Silanizácia

Silanizácia je metóda povrchovej úpravy kovov nahrádzajúca chromátovanie a fosfátovanie kovových povrchov s vytváraním medzivrstvy zlepšujúcej chemickou cestou priľnavosť plastov, lakov a farieb k povrchu materiálu.

Technológia využíva oligomérne alkoxysilány s reaktívnymi amínovými a nenasýtenými skupinami. Hydrolýzou trialkoxysilánov vznikajú reaktívne silántrioly reagujúce s kovovým povrchom, pričom vzniká povlak s reaktívnymi skupinami pre celý rad plastov, lakov, farieb, tmelov a lepidiel. Reakciou na povrchu vzniká kovalentná väzba, ktorá pevne zviaže k povrchu siloxány, ktoré zároveň reagujú aj medzi sebou za vzniku zosieťovaného povlaku. Technológia sa používa na železné, oceľové, hliníkové a pozinkované povrchy. Modifikovaný povrch slúži ako ochrana pred koróziou a podklad pred lakovaním či plastovaním.

Silanizácia sa realizuje postrekom, ponorom, alebo náterom. Metóda zvyšuje odolnosť povrchu voči alkáliám, hlavne pre výrobky na báze hliníka. Silanizácia je nevratný proces, povrch sa nedá odstrániť rozpúšťadlami. Účinok je porovnateľný s chromátovaním alebo fosfátovaním. Výhodou je možnosť mechanického tvarovania už chemicky upraveného povrchu.