Sfax

	Sfax
	صفاقس – Safákis
	mesto
	Radnica
	Oficiálny názov: صفاقس – Safákis
Štát	Tunisko
Nadmorská výška	13 m n. m.
Súradnice	34°44′35″S 10°46′12″V / 34,74306°S 10,77000°V
Obyvateľstvo	330 440 (2014)
	Wikimedia Commons: Sfax
	OpenStreetMap: mapa
	Geografický portál

Súradnice: 34°44′35″S 10°46′12″V / 34,74306°S 10,77000°V

Sfax^[1] (arab. صفاقس‎ – Safákis) je prístav a druhé najväčšie mesto v Tunisku. Nachádza sa 240 km južne od Tunisu, na pobreží Stredozemného mora. V roku 2014 tu žilo 330 440 obyvateľov. Mesto založené v roku 849 je sídlom rovnomenného guvernorátu o rozlohe 7 545 km² s 945 000 obyvateľmi. V roku 1986 tu bola založená univerzita, ktorá má v súčasnosti 8 fakúlt.

Popis mesta

Jadro mesta tvorí stará medina vo vnútri hradieb. V roku 1956 v nej žilo okolo 10 600 obyvateľov, v roku 1998 to bolo 3 800. Do mediny sa vstupuje bránou Bab Diwan s tromi oblúkmi zo 14. storočia. Počas francúzskeho protektorátu vzniklo vedľa nové mesto s radnicou a vlakovou stanicou. Centrom nového mesta je námestie Place de la République kde sa nachádza pomník prezidenta Habib Burgiba a radnica postavená Francúzmi na začiatku 20. storočia. V prízemí radnice je Archeologické múzeum. V južnej časti mediny je pevnosť - kasba z 12. storočia s Múzeom tradičnej architektúry.

História

3 km severne od súčasného centra mesta stálo kedysi antické mesto Taparura. Zachovalo sa z neho veľmi málo, od roku 849 jeho zvyšky slúžili ako stavebný materiál pre novo budovaný Sfax. Z Sfaxu sa stal dôležitý prístav pre vývoz olivového oleja a sušených rýb. V rokoch 1148-1156 mesto obsadil sicílsky kráľ Roger II. Po zriadení francúzskeho protektorátu v roku 1881 bolo pri dobývaní silne poškodené francúzskou armádou. Ďalšie škody utrpelo za druhej svetovej vojny v rokoch 1942-1943 pri bojoch medzi nemeckou armádou a Spojencami. Blízko mesta je vojenský cintorín vojakov z oboch svetových vojen. Z druhej svetovej vojny je tu pochovaných 1 253 zahraničných vojakov, z toho 52 neidentifikovaných.

Doprava

Sfax je napojený na úzkorozchodnú železničnú sieť. Železnica odtiaľto vedie na sever do Tunisu, na juh do Gabes a na západ do vnútrozemskej Gafsy a Tozeuru. V druhom najväčšom tuniskom prístave kotví okolo 1 300 lodí ročne. Prístav slúži na prepravu priemyselného tovaru a vedie odtiaľto aj lodná linka na 20 km vzdialené ostrovy Kerkennah. V roku 1980 bolo 6 km juhozápadne od mesta vybudované medzinárodné letisko. Jeho súčasná kapacita je okolo 500 000 cestujúcich ročne. Má pravidelné spojenie s Parížom.

Ekonomika

Ekonomika sfaxského regiónu bola vždy založená na výrobu olivového oleja a rybolovu. Je tu asi 6,1 milióna olivovníkov a 5 miliónov mandľovníkov , čo predstavuje 38,5% tuniskej výroby olivového oleja a 30% mandlí. Po hlavnom meste je najväčšou priemyselnou oblasťou v krajine a obchodným centrom. Turizmus sa sústreďuje skôr na iné tuniské miesta.