Preskočiť na obsah

Severný Pirin

Pridať odkazy
z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Severný Pirin
(Северен Пирин)
podcelok pohoria Pirin
pohľad na Hvojnati vrăh a Vichren v hlavnom hrebeni Severného Pirinu
Štát Bulharsko Bulharsko
Región Balkánsky polostrov
Časť Trácko-macedónsky masív
Súradnice 41°46′02″S 23°23′55″V / 41,7672°S 23,3986°V / 41.7672; 23.3986
Najvyšší bod Vichren
 - výška 2 914 m n. m.
Poloha v rámci Bulharska
Poloha v rámci Bulharska
Wikimedia Commons: North Pirin
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Severný Pirin (bulh. Северен Пирин – Severen Pirin) je podcelok pohoria Pirin v Blagoevgradskej oblasti v juhozápadnom Bulharsku.[1][2][3][4]

Lokalizácia

[upraviť | upraviť zdroj]

Severný Pirin sa rozprestiera medzi sedlami Predel (bulh. Предел) na severe,[2][3][4] ktoré oddeľuje pohorie Pirin od pohoria Rila[5][3][4] a Todorova poľana (bulh. Тодорова поляна) na juhu,[1][2][3][4] ktoré sa nachádza v nadmorskej výške 1 883 m n. m.[2][3] a tvorí hranicu medzi Severným a Stredným Pirinom.[1][3] Hranica je vyznačená riekami Bela reka a Pirinska Bistrica smerok k rieke Struma a riekou Marevska reka smerom k rieke Mesta.[3]

Opis

[upraviť | upraviť zdroj]

Severný Pirin je najvyšším, najdlhším (celková dĺžka hlavného hrebeňa dosahuje 40 km) a najväčším (predstavuje 74% z celkovej rozlohy Pirinu) z troch podcelkov pohoria Pirin.[1][2] Má alpínsky charakter s typickými javmi, ako sú napríklad: vysoké vrchy, horské hrebene, hlboké kary, ľadovcové jazerá (všetky horské jazerá pohoria Pirin sa nachádzajú práve v karoch Severného Pirinu), doliny vytvorené vysokohorskými riekami, slané prahy a morény.[2][3][4] V Severnom Pirine sa nachádza najvyšší vrch Pirinu Vichren (bulh. Вихрен) 2 914 m n. m.[1][2][3][4] ako aj zvyšné najvyššie vrchy tohto pohoria ktorými sú Kutelo I (bulh. Кутело I) 2 908 m n. m., Kutelo II (bulh. Кутело II) 2 907 m n. m., Banski Suhodol (bulh. Бански Суходол) 2 884 m n. m., Poležan (bulh. Полежан) 2 851 m n. m., Malăk Poležan (bulh. Малък Полежан) 2 822 m n. m., Kamenica (bulh. Каменица) 2 822 m n. m. a Goľama Straža (bulh. Голяма Стража) 2 810 m n. m..[2][3][4] Od hlavného hrebeňa sa oddeľujú desiatky vedlajších hrebeňov v rôznych fyzikálno–geografických formách. Z týchto všetkých sa štyri výrazne odlišujú od ostatných svojou výškou, monoliticitou a osobitým vzhľadom. Ide o hrebene Sinivrăškoto bilo (bulh. Синивръшкото било) (známy aj ako Sinaniškoto bilo (bulh. Синанишкото било)) medzi dolinami riek Vlahina a Sandanska Bistrica, Todorinoto bilo (bulh. Тодориното било) medzi dolinami riek Demjanica a Bănderica a Poležanskoto bilo (bulh. Полежанското било) medzi dolinami riek Demjanica a Dobriniška reka, od ktorého sa oddeľujú krátke Bezbožko bilo (bulh. Безбожко било), ale najmä Kameniškoto bilo (bulh. Каменишкото било), ktoré sa stáča juhozápadným smerom medzi dolinami riek Sandanska Bistrica a Pirinska Bistrica.[2][3][4]

Rozdelenie

[upraviť | upraviť zdroj]

Severný Pirin je rozdeľený na dve časti – severnú mramorovú časť a južnú časť, ktorá je tvorená prevažne granitom a z menšej časti tiež mramorom.[1][2][3]

Severná časť Severného Pirinu – severná mramorová časť Severného Pirinu je úzka s ostrými, pyramídovitými, vysokými a ťažko dostupnými vrchmi medzi ktoré patria Vichren 2 914 m n. m., Kutelo I 2 908 m n. m., Kutelo II 2 907 m n. m., Banski Suhodol 2 884 m n. m., Bajuvi dupki 2 821 m n. m., Kamenitica 2 726 m n. m., Razložki Suchodol 2 640 m n. m., Albutin 2 688 m n. m., alebo Kameniški vrăh 2 533 m n. m.. Od južnej časti Severného Pirinu je severná časť oddelená vysokohorským sedlom Kabata medzi vrchmi Vichren (severná časť) a Hvojnati vrăh.[2][3][4]

Južná časť Severného Pirinu – južná prevažne granitová časť Severného Pirinu sa rozprestiera medzi sedlami Kabata – ktoré oddeľuje južnú časť Severného Pirinu od jeho severnej časti – na severe a Todorova poľana – ktoré oddeľuje južnú časť Severného Pirinu a Severný Pirin celkovo od Stredného Pirinu – na juhu. V tejto časti je hlavný hrebeň pohoria širší a masívnejší s najvýznamnejšími vrchmi Hvojnati vrăh 2 635 m n. m., Malăk Vihren 2 669 m n. m., Dončovi karauli 2 632 m n. m. a Bănderiški čukar 2 732 m n. m.. Medzi hlbokými dolinami riek Bănderica a Demjanica sa dvíha významný vedlajší horský hrebeň Todorinoto bilo (bulh. Тодориното било) s masívnym granitovým vrchom Todorka.[2][3][4]

Zaujímavosti

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Na území Severného Pirinu sa nachádzajú všetky horské chaty pohoria Pirin s výnimkou horskej chaty Popovi livadi, ktorá sa nachádza v Strednom Pirine.[2]
  • Dvojvršie Kutelo a vrch Banski Suhodol sú spojené vysoko položeným, veľmi úzkym (v najužších miestach dosahuje šírka vrcholu hrebeňa menej ako 1 meter), ťažko dostupným a z dôvodu zložitosti terénu aj ťažko priechodným vysokohorským sedlom Končeto 2 810 m n. m..[3][4]

Galéria

[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ a b c d e f KIRADŽIEV, Svetlin. Enciklopedičen geografski rečnik na Bălgarija. Sofia : Iztok-Zapad. 2013. 628 s. ISBN 6191521421. S. 410. (po bulharsky)
  2. ↑ a b c d e f g h i j k l m NIKOLOV, Vasil; JORDANOVA, Marina; BOTEVA, Ivanka. Planinite v Bălgarija. Sofia : Izdatelstvo na Bălgarska akademija na naukite "Prof. Marin Drinov". 2018. 434 s. ISBN 9789543229468. S. 301 – 308. (po bulharsky)
  3. ↑ a b c d e f g h i j k l m n o CVETANOV, Momčil. Bălgarskite planini. Stara Zagora : "Domino" EOOD. 2014. 298 s. ISBN 9789546512499. S. 29 – 32. (po bulharsky)
  4. ↑ a b c d e f g h i j k CVETANOV, Momčil, GEORGIEVA, Nikolina, KOCAKOV, Georgi. Pirin – Oblast Blagoevgrad. Stara Zagora : "Domino" EOOD. 2019. 248 s. ISBN 9789546513137. S. 18 – 19. (po bulharsky)
  5. ↑ KIRADŽIEV, Svetlin. Enciklopedičen geografski rečnik na Bălgarija. Sofia : Iztok-Zapad. 2013. 628 s. ISBN 6191521421. S. 432. (po bulharsky)

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Severný_Pirin&oldid=7804217“