Chrám svätého Michala archanjela (Triavna)
| Chrám svätého Michala archanjela | |
| pravoslávny chrám | |
 pohľad na chrám zo sverozápadu
| |
| Patrocínium: svätý Michal Archanjel | |
| Štát |  Bulharsko
|
|---|---|
| Oblasť | Gabrovo |
| Okres | Triavna |
| Mesto | Triavna |
| Náboženstvo | kresťanstvo |
| - cirkev | Bulharská pravoslávna cirkev |
| Súradnice | 42°51′59″S 25°29′26″V / 42,86647°S 25,49042°V |
| Dĺžka | |
| - hlavnej lode | 19,67 m |
| Výška | |
| - hlavnej lode | 7,40 m |
| Ďalšie údaje | |
| - počet lodí | 3 |
| - počet veží | 1 |
| Výstavba | |
| - dokončenie | 1819 |
| Dátum | |
| - posvätenia (svätiteľ) | 8. november 1819 (Joanikij Tărnovski – tarnovský metropolita) |
  Bulharsko s vyznačenou polohou kostola
| |
 Poloha v rámci mesta (interaktívna mapa)
| |
| Wikimedia Commons: Saint Michael church, Tryavna | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Chrám svätého Michala archanjela (bulh. Църква „Свети Архангел Михаил“ – Cărkva „Sveti Archangel Michail“)[1][2][3][4][5] je pravoslávny chrám z prvej polovice 19. storočia,[1][2][3][6][4][7] ktorý sa nachádza v meste Triavna v Gabrovskej oblasti v severnom Bulharsku.[1][3][7]
Budova má pridelený štatút kultúrnej pamiatky národného významu.[8][2][9][5][3] Veľmi významná je výzdoba chrámu v podobe drevorezby a ikon, ktorá predstavuje veľkolepý obrazec tzv. trevnenskej umeleckej školy.[4]
Ďalšie názvy
[upraviť | upraviť zdroj]Chrám je známy aj ako Chrám svätého archanjela (bulh. Църква „Свети Архангел“ – Cărkva „Sveti Archangel“),[9] Chrám svätých Michala a Gabriela archanjelov (bulh. Църква „Свети Архангели Михаил и Гавриил“ – Cărkva „Sveti Archangeli Michail i Gavriil“),[6] alebo Chrám svätých archanjelov (bulh. Църква „Свети Архангели“ – Cărkva „Sveti Archangeli).[7]
Lokalita
[upraviť | upraviť zdroj]Chrám svätého Michala archanjela sa nachádza v historickej časti mesta Triavna[1] na ulici „Angel Kănčev“ (bulh. улица „Ангел Кънчев“, doslovne: ulica Angela Kănčeva) č. 9.[2] Chrám sa nachádza v bezprostrednej blízkosti hlavného mestského námestia, čo je zriedkavý jav pri kostoloch, ktoré boli postavené v období bulharského národného obrodenia.[2]
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Prvá budova
[upraviť | upraviť zdroj]Podľa výskumov niektorých bulharských historikov je pravdepodobné, že pôvodný chrám mohol byť jedným z troch chrámov zasvätených svätému Michalovi, ktoré nechali postaviť traja bratia Asenovci (bulharský panovnícky rod v období Druhého bulharského cárstva) po ich historickom víťazstve nad byzantským cisárom Izákom II. v bitke v Trevnenskom priesmyku v roku 1190.[10][3]
Podľa legendy v chráme strávili noc ostatky svätého Ivana Rilského pri ich preprave do Veliko Tarnova v roku 1194.[2][11]
Chrám pravdepodobne plnil svoju funkciu do konca 14. storočia, keď začali okolie obsadzovať osmanské vojská, čo nakoniec viedlo až k pádu a obsadeniu Veliko Tarnova v roku 1393. V tomto období bol podľa všetkého (podobne ako väčšina kresťanských chrámov v okolí) vykradnutý, zničený a vypálený.[11]
Druhá budova
[upraviť | upraviť zdroj]V roku 1565 vydal osmanský sultán Süleyman I. ferman, ktorý povoľoval bulharským obyvateľom osídliť Triavnu, za predpokladu, že budú pôsobiť ako strážcovia a ochrancovia horského priesmyku v ktorom Triavna leží a kde dochádzalo, tak ako v mnohých iných horských priesmykoch k častým prepadom pútnikov. Prisťahovalci našli zvyšky pôvodného chrámu a na jeho základoch postavili novú budovu.[11] Chrám sa stal postupne významným cirkevným centrom. Konali sa v ňom časté liturgie a pôsobilo pri ňom často až dvadsať duchovných. Prostredníctvom putovných mníchov udržiaval bohaté styky s monastiermi na Svätej hore.[12]
Začiatkom roku 1798 Triavnu napadli skupiny kărdžalijcov[3][12][2][4] a daalijcov (lúpežné družiny tvorené Turkami a Albáncami) a osadu takmer do základov zničili.[12] Pri tomto útoku bol vypálený a zničený aj chrám.[2][12][3][4] Ihneď sa však začalo s obnovou a po 39 dňoch bol chrám opravený. Svojmu účelu tak opätovne začal slúžiť už 31. marca 1798.[12]
Súčasná budova
[upraviť | upraviť zdroj]
Začiatkom 19. storočia začali obyvatelia Triavny vážne uvažovať o výstavbe novej budovy chrámu, keďže stávajúca budova už dlhodobo nepostačovala počtu veriacich, ktorí kapacitu chrámu násobne prevyšovali. V roku 1813 nariadil tarnovský správca Fejzi aga výstavbu hodinovej veže v Triavne a trevnenský obchodníci sa rozhodli, že túto príležitosť využijú aj na zohnanie materiálu na rozšírenie chrámu. Najskôr bol okolo areálu chrámu vztýčený kamenný múr a bol pripravený terén, aby chrám mohol byť vkopaný do zeme do takej hĺbky, aby nebol zvonka areálu vidieť. Prostriedky na výstavbu boli nakoniec zhromaždené v priebehu roku 1819.[12]
S výstavbou dnešnej budovy sa začalo podľa zápisu trevnenského kronikára popa Jovča 1. septembra 1819.[10] V ten deň sa zišli na mieste murári a robotníci z mesta a okolia a začali celý proces zbúraním pôvodného chrámu z ktorého boli ponechané len základy a západná stena, ktoré boli zakomponované do novej budovy.[12] Celá výstavba bola dokončená v priebehu len 40 dní.[12][2]
O výstavbe chrámu, ktorá nebola oficiálne povolená a nikto ju ani neoznámil sa dopočul aj tarnovský správca Fejzi aga a predvolal si trevnenských obchodníkov, aby mu situáciu vysvetlili. Podarilo sa im ho však presvedčiť, že nejde o výstavbu nového chrámu, ale len rekonštrukciu pôvodnej budovy. Fejzi aga sa bol neskôr presvedčiť aj na mieste, pričom trevnenskí obyvatelia pred jeho návštevou odymili vnútorné steny chrámu pomocou horiacej slamy, aby chrám vyzeral na prvý pohľad starší.[2][12] Podľa svedectiev potomkov pamätníkov týchto udalostí bol však Fejzi aga zároveň s najväčšou pravdepodobnosťou podplatený. Chrám bol vysvätený 8. novembra 1819, pričom svätiteľom bol tarnovský metropolita Joanikij Tărnovski.[12] Prvým kňazom v chráme sa stal Stojan Krosnev – pradedo významného trevnenského kronikára popa Jovča.[2]
V roku 1853 bola na budovu chrámu pristavaná zvonica (práce boli ukončené 18. januára). [13] V priebehu roku 1856 bola pri chráme otvorená dievčenská škola,[13][2] pričom do roku 1860 chrám platil aj mzdu učiteľky, ktorá v škole pôsobila.[13] V roku 1857 vyslal chrám do Istanbulu svojho predstaviteľa Petka Slavejkova, aby vyjadril protest proti praktikám tarnovského vladyku Neofita a kategoricky odmietol vyplácanie ním určeného tzv. vladyckého desiatku. V roku 1862 bol do chrámovej zvonice zakúpený prvý malý zvon.[13]
V priebehu roku 1876, pri prípravách aprílového povstania, odstúpil chrám priestory svojich ďukianov povstalcom, aby ich mohli využiť ako sklady vojenského materiálu. V priebehu rusko-tureckej osloboditeľskej vojny chrám zasa financoval a organizoval horských vodcov, ktorí prevádzali ruské vojenské oddiely cez pohorie Stará planina.[13]
V roku 1967 získala budova štatút kultúrnej pamiatky národného významu.[8][2][9]
V rokoch 1967 – 1970 prebehli konzervačno-reštauračné práce na ikonostase a vladárskom tróne a v rokoch 1979 – 1980 na ambóne, časti ikonostasu a proskinitáriu. V rokoch 1975 – 1980 zároveň prebehli staviteľské práce v rámci ktorých bola reštaurovaná zvonica chrámu. Posledné reštauračné práce prebehli v roku 2017, keď bolo reštaurované okolie budovy a budova niekdajšej chrámovej školy. Reštaurované boli aj ikony na ikonostase a všetky chrámové fresky. Boli vyčistené všetky drevené časti chrámu, reštaurovaná bola zvonica, ale aj fasáda chrámu.[2]
Charakteristika budovy
[upraviť | upraviť zdroj]Druhá budova
[upraviť | upraviť zdroj]Druhá budova postavená na základoch pôvodného stredovekého chrámu bola s najväčšou pravdepodobnosťou v podobe drevenej nízkej jednoloďovej baziliky.[11]
Súčasná budova
[upraviť | upraviť zdroj]
Typovo je budova typickým predstaviteľom ranoobrodeneckého chrámu.[7]
Ide o trojloďovú pseudobaziliku s jednou apsidou, predsieňou a dvoma postrannými konchami[1][3][2][7][6] (zo severnej a južnej strany).[7] Apsida je polkruhového pôdorysu.[7] Bočné konchy sú taktiež polkruhové.[6] Chrámová predsieň je pomerne široká.[7]
Chrám má tri vchody, v západnej, v južnej a v severnej fasáde.[6] Z vonkajšej strany severnej a južnej fasády chrámu sa nachádzajú zastrešené arkádové galérie. Zastrešené sú zvažujúcou sa strechou chrámu.[6] Strecha budovy je masívna,[7] široká a kamenná.[6]
Budova je vkopaná do zeme do hĺbky päť až šesť krokov.[1][3]
Naos je dlhý 19,67 metra a široký 11,50 metra.[1][3][2] Bočné lode chrámu sú od centrálnej lode oddelené dvomi radmi stĺpov po šiestich stĺpoch.[6][1][3][2] Stĺpy sú masívne.[6] Každá z lodí je zastrešená polvalcovou klenbou.[6][1][3][2] Centrálna loď je vysoká 7,40 metra, bočné lode dosahujú výšky 6,10 metra.[1][3][2] Nad chrámovou predsieňou sa nachádza široká empora,[1][3][6] ktorá pôvodne slúžila ako ženská časť chrámu.[6]
Zvonica
[upraviť | upraviť zdroj]
Zvonica je zhotovená z drevených dosiek.[13][2] Bola k budove chrámu pristavaná v roku 1853.[13][3][2] Nachádza sa v priestore nad chrámovou predsieňou.[6]
Výzdoba chrámu
[upraviť | upraviť zdroj]Chrám svätého Michala archanjela v Triavne je svojou výzdobou najkomplexnejším predstaviteľom umenia tzv. trevneskej umeleckej školy.[3][1]
Ikonostas a ikony
[upraviť | upraviť zdroj]Ikonostas zhotovil významný predstaviteľ trevnenskej umeleckej školy, maliar ikon a rezbár Papa Vitan mladší v rokoch 1821 – 1823[1][3] (udávajú sa aj roky 1819 – 1821).[2] Na konečnej rezbárskej výzdobe ikonostasu sa podieľali aj bratia Papu Vitana: Dosio Kojov a Simeon Kojov, ďado Dončo z dediny Božkovci, ako aj ďalší rezbári, ktorí vo výzdobe v národnom duchu prepojili renesančný, barokový, rokokový a empírový sloh. Vo výzdobe prevládajú bulharské rastlinné motívy, pričom zobrazené sú ruže, georgíny a pivonky, ako aj papraďové a dubové listy. živočíšne motívy sú symbolické a zobrazení sú napríklad levy a orly. Cárske dvere ikonostasu sú zdobené osobitou výzdobou, ktorá je predstavovaná vzájomne sa prepletajúcimi obrazcami kvetov, girlánd, vtákov, delfínov a štylizovaných agátových listov.[1][3]
Autormi väčšiny ikon v chráme sú ikonopisci z rodov Vitanovových a Zacharievových.[1][5] Medzi ďalších autorov ikon patrili napríklad Zacharija Caňuv a Coňu Simeonov.[2][1] Väčšia časť chrámových ikon bola namaľovaná v rozmedzí rokov 1820 – 1821.[2] Veľká zbierka ikon sa okrem oltárnej časti chrámu nachádza aj v priestoroch jeho predsiene.[3][1]
Vladársky trón
[upraviť | upraviť zdroj]Vo všeobecnosti sa predpokladá, že autorom vladárskeho trónu v chráme je pop Koju Vitanov[5][2][4] a že trón zhotovil v roku 1821. Podľa názorov niektorých vedcov, ktorí chrám skúmali, bol trón zhotovený pravdepodobne až v polovici 19. storočia.[2]
Štatút a dôvod pamiatkovej ochrany
[upraviť | upraviť zdroj]Kategória: kultúrna pamiatka národného významu[9][8][2][3] (súčasť historického námestia[1] a pamiatkovo chráneného architektonického ansáblu Centralnijat ploštad.[9]
Dôvod pamiatkovej ochrany: architektonicko-staviteľská hodnota budovy, od roku 1975 aj umelecká hodnota budovy[9]
Oficiálny názov na zozname kultúrnych pamiatok: Cărkva „Sveti Archangel“ (bulh. Църква „Свети Архангел“, doslovne Chrám svätého archanjela)[9]
Galéria
[upraviť | upraviť zdroj]-
pohľad na chrám z juhozápadu -
pohľad na chrám z východu -
pohľad na východnú fasádu chrámu s apsidou -
pohľad na severnú fasádu chrámu -
pohľad na západnú fasádu chrámu -
pohľad na južnú fasádu v priestore predsiene -
časť západnej fasády -
z južnej fasády -
severný vchod do chrámu -
južný vchod do chrámu -
detailný pohľad na apsidu
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p q r KOLEKTÍV AUTOROV. Goľama enciklopedija „Bălgarija“. Tom. 10. REM – SON. Sofia : Bălgarska akademija na naukite – Naučnoinformacionen centăr „Bălgarska enciklopedija“, 2012. ISBN 978-954-8104-32-6. S. 3872.
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t u v w x y z aa ab DIMITROVA, Irina. Na razchodka iz văzroždenska Triavna. Varna : Izdatelstvo "Slavena", 2018. 72 s. ISBN 978-619-190-128-9. S. 26 – 27.
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t KOLEKTÍV AUTOROV. Enciklopedija – sveštenite mesta na Bălgarija. Sofia : Bălgarska akademija na naukite – Naučnoinformacionen centăr „Bălgarska enciklopedija“, 2022. 706 s. ISBN 978-619-195-327-1. S. 388 – 389.
- ↑ a b c d e f BOSILKOV, Ľuben; GORANOVA, Lidija. Magičnata Triavna. Veliko Tarnovo : Izdatelstvo „Bosilkoff“, 2004. 48 s. ISBN 954-90992-9-6. S. 30 – 31.
- ↑ a b c d DABKOVA, Daniela. Triavna. Varna : Izdatelstvo „Slavena“. 36 s. ISBN 954-579-235-3. S. 14.
- ↑ a b c d e f g h i j k l m KOEVA, Margarita; JOKIMOV, Petăr; STOILOVA, Ľubinka. 2000 godini christijanstvo – Pravoslavni chramove po bălgarskite zemi (XV – sredata na XX vek ). Sofia : Akademično izdatelstvo „Prof. Marin Drinov“, 2002. 540 s. ISBN 954-430-879-2. S. 144 – 145.
- ↑ a b c d e f g h i RUSEV, Ivan. Bălgarski văzroždenski cărkvi i manastiri (kratăk lekcionen kurs i seminarium). Varna : IVAN RUSEV, 2000. 144 s. S. 40 – 41.
- ↑ a b c d Регистри | Община Трявна [online]. tryavna.bg, 2017-06-26, [cit. 2023-07-05]. Dostupné online.
- ↑ a b c d e f g h Национален институт за недвижимо културно наследство. НИНКН: Област Габрово [online]. ninkn.bg, [cit. 2023-11-14]. Dostupné online.
- ↑ a b CANEVA, Ľuba. Cărkvata Sveti Archangel Michail v Triavna. Varna : Izdatelstvo „Slavena“, 2004. 48 s. ISBN 954-579-407-0. S. 4.
- ↑ a b c d CANEVA, Ľuba. Cărkvata Sveti Archangel Michail v Triavna. Varna : Izdatelstvo „Slavena“, 2004. 48 s. ISBN 954-579-407-0. S. 8 – 11.
- ↑ a b c d e f g h i j CANEVA, Ľuba. Cărkvata Sveti Archangel Michail v Triavna. Varna : Izdatelstvo „Slavena“, 2004. 48 s. ISBN 954-579-407-0. S. 19 – 27.
- ↑ a b c d e f g CANEVA, Ľuba. Cărkvata Sveti Archangel Michail v Triavna. Varna : Izdatelstvo „Slavena“, 2004. 48 s. ISBN 954-579-407-0. S. 37 – 41.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Chrám svätého Michala archanjela (Triavna)
