Viliam Pauliny-Tóth

	Viliam Pauliny-Tóth
	slovenský politik, básnik a publicista
Narodenie	3. jún 1826; Senica, Rakúske cisárstvo
Úmrtie	6. máj 1877 (50 rokov); Turčiansky Svätý Martin, Rakúsko-Uhorsko
Odkazy
Commons	Viliam Pauliny-Tóth
	Biografický portál

Viliam Pauliny-Tóth (prídomok: de Tőre et Tóthmegyer / z Turej a Slovenského Medera, pseudonymy: Amaranth, Boleslav, Budišovský, Marek Rozmarín, Lysický, Miloslavín, M. I. H., Mína, Mydloslav, Mydloslav Vechťovič, Podolský, Rozmarín, V. Miloslavín, V. Podolský; * 3. jún 1826, Senica – † 6. máj 1877, Martin) bol slovenský politik, básnik a publicista; nevlastný syn Michala Dionýza Doležala, nevlastný brat Ľudovíta Karola Doležala a Eduarda Alexandra Doležala; otec slovenského spisovateľa a národohospodára Žigmunda Pauliny-Tótha, svokor Matúša Dulu, Štefana Hrušovského, Miloša Štefanoviča a Jaroslava Vlčka.

Životopis

Pochádzal z rodiny evanjelického farára Fridricha Viliama Paulinyho a jeho manželky Kristíny Dedinskej. Ako polosirota vyrastal u príbuzných v Zemianskom Podhradí. Jeho matka sa v roku 1837 znovu vydala za Michala Dionýza Doležala, a tak sa s ňou presťahoval k otčimovi do Modry. Vzdelanie získaval v Novom Meste nad Váhom, Senici, Komárne, Modre a napokon na lýceu v Bratislave. Pobyt v Bratislave a štúdium pod vplyvom Ľudovíta Štúra ovplyvnili celú jeho literárnu činnosť, no i zmýšľanie.

Pracoval ako vychovávateľ v šľachtickej rodine, čo mu umožnilo stretnúť sa s Jánom Rotaridesom a Jankom Kráľom. Neskôr sa stal profesorom na lýceu v Kremnici. Krátko pôsobil v košutovskej armáde, z ktorej čoskoro dezertoval a v roku 1849 sa stal dôstojníkom slovenského povstaleckého vojska. Po revolúcii pracoval ako úradník na viacerých miestach. V roku 1855 Viliama Paulinyho v Kečkeméte adoptoval bezdetný strýko jeho snúbenice Vilmy Tóth. Vtedy k svojmu priezvisku pripojil aj priezvisko manželkinho rodu – Tóth de Tőre et Tóthmegyer (Tóth z Turej a Slovenského Medera). Žil v Budíne, Skalici a po smrti Karola Kuzmányho sa presťahoval do Martina, kde sa stal úradujúcim podpredsedom Matice slovenskej a vedúcou osobnosťou slovenského politického života. Zaslúžil sa o vznik martinského gymnázia a Kníhtlačiarenského účastinárskeho spolku. V rokoch 1871 – 1874 bol zodpovedným redaktorom Národných novín, v ktorých taktiež publikoval svoje práce. Po zatvorení Matice slovenskej sa spolu s Jozefom Miloslavom Hurbanom snažil intervenovať vo Viedni. Bol prvým predsedom Slovenskej Národnej Strany založenej v roku 1871 až do roku 1875. V rokoch 1869 - 1872 bol poslancom uhorského snemu do ktorého kandidoval s programom Starej školy slovenskej a bol členom poslaneckého klubu Strany ľavého stredu.

Tvorba

Svojou tvorbou sa radí do tzv. memorandovo-matičného obdobia. V Budíne vydával časopis Černokňažník a Sokol, neskôr vo vydávaní pokračoval v Skalici. Okrem toho pracoval ako redaktor v Matici slovenskej a redigoval jej časopis Letopis. Vo svojich dielach sa venoval propagácii ideálov a bojoval nimi za národné a sociálne práva. Viaceré z jeho revolučných básní časom zľudoveli (Falošná milovnica, Slovenčina). V oblasti prózy sa venoval písaniu noviel, poviedok a ďalších krátkych útvarov, ktoré sa vyznačujú svojim dokumentárnym pohľadom sa spoločnosť a politické dianie. Niektoré diela tiež dopĺňajú aj udalosti z jeho vlastného života, alebo ide o diela, v ktorých podáva obraz o živote svojich súpútnikov (napr. Ľudovít Štúr). Okrem vlastnej tvorby sa venoval aj prekladom literatúry z ruštiny (Ivan Sergejevič Turgenev, Alexander Sergejevič Puškin), nemčiny, francúzštiny či maďarčiny. Okrem prekladov uverejnil aj niekoľko adaptácií divadelných hier zahraničných autorov (Ede Szigligeti, Roderich Benedix, Aleksander Fredro a i.). Okrem poézie a krátkych próz tiež publikoval množstvo článkov a novinárskych seriálov.

Dielo

1848 – Vek slobody a premeny najnovšie, politicko-agitačná brožúra
1850 – Zlatý prsteň, epická historická povesť, jeho zrejme najrozsiahlejšie dielo
1862 – Trinásta pieseň
1862 – Škola života
1862 – Kocúrkovský bál, veselohra
1862 – Ľudská komédia, 10-dielna alegorická básnická dráma napísaná v predvečer revolúcie roku 1846
1862 / 1863 – Jánošík, 2 diely
1864 – Náš človek
1865 – Politika oportunity
1865 – Slovenský Vlastimil alebo meru otázok a odpovedí o terajších záležitostiach národa slovenského, predvolebná inštrukcia
1865 – Kráľova žena, historická poviedka
1866 – Dvaja Justhovci
1866 – Kyčina, historická poviedka
1866 – Staré i nové piesne Viliama Podolského, súbor poézie
1866 / 1870 – Besiedky, 4-dielny súbor jeho pôvodnej i preloženej poézie
1867 – Slovenský pravopis
1867 – Pansláv, veselohra
1867 – Tatarský plen, historická poviedka
1868 – Trenčiansky Matúš, historická poviedka
1870 – Volebné rozpomienky
1870 – Tri dni zo Štúrovho života, biografická próza
1870 – Listy ku slovenskému Tomášovi
1872 – Listy k židom
1876 – Slovenské bájeslovie, vedecká práca
1877 – Básne Viliama Paulinyho-Tótha, zbierka básní, ktorú pripravila jeho dcéra Mária a vyšla až po jeho smrti

Iné projekty

Wikizdroje ponúkajú pôvodné diela od alebo o Viliam Pauliny-Tóth
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Viliam Pauliny-Tóth

Externé odkazy

Záznam o narodení a krste v matrike riadok 48 pokrstený ako Guilielmus Paulliny
Plné texty diel V. P.-Tótha
Oficiálna stránka gymnázia v Martine, založeného na počesť Viliama Paulinyho - Tótha