Sirimávó Ratvatté Dias Bandáranájaková
| Sirimavo Bandáranájaková | |
_(Hon.Sirimavo_Bandaranaike_with_Hon.Lalith_Athulathmudali_Crop).jpg) | |
| Narodenie | 17. apríl 1916 Ratnapura Britský Cejlón |
|---|---|
| Úmrtie | 10. október 2000 (84 rokov) Kolombo, Srí Lanka |
| Odkazy | |
| Commons |  Sirimávó Ratvatté Dias Bandáranájaková |
Sirimávó Ratvatté Dias Bandáranájaková, rodné meno Sirimavo Ratwatte Dissawa, vydatá Dias Bandaranaike, obvykle len Sirimavo Bandaranaike, (tamilsky:சிறிமாவோ ரத்வத்த டயஸ் பண்டாரநாயக்க) (* 17. apríl 1916, Ratnapura, Britský Cejlón – † 10. október 2000, Kolombo, Srí Lanka) bola srílanská predsedníčka vlády sinhálskeho pôvodu. V roku 1960 prebrala úrad po svojom manželovi a stala sa prvou ženou na čele vlády na svete. Post si udržala na Srí Lanke 12 rokov, pričom sa pridŕžala nacionalistickej a socialistickej politiky. Zomrela na infarkt.
Život[1]
[upraviť | upraviť zdroj]Narodila sa v ceylónskej prominentnej budhistickej rodine 17. apríla 1916 ako Sirimavo Ratwatte. Pochádzala z rodiny Ratwatte Dissawa. Otec bol Barnes Ratwatte Dissawe a matka Rosalind Mahawelatenne Kumarihamy z Mahawelatenne Walauwa v Balangode. Bola najstarším dieťaťom spomedzi štyroch bratov a jednej sestry. Vzdelanie dostala v „St Bridget's Convent“ v Kolombe. Praktikovala budhizmus. V 1940 sa vydala za Solomona West Ridgeway Dias Bandaranaikeho, člena štátnej rady a syna vplyvného Sira Solomona Diasa Bandaranaikeho, poradcu kráľovského guvernéra.
Politická kariéra[1]
[upraviť | upraviť zdroj]Sirimavo Bandaranaike po smrteľnom atentáte na jej manžela Solomona Bandaranaikeho prevzala po ňom vedenie politickej strany „Sri Lanka Freedom Party“ a viedla ju štyridsať rokov až do svojej smrti. Stala sa tiež senátorkou a viedla svoju stranu do víťazných volieb v roku 1956. Kreslo premiéra prevzala 21. júla 1960 a na jej čele bola počas šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov 20. storočia. Vo všeobecných voľbách v roku 1977 utrpela drvivú volebnú porážku. V roku 1980 bola zbavená mandátu kvôli zneužívaniu moci a bola jej zakázaná verejná činnosť na sedem rokov.
Politickým presvedčením socialistka pokračovala v stopách svojho manžela, znárodňovala naďalej kľúčové sektory ekonomiky, hlavne bankovníctvo a poisťovníctvo, v roku 1961 tiež zoštátnila školy dovtedy vlastnené rímsko-katolíckou cirkvou.
V období 1956 - 1961 prežívala sústavné politické otrasy, bola nútená vyhlásiť mimoriadny stav. Vypukli občianske nepokoje medzi menšinou Tamilcov a väčšinovými Sinhálcami. Tamilovia boli proti jej rozhodnutiu používať angličtinu ako úradný jazyk a proti používaniu väčšinovej sinhálčiny v celej ekonomike. Tento akt viedol k diskriminácii minority Tamilcov, bol im znemožnený prístup na všetky úradnícke a právnické posty v krajine. Vyprovokoval militantné konanie tamilských vzbúrencov aj počas nasledujúcich vlád.
Pokročilé konflikty narúšali zahraničný obchod, hlavne spoločnosti vyvážajúce ropu. Američania a Briti vyhlásili embargo voči Srí Lanke. Ako výsledok toho, Bandaranaike zaviedla svoju krajinu pod ochranu Číny a Sovietskeho zväzu. Uplatňovala politiku nezasahovania. V domácej politike utrpela vojenský puč v roku 1962 zo strany katolíckych dôstojníkov. Potom vstúpila do historickej koalície so stranou „Lanka Sama Samaja Party“ (LSSP). Na konci roku 1962 prehrala v tajnom hlasovaní a stratila nasledujúce všeobecné voľby. Po šiestich rokoch sa vrátila naspäť, jej „Spojený Front“ získal väčšinu vo voľbách v 1970.
V jej druhom období vlády bola presadená nová ústava, ktorá ukončila status krajiny ako člena Kráľovstva Commonwealthu. Cejlón bol premenovaný na Srí Lanku a vyhlásený za republiku.
Ale po 16 mesiacoch vládnutia, v 1971, sa vzbúrila ľavicová mládež. Malú srílanskú armádu zajala ich garda. Bandaranaike o tomto nemohla byť upovedomená vopred, pretože pred rokom zo strachu rozpustila výzvednú službu, pretože si myslela, že nie je voči nej lojálna. Srílanská armáda rýchlo mobilizovala svoje zálohy a snažila sa obsadiť znova oblasti obsadené vzbúrencami. Srí Lanka bola nakoniec zachránená svojou zahraničnou politikou, keď sa jej priatelia, s ktorými síce neuzatvorila žiadne zmluvy, ale vytvárala si priateľské vzťahy, ponáhľali na pomoc. India aj Pakistan poslali ozbrojené zložky do Kolomba na pomoc Bandaranaikeovej, obsadili letiská a prístavy a oslobodili ich personál. V tejto situácii sa z nej stala vodkyňa. "Bola jediným mužom vo svojom kabinete", ako to komentoval jeden z jej úradníkov počas trvajúceho nebezpečia.
Ropná kríza v 1973 poškodila srílanskú ekonomiku, vláda nemala prístup k západnej pomoci a jej ekonomickú aktivitu potláčala socialistická politika. Bandaranaike sa stávala čím ďalej tým viac intolerantnou voči kritike a zakázala nezávislú tlač, ktorej publikácie ju kritizovali. Neskôr znárodnila najväčšie noviny „Lake House“, ktoré boli oficiálnym vládnym denníkom.
Ústup od moci
[upraviť | upraviť zdroj]V 1976 sa stala viac rešpektovanou mimo štátu ako doma. Jej veľkým triumfom tohto obdobia bolo, že sa stala predsedníčkou „Non-Aligned Movement“ (Hnutie nezávislosti) a hostila mnohých politikov. Bez ohľadu na svoj medzinárodný vplyv vo svojej krajine strácala moc kvôli korupcii a klesajúcej výkonnosti ekonomiky. To viedlo jej vládu, ktorá mala 75% - nú väčšinu v parlamente, aby odhlasovali predĺženie mandátu vlády na osem rokov namiesto ústavných šesť rokov. Táto nedemokratická akcia bola hlavným dôvodom, prečo boli Bandaranaikeovej občianske práva v nasledujúcich rokoch obmedzené.
V roku 1977 utrpela porážku vo voľbách a bola zbavená občianskych práv.
V roku 1980 mala čierne dni. Stala sa politicky vylúčenou, ľudia ju odmietali. Nasledujúcich sedemnásť rokov strávila v opozícii. Napriek tomu zostávala političkou, ktorá sa pokúšala stále získať moc. Snažila sa dostať svoje deti, dcéru Čandrika a syna Anura, na najvyššie politické miesta. Ambiciózna Čandrika sa stala premiérkou krajiny v 1994, keď strana SLFP ako vodkyňa koalície získala moc vo všeobecných voľbách, v nasledujúcich rokoch bola prezidentkou.
Sirimavo Bandaranaike sa stala opäť premiérkou, no ústava bola zmenená tak, aby post premiéra bol podriadený prezidentovi, v tomto prípade jej dcére. Vo svojom úrade zotrvala niekoľko mesiacov do svojej smrti. V tomto období mala málo skutočnej moci. Zomrela v deň volieb, 10. októbra 2000.
Rodinní príslušníci
[upraviť | upraviť zdroj]- Solomon Días Bandaranaike - manžel, premiér Ceylónu v 1956-1959
- Čandrika Kumaratunga - dcéra - 5. prezident Srí lanky v 1994-2005
- Anura Bandaranaike - syn - minister turizmu Srí Lanky
- Sunetra Bandaranaike -syn - filantrop
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Sirimávó Ratvatté Dias Bandáranájaková
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Sirimavo Bandaranaike na anglickej Wikipédii a Бандаранаике, Сиримаво na ruskej Wikipédii.