Sipunkuly
| Sipunkuly | |
 | |
| Vedecká klasifikácia | |
|---|---|
| Vedecký názov | |
| Sipuncula Rafinesque, 1814 | |
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
Sipunkuly (Sipuncula) sú kmeň špirálovcov. Sú to morské živočíchy s červovitým až uhorkovitým telom, veľkým až 50 cm.
Anatómia
[upraviť | upraviť zdroj]Predná časť tela je zúžená a vtiahnuteľná do trupovej časti pomocou svalových retraktorov, vyliačenie je samovoľné, tlakom hemolymfy. Vpredu sú ústa s vencom krátkych obrvených tentakúl. Pokožka produkuje hrubú kutikulu, pod ňou je svalový vak z dosť zložitého systému okružných (cirkulárnych), šikmých (transverzálnych) a pozdĺžnych (longitudálnych) svalových vláken – toto usporiadanie svalstva sa na povrchu javí ako typická štvorčeková štruktúra kutikuly. Pod svalovým vakom je peritoneum – výstelka coelomovej dutiny. Coelom sa v dospelosti skladá len z dvoch častí: predná malá časť zasahuje do tentakúl, zadný priestranný oddiel je telová dutina. Coelom je nesegmentovaný, niekedy je však naznačená embryonálna segmentácia (Phascolosoma).
Atypická nervová sústava začína párovou cerebrálnou uzlinou a okolohltanovou obrúčkou, ktorá pokračuje do tela nepárovým nervovým povrazcom – je teda v podstate pásová. Črevo vytvára v tele mnoho slučiek, je preto oveľa dlhšie ako telo. Vracia sa nazad, takže anus ústi na chrbte asi v polovici dĺžky tela.
Obehová sústava
[upraviť | upraviť zdroj]Obehová sústava vykonáva viaceré funkcie. Dýchacím pigmentom je hemerytrín, ktorý sa nachádza v erytrocytoch (alebo amébocytoch) v hemolymfe. Obehová sústava sa pritom skladá z troch navzájom takmer oddelených systémov:
- priestranná coelomová dutina;
- systém kanálikov v stene čreva;
- systém kanálikov v tentakulách.
Oba spomínané systémy kanálikov majú hlavne exkrečnú funkciu, systém (3) navyše dýchaciu. Obsahujú tzv. chlorakogénny epitel – tvoria ho exkrečné bunky, ktoré hromadia metabolity v tuhom skupenstve. Po čase sa imigráciou dostávajú do telovej dutiny (1), odkiaľ ich metanefrídie odstraňujú von z tela.
Vylučovacia sústava
[upraviť | upraviť zdroj]Vylučovaciu sústavu tvoria metanefrídie – odstraňujú z tela kvapalné metabolity, ako i uvoľnené chlorakogénne bunky s tuhými metabolitmi, a súčasne sú aj vývodom gonád.
Rozmnožovanie a vývin
[upraviť | upraviť zdroj]Sú gonochoristy, k oplodneniu dochádza voľne vo vode. Zo zygóty sa vyvíja zložitá trochofórová larva, ktorá má pár očiek a metanefrídie.
Systematika
[upraviť | upraviť zdroj]Poznáme asi 250 druhov z tohto kmeňa. Žijú hlavne na morskom pobreží severnej pologule. Na pobrežiach Európy najskôr stretneme Sipunculus nudus a Phascolosoma vulgare.
- kmeň: sipunkuly (Sipuncula)
- trieda: Sipunculidea
- rad: Sipunculiformes
- čeľaď: Sipunculidae
- rad: Golfingiiformes
- čeľaď: Golfingiidae
- čeľaď: Phascolionidae
- čeľaď: Themistidae
- rad: Sipunculiformes
- trieda: Phascolosomatidea
- rad: Phascolosomatiformes
- čeľaď: Phascolosomatidae
- rad: Aspidosiphoniformes
- čeľaď: Aspidosiphonidae
- rad: Phascolosomatiformes
- trieda: Sipunculidea
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- PaedDr. Valerián Franc CSc.: Systém a fylogenéza živočíchov – bezchordáty – zdroj, z ktorého (pôvodne) úplne alebo čiastočne čerpal tento článok.
- Systematika sipunkúl so synonymami z roku 1994 Archivované 2006-01-18 na Wayback Machine