Slez kučeravý
 |
Tento článok alebo jeho časť si vyžaduje úpravu, aby zodpovedal vyššiemu štandardu kvality. Prosím, pozrite si stránky pomocníka, odporúčanie pre encyklopedický štýl a článok vhodne upravte. |
| Slez kučeravý | |
 | |
| Vedecká klasifikácia | |
|---|---|
| Vedecký názov | |
| Malva crispa | |
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
Slez kučeravý (Malva crispa) je rastlina z čeľade slezovité.
Popis
[upraviť | upraviť zdroj]Je to jednoročná až 200 cm vysoká bylina. Stonka priama, nepoliehavá. Môže byť jednoduchá, alebo rozkonárená, roztrúsene krátko chlpatá, žliazkatá alebo až takmer holá. Jej dolné listy dlho, horné krátko stopkaté, okrúhlasté, plytko dlaňovito päť až sedemlaločnaté, na okraji hrubo zúbkaté, pozdĺžne zvlnené, kučeravé, husto a jemne zúbkované s vajcovitými prílistkami. Stopkaté kvety rastliny vyrastajú v hustých zväzkoch v pazuchách listov. Listene kališteka čiarkovité, bledoružové, ružové až belavé 5 až 7 milimetrov dlhé, chlpaté, kališné lístky do polovice zrastené, len o málo dlhšie ako kalištek. Lupienky obrátene vajcovité, na báze klinovito zúžené, asi 7 mm dlhé, vpredu úzko vykrojené. Kvitne od júla do októbra. Plod sa skladá z 10 až 12 plôdikov. Plôdiky často na chrbtovej strane kyjakovité. Kvitne v júli až septembri.
Rastlina dokáže vzdorovať miernym mrazom (cca do -5 °C). Po zbere listy postupne dorastajú na bočných výhonkoch. Dolné listy majú dlhé a horné krátke stopky.
Pestovanie
[upraviť | upraviť zdroj]Rastlina pochádza z východnej Ázie. Je to jedna z prvých domestikovaných rastlín - už viac ako pred 2500 rokmi v Ázii. V minulosti sa pestovala v Česku aj na Slovensku podstatne častejšie. V Číne, Egypte, Nemecku i Rusku sa pestuje stále. Rastlinu je možné využiť aj ako biopalivo alebo ako krmivo pre hospodárske zvieratá. Výhodné je, že aj keď sa listy opakovane zberajú, neustále dorastajú a rastlina sa rozkonáruje. Aj mladé výhonky sú jedlé, vhodné napr. do polievok. Je samovýsevná, ale nie invazívna. V podstate netrpí chorobami, len pri hustejšej výsadbe ju navštevujú skočky a na spodnej strane listov sa môže vyskytnúť hrdza. Pomerne univerzálna rastlina, je aj dekoratívna.
Výsev
[upraviť | upraviť zdroj]V apríli až júli, do hlbšej, nezaburinenej pôdy, 30 cm od seba riadky i vzdialenosť medzi rastlinami. Hĺbka 1 – 2 cm, znáša aj polotieň. V miestach, kde sa vyskytujú skočky, napr. výsev po zemiakoch, je lepší výsev až v júli.
Vlastnosti
[upraviť | upraviť zdroj]Zbiera sa list – Folium malvae. Má liečivé účinky. Obsahuje sliz, triesloviny, vitamín C, mucilagenózum (slizotvorné drogy), emoliens (zmäkčujúce účinky), antiflogistikum (antiseptické účinky). Používa sa vo forme čaju na uľahčenie vykašliavania pri prieduškových kataroch a zápaloch horných dýchacích ciest, pri dýchavičnosti, chrapote. Pri žalúdočných a črevných kataroch na úpravu peristaltiky, pri zápale sliznice žalúdka, pri žalúdočných vredoch, pri zápale mechúra. Tiež pri zápaloch ústnej dutiny je nálev používaný ako kloktadlo. Protizápalové pôsobenie byliny sa využíva pri liečbe kúpeľmi alebo obkladmi otvorených vredov predkolenia, pri svrbivých alergiách, na hojenie rán, furunklov a vredov a pri zápaloch žíl, ďalej pri zápale spojiviek, pri vysušení sĺz, ako zmäkčujúci a upokojujúci prostriedok.
Použitie
[upraviť | upraviť zdroj]Najlepšie je použiť čerstvú rastlinu. Pri sušení sa časť slizovitých látok stráca, ale aj vysušená rastlina má dostatok liečivej sily. Kvety i listy sa sušia prirodzeným teplom v tieni, za dobrého prístupu vzduchu. Pomer vysušenia je 5:1. Vysušená rastlina sa uchováva v papierových vreciach.
Čajovina (species) najlepšie za studena - macerát. Macerácia - zmäkčovanie: 2 lyžičky sušiny sa prelejú dvoma šálkami studenej vody a nechá 10 hod. lúhovať. Potom sa zleje a po dúškoch pije počas dňa.
Nálev pre vonkajšie použitie: 2 polievkové lyžice drogy sa prelejú 0,5 l vriacej vody a nechá 10 min. lúhovať.
Potom sa scedí a nálev využije vo forme kúpeľov alebo obkladov. Na obklady je možné využiť aj zvyšky po príprave čaju. Tie sa v troche vody ohrejú, zmiešajú s jačmennou múkou, rozotrú na ľanové plátno a priložia.
Rastlinu možno využiť aj v kuchyni do šalátov, polievok (posekané listy i mladé výhonky), zeleninových jedál, ako špenát (výhoda: neobsahuje kyselinu šťavelovú), do francúzskych zemiakov, s cestovinami, plnené listy, atď.
Aj nezrelé semená môžu byť varené ako hrášok, semená s tobolkou je možné nakladať podobne ako kapary len do slaného roztoku, alebo aj s pridaním pár kvapiek vínneho octu alebo balzamika.
Zdroje
[upraviť | upraviť zdroj]- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Sléz kučeravý na českej Wikipédii.
- FUTÁK, Flora Slov_3.pdf (csic.es), strana 386 - 87, číslo vydania: 71-060-82, editors: Futák J. & Bertová L. (po slovensky, str. 386, 387)
- Sléz kadeřavý na webu Výzkumný ústav pícninářský Troubsko (po česky)
- Slovenské botanické názvoslovie, Botanický ústav SAV, Centrum biológie a biodiverzity rastlín SAV v.v.i.)
- Linnaeus, Carl | Mezinárodní index názvů rostlin (ipni.org), Taxonomická literatúra
- SLAVÍK, Bohumil (editor). Květena České republiky 3. Praha: Academia, 1992. ISBN 80-200-1090-4.
- Linnéův herbář (S-LINN), Malva crispa L.