Preskočiť na obsah

Slon africký

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Slon africký
Stupeň ohrozenia
IUCN stupne ohrozeniaVyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozený
(globálne[1])
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Loxodonta africana
Blumenbach, 1797

Mapa rozšírenia slona afrického
      Celoročný výskyt
      Predpokladaný celoročný výskyt
      Pravdepodobne vyhynutý
      Reintrodukovaný, celoročný výskyt

zostavil: IUCN SSC African Elephant Specialist Group 2021

Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
Slon africký
Príklad v národnom parku Chobe, Botswana

Slon africký[2][3][4][5][6] (iné názvy: slon veľkouchý[7]; bez slona pralesného aj: stepná forma slona afrického[4], slon stepný[8][9], (?)slon savanový[10], ľudovo savanový slon[3]; lat. Loxodonta africana alebo staršie Elephas africanus) je druh z rodu Loxodonta. Je to najväčší z troch žijúcich druhov slonov.

Staršie zahŕňal aj dnešný samostatný druh slon pralesný (Loxodonta cyclotis).

Slon stepný je aj slovenský názov jedného z tradičných poddruhov slona afrického - Loxodonta africana oxyotis.[2]

Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov slon africký patrí medzi ohrozené druhy, trend celkovej populácie je klesajúci, od roku 2006 sa ich stavy znížili o 30%.[1]

Charakteristika

[upraviť | upraviť zdroj]

Obýva rozličné habitaty od púští po horské dažďové lesy. Má väčšie uši ako slon ázijský a okrem toho nie 1, ale 2 výbežky na konci chobota. Obe pohlavia majú dopredu nasmerované a vyhnuté kly (používajú ich okrem iného na rozrýpavanie pôdy bohatej na minerály (najmä soľ), ktorú potom požierajú). Slony africké potrebujú obrovské množstvo potravy (a veľké územie na jej získanie), takže ich stáda neraz spôsobujú dramatické zmeny prostredia, najmä v čase dlhotrvajúceho sucha.

Súhrnné informácie:

  • Dĺžka: 4 – 5 m
  • Chvost: 1 – 1,5 m
  • Hmotnosť: 4 – 7 ton
  • Výskyt: Afrika
  • Sociabilita: Skupina
  • Status: Ohrozený
  • Biotopy výskytu: Tropické lesy a savany

Delenie na poddruhy je sporné. Rôzni autori uznávajú:

a) 0 poddruhov (Wilson and Reeder 2005).[11]

b) 2 poddruhy:[12]:

c) 4 poddruhy – jedna verzia [13]:

d) 4 poddruhy – iná verzia [14]

e) viac poddruhov

Okrem toho sa niekedy (najmä staršie) taxón Loxodonta cyclotis zaraďuje pod druh Loxodonta africana. Ak sa potom tieto dva taxóny uznávajú ako poddruhy, tak sa slon africký (Loxodonta africana) v širšom zmysle delí na poddruhy Loxodonta africana africana v širšom zmysle a Loxodonta africana cyclotis. Je však alternatívne možné oba taxóny spojiť tak, že sa Loxodonta africana v širšom zmysle nakoniec delí na početné poddruhy – tie čo sú uvedené vyššie plus (prípadné) poddruhy Loxodonta cyclotis. Tak či onak sa pri takomto prístupe veľkosť zoznamu (možných) poddruhov druhu Loxodonta africana ďalej zvyšuje.[15]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b IUCN Red list 2021.1. Prístup 27. marca 2021
  2. a b LUPTÁK, Peter. Slovenské mená cicavcov sveta. [1. vyd.] Bojnice : Zoologická záhrada, 2003. 218 s. ISBN 80-969059-9-6. S. 72.
  3. a b BURNIE, D. ed. Zviera. 2002, S. 221
  4. a b Svet živočíšnej ríše : ilustrovaná encyklopédia. Preklad Anna Gutteková. dotlač 1. vyd. Martin : Osveta, 1984. 606 s. S. 441 – 442.
  5. slonovité. In: Malá slovenská encyklopédia. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Goldpress Publishers, 1993. 822 s. ISBN 80-85584-12-3. S. 658.
  6. slony. In: BETINA, Vladimír, et al. Malá encyklopédia biológie. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1975. 556 s. (Malá encyklopédia.) S. 449.
  7. STANĚK, Václav Jan. Veľký obrazový atlas zvierat. Preklad Juraj Blicha. Bratislava : Mladé letá, 1965. 592 s. S. 529.
  8. VAJS, Miroslav. V Afrike nežije jeden, ale dva druhy slonov. Pravda (Bratislava: Perex), 2010-12-22. Dostupné online [cit. 2020-11-14]. ISSN 1336-197X.
  9. Poľovníctvo a rybárstvo. Bratislava: Spoločnosť 7 plus, 2011, č. 04 (citované v Slovensko národnom korpuse)
  10. PEČNEROVÁ, Patrícia. Vedci majú dôkazy, že v Afrike žijú dva druhy slonov, vyhynutiu čelia oba. Denník N (Bratislava: N Press), 2018-03-05. Dostupné online [cit. 2020-11-12]. ISSN 1339-844X.
  11. http://books.google.com/books?id=JgAMbNSt8ikC&pg=PA91&dq=loxodonta+africana+oxyotis&hl=sk&ei=Q5ZbTpIByM3hBPmHvawF&sa=X&oi=book_result&ct=result&resnum=2&ved=0CC0Q6AEwATge#v=onepage&q=loxodonta%20africana%20oxyotis&f=false
  12. http://www.helsinki.fi/~mhaaramo/metazoa/deuterostoma/chordata/synapsida/eutheria/proboscidea/elephantidae.html
  13. http://www.savci.upol.cz/chobotna.htm, http://wildpro.twycrosszoo.org/S/0MProboscidae/Elephantidae/Loxodonta/Loxodonta_africana/19LoxAfrSpecVar.htm Archivované 2012-01-13 na Wayback Machine
  14. Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2011-08-29]. Dostupné online. Archivované 2012-01-13 z originálu.
  15. http://www.iucnredlist.org/apps/redlist/details/12392/0, http://wildpro.twycrosszoo.org/S/0MProboscidae/Elephantidae/Loxodonta/Loxodonta_africana/19LoxAfrSpecVar.htm Archivované 2012-01-13 na Wayback Machine

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]