Preskočiť na obsah

Sigilum (mágia)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Sigilum je symbol, vytvorený pre určitý magický účel. Je kombináciou rôznych jednoduchších symbolov a geometrických znakov, z ktorých má každý svoj význam a zmysel.

Slovo sigilum je prezvaté z lat. sigillum – „pečať“. Mohlo by sa vzťahovať aj k starohebr. סגולה‎ /segulah/ – „slovo, čin alebo predmet s duchovným účinkom“. Sigilum môže mať abstraktnú, grafickú alebo polo abstraktnú formu.

Symbol, resp. sigilum predstavuje najúčinnejší spôsob komunikácie s podvedomím. „Sigilá fungujú vďaka podvedomej stimulácii vôle, čo umožňuje obísť myseľ.“[1]

Historické použitie

[upraviť | upraviť zdroj]

Sigilárna mágia (alt. sigilická mágia) je bežným magickým postupom. Symboly a znaky boli vždy nástrojmi mágov a alchymistov. Staré germánske spojené runy môžu byť príkladom.

V stredovekej obradnej mágii sa sigilum obyčajne vzťahovalo k okultným znakom. Reprezentovali rôznych anjelov a démonov, ktorých bolo potom možné volať. Grimoáre (knihy magických návodov a postupov) boli plné takýchto sigilí. Napríklad Malý kľúč Šalamúna obsahuje sigilá 72 pekelných princov. Takéto znaky sa považujú za ekvivalenty pravých mien magických entít, pretože ich bežné mená sa často opakujú, a teda tieto pravé zaručujú určitú mieru kontroly nad nimi.

Sigilá môžeme nájsť aj v židovskom mysticizme a kabalistickej mágii, na ktorých stojí väčšia časť západnej magickej tradície. Príkladom môže byť Sefer Raziel ha-Malach (Kniha anjela Raziela).

Súčasné použitie

[upraviť | upraviť zdroj]
Súčasné osobné sigilum

Do súčasnosti tento koncept uviedol najmä Austin Osman Spare, ktorý publikoval metódu, pri ktorej sa písmená slov vety zámeru (priania) redukujú do abstraktného tvaru. Toto sigilum je následne nabité vôľou tvorcu. Technika sa volá sigilizácia a je ústredným prvkom chaos mágie. Vďaka individuálnemu charakteru chaos mágie jej zástancovia vyvinuli množstvo vlastných spôsobov sigilizácie, takže dnes je striktná definícia nemožná. Sigilá sa používajú buď ako magické písmo alebo sa nimi tvoria myšlienkové tvary. V princípe má sigilizácia tri základné fázy, ktoré sa pokladajú za spoločné všetkým technikám: sigilum sa vytvorí, nabije a zabudne. Po vytvorení sa znak nabije v tranze (počas tranzu je myseľ naň zameraná čo najdlhšie) a následne je vymazaný z vedomia.[2] Tak môže klesnúť prianie do podvedomia a začať pôsobiť bez zásahov vedomého cenzora. Podrobnejšie sa o tom píše napr. v Liber Null & Psychonaut.

Dnes sa sigilá objavujú vo všetkých druhoch magických médií: fyzické, astrálne a mentálne. Vizuálne symboly sú tradičné stále najpopulárnejšie, ale vyskytujú sa už aj sluchové a hmatové sigilá.

Hypersigilum je výtvarné umenie s magickým významom a myšlienkovým nábojom, ktoré vzniká pomocou upraveného postupu sigilizácie. Tento kontextuálny význam uviedol Grant Morrison vo svojich komiksoch. Podľa jeho vyjadrenia komiks Invisibles je hypersigilum.

Termín sigilum (angl. sigil) použil R. A. LaMothe v animovanej série ChiMera. Nazval tak starý magický predmet, ktorý obsahuje kľúče k záchrane alebo záhube ľudstva. Predmet obsahuje šesť magických rún.

  1. Carroll, 2007, str. 33
  2. Carroll, 2007, str. 33–35

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Sigil (magic) na anglickej Wikipédii.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Spare, Austin Osman (2005), The Book of Pleasure: (Self-love) the Psychology of Ecstasy, Louth: Mandrake Press Ltd., ISBN 187218958X 
  • Carroll, Peter J. (1987), Liber Null and Psychonaut, Newburyport, MA: Weiser Books, ISBN 0877286396 
  • Morrison, Grant, „Pop Magic!“, Book of Lies: The Disinformation Guide to Magick and the Occult, ISBN 097139427X 
  • Carroll, Peter J. (2007), Liber Null & Psychonaut, Praha: Vodnář, ISBN 9788086226767 
  • Anonym (1990), Sefer Raziel haMalach, Praha: Trigon, ISBN 8090007732 
  • Agrippa von Nettesheim, Heinrich Cornelius (2004), Okultní filosofie, Praha: Trigon, ISBN 8086159566 
  • Carroll, Peter J. (2007), Liber Null & Psychonaut, Praha: Vodnář, ISBN 9788086226767 
  • Frater V∴ D∴ (2011), Praktická sigilická magie, Praha: Vodnář, ISBN 9788074390142 
  • Nakonečný, Milan (1999), „Psychonautika“, Magie v historii, teorii a praxi, Praha: Vodnář, ISBN 808525512X 
  • Veselý, Josef (1992), „Einstein magie (Austin Osman Spare a jeho metoda sigillární magie)“, Horus Revue (Brno: Horus) 1992 (2), ISBN 8090022871 
  • Veselý, Josef (2004), „Sigilární magie“, Magie pro pokročilé, Praha: Vodnář, ISBN 8086226514 

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]