Preskočiť na obsah

Seydlitz (ťažký krížnik)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Seydlitz

Spúšťanie krížnika na vodu 19. január 1939
Základná charakteristika
ŠtátTretia ríša Tretia ríša , Sovietsky zväz Sovietsky zväz
Druhťažký krížnik
StaviteľDeSchiMAG, Brémy
Začiatok výstavby29. december 1936
Dátum spustenia na vodu19. január 1939
Dátum prevzatia námorníctvom1. august 1940
Dátum potopenia (vyradenia)22. december 1946 (7. máj 1945)
Dĺžka205,9 m
Šírka21,3 m
Ponor5,8-7,2 m
Štandardný výtlak14 050 ton
Bojový výtlak18 600 ton
Posádka1 600
Pancierovanie a výzbroj
Pancierovanie stred70-80 mm
Pancierovanie prova a korma30-50 mm
Pancierovanie paluba12-20 a 20-50 mm
Hlavná výzbroj8 × 203 mm (4×2)
Pomocná výzbroj12 × 105 mm (6×2)
Protilietadlová výzbroj12 × 37 mm (6×2), 8 × 20 mm (8×1), 12 torpédometov (4×3)
Lietadlá3 x Arado AR 196
Pohon a pohyb
Pohon9 kotlov Wagner, 3 turbíny
132 000 hp (99 000 kW)
Palivo
max. 3 500 ton
Maximálna rýchlosť32 uzlov
Maximálny dosah6 100 námorných míľ (15 u.)
Poznámky
predpoklad po dokončení

Seydlitz bola štvrtá jednotka ťažkých krížnikov triedy Admiral Hipper nemeckej Kriegsmarine. Jej pracovné meno pred rozhodnutím o pomenovaní bolo Kreuzer K (krížnik K). Pomenovaná bola po pruskom generálovi Friedrichovi Wilhelmovi von Seydlitz. Mala štyri sesterské lode:

Kýl lode bol položený 29. decembra 1936 v lodeniciach DeSchiMAG v Brémach. Spustenia na vodu sa dočkala 19. januára 1938. Jednotka nebola nikdy dokončená a prevzatá nemeckou Kriegsmarine. Stavba jednotky vyšla Tretiu ríšu na 84,1 milióna RM.

Pohon a pancierovanie

[upraviť | upraviť zdroj]

Pohon zabezpečovalo vysokotlakých 9 kotlov, ktoré poháňali 3 turbíny a výsledný výkon bol okolo 130 000 ks. Maximálna rýchlosť lode 32 u..

Bočný pancierový pás, 70-80 mm sa na prove a korme zužoval na 30-50 mm. Paluba bola chránená dvoma pásmi panciera a to prvý v hrúbke 12-20 mm a druhý 20-50 mm. Veže hlavného kalibru 70-105 mm, barbety a veliteľská veža až 50-150 mm.

Hlavná výzbroj pozostávala z ôsmich diel kalibru 203 mm (8"/60 cal) v štyroch dvojhlavňových vežiach SK C/34, s dostrelom 33 500 m. Pomocnú výzbroj tvorilo dvanásť diel kalibru 105 mm uložených v šiestich dvojhlavňových polootvorených vežiach typu Dopp L/31, s dostrelom 17 700 m. Proti lietadlám sa dalo použiť aj pomocné delostrelectvo kalibru 105 mm, no len na ochranu proti lietadlám bolo nainštalovaných šesť 37 mm kanónov a osem kanónov kalibru 20 mm. Dvanásť torpédometov kalibru 533 mm, v strednej časti lode po štyroch trojhlavňových kompletoch.

Katapult sa nachádzal v strednej časti lode. Loď mohla niesť tri hydroplány, pravdepodobne typu Arado Ar 196.

Ešte v predvečer II. sv. vojny (takisto, ako jej sesterskú loď Lützow) mala byť ako nedokončená na základe dodatku k Ribbentrop-Molotovovmu paktu z roku 1939 predaná do Sovietskeho zväzu. Predaj však nebol uskutočnený

Počas vojny pri zmene priorít budovania Kriegsmarine, keď prednosť pred hladinovým loďstvom dostali ponorky, bolo rozhodnuté podriadiť prácu na dokončovaní jednotky potrebám stavby ponoriek. V auguste roku 1942 bola jednotka dokončená z 90%. Vtedy sa rozhodlo o prestavaní jednotky na lietadlovú loď. Táto požiadavka si však vyžadovala rozsiahlu rekonštrukciu. 10. apríla 1945 bol odtiahnutý do Königsberg (dnešný Kaliningrad).

Prevzatý ZSSR bol v roku 1946 a následne premenovaný na Poltava. Zošrotovaný bol v roku 1950.

Ťažké krížniky: Trieda Admiral Hipper
Predchádzajúca trieda: Trieda Deutschland Nasledujúca trieda: nebola
Admiral Hipper · Blücher · Prinz Eugen · Seydlitz (nedokončený) · Lützow (nedokončený)