoré spolu s umiestnením škôl a vzdialenou žel. stanicou zmenili prúdy cestujúcich v meste.

Zavedenie nového systému sa už po roku ukázalo ako správny krok. Nárast počtu cestujúcich v MHD v roku 2011 oproti roku 2010 činil 33%. V januári 2013 bol do MHD zaradený posledný krátky nízkopodlažný autobus SOR BN 8,5. V nasledujúcich rokoch bol zaznamenaný neustály nárast počtu celkovo prevezených osôb v MHD, čo svedčí o úspechu zmeny systému a jeho atraktívnosti pre cestujúcich, nakoľko nový systém MHD zohľadnil nové prepravné prúdy obyvateľov mesta a vzhľadom na  pravidelné takty a rovnaké trasovanie všetkých spojov každej linky je prehľadný a ľahko zapamätateľný, čo sú základné atribúty úspešnej mestskej dopravy.

V r. 2014 bol prvýkrát v histórii MHD Senica prekonaný počet 300 000 celkom prevezených cestujúcich za rok. V r. 2017 bolo vymenených, príp. doplnených 10 prístreškov zastávok MHD. Ďalších 10 ks prišlo na rad v prvej polovici roku 2018.

V Senici sú 4 základné školy a 5 stredných škôl.

  • Materské školy
  • Základné školy
    • 1. ZŠ Viliama Paulínyho Tótha
    • 2. ZŠ Ulica Komenského
    • 3. ZŠ Ulica Sadová
    • 4. ZŠ Jána Mudrocha
  • Stredné školy
  • Súkromné školy
    • Súkromná stredná škola podnikania
    • Spojená škola v Senici
  • Základná umelecká škola

Osobnosti mesta

[upraviť | upraviť zdroj]

Pôsobili tu

[upraviť | upraviť zdroj]

Partnerské mestá

[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
  4. JÚĽŠ. Seničan v slovníkoch JÚĽŠ [online]. Bratislava: Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV. Dostupné online.
  5. [1] (prístup 18. 7. 2019)
  6. Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2015-10-28]. Dostupné online. Archivované 2015-12-11 z originálu.
  7. Strediská RSMS | Rekreačné služby mesta Senica [online]. rsms.sk, [cit. 2023-04-07]. Dostupné online.
  8. Senica [online]. Apsida.sk. Dostupné online.
  9. Rímskokatolícky farský kostol Panny Márie v Senici [online]. Zahorie.Virtualne.sk. Dostupné online.
  10. Evanjelický a.v. kostol v Senici [online]. Zahorie.Virtualne.sk. Dostupné online.
  11. Senica [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
  12. História budovy—Muzeum Senica [online]. muzeum.senica.sk, [cit. 2023-04-03]. Dostupné online.
  13. Bandy hokej v Senici už túto nedeľu, príď si ho vyskúšať na zimák
  14. Bandy hokej - Bezkontaktný hokej s loptičkou chcú rozšíriť aj v Senici.
  15. FOTO: Seničan obnovuje po 89 rokoch na Slovensku predchodcu ľadového hokeja
  16. a b c FORDINÁL, Lukáš. Kňazi pochádzajúci z farnosti Senica [online]. Farnosť Senica, [cit. 2024-10-12]. Dostupné online.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Senica
  • Spolupracuj na Wikislovníku Wikislovník ponúka heslo Senica
  • BENŽA, M. SENICA. DEJINY MESTA. Senica: Mestský úrad v Senici, 1996, 197 s. + 31 s. obrazová príloha. ISBN 80-967521-5-4
  • Mikulíček, P. SLOVENSKÝ HODVÁB, NÁRODNÝ PODNIK SENICA, NOSITEĽ RADU PRÁCE. 60 ROKOV VÝROBY UMELÝCH VLÁKIEN. 1920 – 1980. Senica, 1980, str. 80

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]