Preskočiť na obsah

Stará škola (Triavna)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Stará škola
(Старото школо)
Slavejkovova škola
historická budovy školy
celkový pohľad na budovu z juhu
Štát Bulharsko Bulharsko
Oblasť Gabrovo
Okres Triavna
Mesto Triavna
Súradnice 42°51′59″S 25°29′23″V / 42,86639°S 25,48972°V / 42.86639; 25.48972
Štýl trevnenská obrodenecká architektúra
Vznik 1839
Výstavba 1836 – 1839
Stav zachovalý, reštaurovaný
Wikimedia Commons: Old School, Tryavna‎‎‎‎
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Stará škola (bulh. Старото школо‎Staroto školo),[1][2][3][4] prípadne Slavejkovova škola (bulh. Славейковото школо‎Slavejkovoto školo),[1] Trevnenská škola (bulh. Тревненското школо‎Trevnenskoto školo),[5][6] alebo len Škola (bulh. ШколотоŠkoloto)[7][3] je historická budova školy z prvej polovice 19. storočia, ktorá sa nachádza v meste Triavna v Gabrovskej oblasti v severnom Bulharsku.[1]

Stavba má pridelený štatút kultúrnej pamiatky miestneho významu.[4][1][3]

Budova je jedným z desiatich objektov trevnenského Špecializovaného múzea rezbárskeho a zografského umenia.[8] Išlo o jedno z prvých sekulárnych škôl na území Bulharska.[1]

Názov Slavejkovova škola, škola dostala po Petkovi Račovovi Slavejkovovi z dôvodu jeho zásluh v rámci rozvoja učiteľstva a vzdelávania v Triavne.[1]

Slavejkovova škola sa nachádza v historickej časti mesta Triavna na historickom námestí „Kapitan ďado Nikola“ (bulh. площад „Капитан дядо Никола“‎ – ploštad „Kapitan ďado Nikola“, doslova námestie kapitána deda Nikolu)[1][3] č. 7.[1]

Pohľad na budovu školy z dvora Chrámu svätého Michala

Budova bola postavená v rokoch 1836 – 1839.[1][2][6][5] Miesto na výstavbu darovala farnosť pri Chráme svätého Michala archanjela a finančne výstavbu zabezpečil trevnenský kupec Nikola Stojanov. Budovu postavili miestni staviteľskí majstri.[1] Výuka sa v škole začala už v roku 1839, čo školu robí jednou z prvých sekulárnych škôl na území Bulharska.[1][2][6][5] Prvým učiteľom v škole bol daskal Dimităr z dediny Samovodene.[1] V roku 1847 obyvatelia Triavny v škole založili knižnicu, ktorá sa stala prvým trevnenským kultúrnym strediskom.[6] Od roku 1849[1] v škole po dobu 9 rokov vyučoval významný bulharský učiteľ, novinár, národný dejateľ a politik Petko Račov Slavejkov, ktorý sa významne podieľal na vývoji vzdelávania v Triavne.[6][1][5] V roku 1850 v škole napríklad zaviedol prvýkrát záverečné skúšky na konci školského roku a v roku 1852 zaradil do osnov výuku gymnastiky a spevu, ako aj čítanie z encyklopédie pre najmenších žiakov.[1] V roku 1871 bolo v budove školy založené prvé trevnenské komunitné centrum Trudoľubie.[1][6]

Budova fungovala ako škola do roku 1897, kedy bolo ľavé krídlo budovy vážne poškodené v dôsledku povodne. Do budovy sa následne presťahoval trevnenský mestský obecný výbor.[1]

V roku 1967 stavba získala štatút kultúrnej pamiatky miestneho významu.[4][1][3] V rovnakom roku sa začalo s reštauračnými prácami na budove, ktoré trvali do roku 1971, kedy začalo fungovať ako múzejný objekt.

Ďalšie reštauračné práce na budove prebehli v rokoch 1977, 1985 a 2013.[1]

Charakteristika

[upraviť | upraviť zdroj]

Budova bola postavená na základe vzoru, ktorým bola budova bukureštského lýcea.[1]

Ide o masívnu dvojposchodovú stavbu s masívnymi dverami smerom na námestie a priestranným, zatvoreným vnútorným dvorom. Dĺžka dvora dosahuje 32,80 metra a šírka 25,50 metra. Dlažba dvoru je vystlaný tzv. mačacími hlavami. Ľavú stranu prízemnej časti budovy tvoril otvorený priestor, ktorý slúžil predovšetkým ako miesto pre deti na hranie, ale bol využívaný aj miestnym trevnenským obyvateľstvom počas sviatočných dní. V priestore oproti bráne do budovy školy sa nachádzala kuchyňa a malá jedáleň. Na pravej strane prízemnej časti budovy sa nachádzali dielne a ďukiany trevnenských remeselníkov.[1]

Na nadzemnom poschodí bola ešte v roku 1839 bola postavená jedna veľká miestnosť, ktorá slúžila ako tzv. vzájomná škola. Počas nasledujúcich rokov boli postupne dostavané aj ďalšie miestnosti, ktoré slúžili ako penzión pre vyučujúcich a žiakov, miestnosť pre zasadania mestskej rady, knižnica, ďalšie učebné miestnosti, ale napríklad aj tzv. temnica, kde boli zatváraní žiaci, ktorí sa previnili proti školskému poriadku.[1]

Múzeum Stará škola

[upraviť | upraviť zdroj]
Z expozície múzea

Múzeum Stará škola (bulh. Музей Старото школо‎Muzej Staroto školo) bolo v dome otvorené v roku 1971 po rekonštrukcii budovy.[1]

V múzeu sa nachádza celkovo päť stálych expozícií a niekoľko sál určených pre dočasné výstavby.[1]

Päť stálych expozícií tvorí:

  • Hodiny a nástroje na meranie času – kolekcia ktorá v múzeu sídli od roku 1988[1][2][5]
  • Dar bratov Dimităra Kazakova a Nikolu Kazakova – kolekcia, ktorú umelecky naaranžoval umelec Nejčo Dojčev a v múzeu sa nachádza od roku 1985[1][2][6][5]
  • Obrazy Ivana Popdimitrova – kolekciu múzeu venoval v roku 1986, vnuk autora, Ivan Vuľpe[1][5]
  • Dokumentárna expozícia vzdelávacieho diela v Triavne – v múzeu sídli od roku 1975, predstavená je v jej rámci aj replika školskej triedy[1][2][6]
  • Expozícia drevoplastík profesora Kănča Caneva a docenta Roberta Caneva[1][5]

V rámcu kolekcie Dar bratov Dimităra Kazakova a Nikolu Kazakova sa nachádzajú napríklad maľby obrodeneckej Triavny na obrazoch Ivana Christova, trevnenské ikony, grafiky Nikolaja Majstorova a Ivana Gazdova, ako aj obrazy a plastiky priamo Dimităra Kazakova, ktorý bol významným predstaviteľom trevnenskej umeleckej školy.[7][5]

V rokoch 1985 – 1988 bola súčasťou expozícií v škole aj filatelistická zbierka Nikolu Živkova.[1]

Štatút a dôvod pamiatkovej ochrany

[upraviť | upraviť zdroj]

Kategória: kultúrna pamiatka miestneho významu,[3][4][1]

Rok vyhlásenia: 1967[4][1][3]

Dôvod pamiatkovej ochrany: architektonicko-staviteľská hodnota stavby[3][4]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t u v w x y z aa ab ac ad ae af DIMITROVA, Irina. Na razchodka iz văzroždenska Triavna. Varna : Izdatelstvo "Slavena", 2018. 72 s. ISBN 978-619-190-128-9. S. 19 – 21.
  2. a b c d e f KOLEKTÍV AUTOROV. Goľama enciklopedija „Bălgarija“. Tom. 11. SON – UNI. Sofia : Bălgarska akademija na naukite – Naučnoinformacionen centăr „Bălgarska enciklopedija“, 2012. ISBN 978-954-8104-33-3. S. 4483.
  3. a b c d e f g h Национален институт за недвижимо културно наследство. НИНКН: Област Габрово [online]. ninkn.bg, [cit. 2023-11-14]. Dostupné online.
  4. a b c d e f Регистри | Община Трявна [online]. tryavna.bg, 2017-06-26, [cit. 2023-07-05]. Dostupné online.
  5. a b c d e f g h i DIMITROVA, Irina; GORANOVA, Lidija. 50 godini – Specializiran muzej za rezbarsko i zografsko izkustvo – gr. Triavna – Bibliografija. Varna : Izdatelstvo „Slavena“, 2013. 100 s. ISBN 978-954-579-977-8. S. 5.
  6. a b c d e f g h BOSILKOV, Ľuben; GORANOVA, Lidija. Magičnata Triavna. Veliko Tarnovo : Izdatelstvo „Bosilkoff“, 2004. 48 s. ISBN 954-90992-9-6. S. 8.
  7. a b DABKOVA, Daniela. Triavna. Varna : Izdatelstvo „Slavena“. 36 s. ISBN 954-579-235-3. S. 10 – 11.
  8. Сайтът на Българските музеи [online]. museology.bg, [cit. 2023-11-15]. Dostupné online.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]