Slavomír (Veľká Morava)

Slavomír (lat. Sclajamarus) bol veľkomoravský kňaz alebo knieža z rodu Mojmírovcov, ktorý bol v roku 871 krátky čas knieža Veľkej Moravy (alebo len Nitrianskeho kniežatstva).

Mohol byť vzdelaný a vysvätený za kňaza bavorskou misiou na Veľkej Morave.

V roku 871 dal Karloman uväzniť nitrianske knieža Svätopluka; ešte predtým v moravskej časti Veľkej Moravy ustanovil za vládcov bavorských markgrófov Východnej marky Engelšalka a Wilhelma II.

Veľkomoravskí (presnejšie azda len nitrianski) Slovania si mysleli, že zahynul, a ustanovili si za vládcu „akéhosi“ kňaza Slavomíra, Svätoplukovho príbuzného. V tom čase jediný člen kniežacej rodiny Mojmírovcov na slobode. Ten teda súhlasil postavil sa na čelo povstania a začal bojovať proti Karlomanovým vojvodcom Engelšalkovi a Wilhelmovi na Morave.

Uväznený Svätopluk Karlomanovi sľúbil, že Slavomíra porazí. Pre nedostatok dôkazov ho prepustili, obdarovali a spolu s Karlomanovým vojskom poslali na Veľkú Moravu. Po príchode na Veľkú Moravu sa však Svätopluk tajne spojil so Slavomírom, zničil Karlomanove vojsko a vyhnal Bavorov z Moravy (v bojoch zahynuli aj Engelšalk a Wilhelm II.). Odvtedy (871) vládol Svätopluk nad celou Veľkou Moravou, teda nad Moravou aj Nitrianskom.

Po r. 871 sa akékoľvek zmienky o Slavomírovi strácajú. Je možné, že je totožný s najstarším synom Svätopluka, Predslavom. Možno mal podiel na vyslobodení Metoda z franského zajatia.

Príslušná pasáž z Fuldských letopisov

„	Svätopluk, Rastislavov synovec, obvinený u Karolmana zo zločinu zrady, bol uvrhnutý do žalára. Moravskí Sloveni však domnievajúc sa, že ich knieža zahynulo, ustanovili si za vládcu istého kňaza, príbuzného tohto kniežaťa, menom Slavomír, hroziac mu smrťou, ak neprijme vládu nad nimi. Ten okolnosťami donútený dal im súhlas, že sa pustí do boja proti Karolmanovým vojvodcom, Engelšalkovi a Wilhelmovi, a vynasnaží sa ich zo zaujatých hradov vyhnať. Tí však, bojujúc proti nepriateľovi s rovnakým zámerom a pobijúc niekoľkých z jeho vojska, jeho zahnali na útek… Medzitým Svätopluk, keďže mu nikto nemohol dokázať zločiny, z ktorých ho obviňovali, Karolmanom prepustený a poctený kráľovskými darmi vrátil sa do svojej ríše, vedúc so sebou Karolmanovo vojsko, akoby sa chystal poraziť Slavomíra; tak totiž ľstivo prisľúbil Karolmanovi, ak sa mu povolí návrat do vlasti. Ale ako obyčajne neobozretných a na seba namyslených stihne potupa, tak sa stalo onomu vojsku, lebo Svätopluk, zatiaľ čo ostatní vymeriavali tábor, vošiel do starobylého hradu Rastislavovho a podľa slovanského zvyku hneď porušil sľub a zabudnúc na svoju prísahu, vynaložil schopnosti a úsilie nie na porazenie Slavomíra, lež na pomstu urážky spôsobenej mu Karolmanom. Napokon Bavorov, nič zlého netušiacich a málo ostražitých, s veľkým vojskom napadol v tábore a mnohých z nich zajal živých, ostatných, vyjmúc tých, čo sa prv z tábora obozretne vzdialili, skoro všetkých pobil; a všetka radosť Bavorov z mnohých predchádzajúcich víťazstiev sa zmenila v smútok a nárek	“
– Fuldské letopisy

Ďalšia literatúra

• SLAVOMÍR. In: Slovenský biografický slovník. Zväzok V R – Š. Martin : Matica slovenská, 1992. 560 s. ISBN 80-7090-216-7. S. 290.
• SLAVOMÍR. In: Lexikón katolíckych kňazských osobností Slovenska. 1. vyd. Bratislava : Lúč, 2000. 852 s. ISBN 80-7114-300-6. S. 1249.

Pozri aj

• kňaz (Slovania)

Slavomír Mojmírovci
Vladárske tituly
Predchodca Rastislav	knieža 870 – 871	Nástupca Svätopluk