Sihoť (Karlova Ves)
| Sihoť | |
| ostrov | |
.JPG) Časť ostrova Sihoť v zime
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Bratislavský kraj |
| Okres | Bratislava IV |
| Mesto | Bratislava |
| Mestská časť | Karlova Ves |
| Súradnice | 48°08′48″S 17°02′27″V / 48,1466°S 17,0407°V |
  Poloha v rámci Bratislavy
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Sihoť je riečny ostrov v Dunaji, je lokalitou v rámci mestskej časti Karlova Ves v okrese Bratislava IV. Od roku 2012 je chránený areál.
Charakteristika
[upraviť | upraviť zdroj]Ostrov Sihoť je riečny ostrov vytvorený Dunajom, zo severnej časti ho ohraničuje Karloveské rameno, z južnej časti je obmývaný hlavným tokom Dunaja. Tvoria ho prevažne kremičité štrkopiesky priplavené Dunajom z vyššie položených alpských oblastí. Ostrov Sihoť sa využíva ako vodárenský zdroj od roku 1886 a zásobuje kvalitnou pitnou vodou mestské časti Karlova Ves, Dúbravka, Devínska nová Ves, časť Starého Mesta a časť Záhoria po mesto Malacky, čo predstavuje zhruba 200 tisíc obyvateľov Bratislavského samosprávneho kraja. Vďaka geologickým podmienkam patrí voda na ostrove Sihoť medzi najkvalitnejšie v strednej Európe.
Vodárenský zdroj a jeho ochrana
[upraviť | upraviť zdroj]Ostrov Sihoť slúži už od roku 1886 ako vodárenský zdroj pre Bratislavu, v tomto období určil vodohospodár Bernhard August Salbach, že práve Sihoť je vhodným miestom pre zdroj pitnej vody.[1] Voda odoberaná z vodárenského zdroja Sihoť vykazovala vždy stabilnú a veľmi dobrú kvalitu. Prirodzené filtračné prostredie je vytvárané nekontaminovanými riečnymi nánosmi, uloženými na nepriepustnom podloží a z povrchu je chránené biologicky aktívnymi vrstvami jemného piesku, humusu a vegetácie. Presakujúca voda Dunaja (zhruba 30 – 200 cm/deň) sa vplyvom filtračného prostredia postupne mení na biologicky nezávadnú. V súčasnosti sa na Sihoti nachádza 13 kopaných, 33 vŕtaných studní a 4 čerpacie stanice.
Územie ostrova Sihoť patrí do prvého pásma hygienickej ochrany vodárenských zdrojov. Na ostrove je zakázaná akákoľvek poľnohospodárska a priemyselná činnosť, pričom je celoročne neprístupný pre verejnosť s výnimkou špecializovaných vzdelávacích podujatí organizovaných Bratislavskou vodárenskou spoločnosťou a Vodárenským múzeom. Počas zvýšenej hladiny Dunaja je ostrov zaplavovaný. Studne na ostrove Sihoť sú budované a zabezpečené tak, aby riečna voda do studne neprenikala.
Ochrana prírody na ostrove
[upraviť | upraviť zdroj]Okrem ochrany pitnej vody je ostrov Sihoť dôležitý aj z hľadiska ochrany prírody. Výskyt vzácnych lužných biotopov bol dôvodom pre zaradenie do európskej sústavy chránených území NATURA 2000 hneď v dvoch kategóriách, a to ako Chránené vtáčie územie Dunajské luhy[2] a Územie európskeho významu Bratislavské luhy. Okrem toho bol v roku 2012 vyhlásený za chránený areál[3] z dôvodu výskytu vzácnych biotopov slovenského, ale i európskeho významu.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ VIDEO: Na ostrove Sihoť ukázali unikátny historický zdroj pitnej vody z roku 1886 [online]. bratislava.dnes24.sk, 2019-05-19, [cit. 2021-06-28]. Dostupné online.
- ↑ www.biomonitoring.sk, [cit. 2019-09-25]. Dostupné online.
- ↑ Sihoť. In: Zoznam osobitne chránených častí prírody SR [online]. Banská Bystrica: Štátna ochrana prírody SR, [cit. 2019-09-25]. Dostupné online.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Sihoť (Karlova Ves)
Mestská časť Karlova Ves | ||
|---|---|---|
 | ||