Slovenský amatérsky film po roku 1989
Podstatná časť amatérskej tvorby do roku 1989 vznikala najmä vo filmových krúžkoch, kluboch a domoch kultúry. Po roku 1989 v rámci historického kontextu nastali mnohé spoločenské, politické a ekonomické zmeny. Zároveň s otvorením viacerých možností nastala v amatérskej tvorbe aj kríza. Mnohí filmári, ktorí používali 8mm kamery mali problém aklimatizovať sa a „preladiť“ na video, iná skupina zase odišla po nástupe digitálnej techniky. O výhodách zmien píše filmový kritik Peter Konečný: „Príchodom videa v 90 rokoch sa zmenil celý filmársky amatérsky svet. Problémy s drahým filmovým materiálom, či s prístrojmi určenými na strih, vyriešil analógový záznam so svojou nenáročnou záznamovou a postprodukčnou funkciou. Filmový materiál nahradili analógové kazety s možnosťou opätovného prepisovania. Doslova raj pre filmových amatérov. Nové kamery so sebou priniesli aj nový užívateľský komfort, avšak za cenu straty skutočnej obrazovo filmovej kvality. Analógový záznam neponúkal za filmový materiál kvalitatívnu náhradu, ale skôr cenovú prístupnosť a jednoduchosť práce s filmovým záznamom.“[1]
Súťažné prehliadky amatérskych filmov a videoprogramov
[upraviť | upraviť zdroj]Videofórum ’89
[upraviť | upraviť zdroj]Prvá celoslovenská súťaž amatérskych videoprogramov, ktorá bola jedinou svojho druhu v celom Československu. Myšlienka na vlastnú súťažnú prehliadku skrsla v Dome kultúry ROH v Spišskej Novej Vsi, kde pracuje agilné videoštúdio. Hlavným usporiadateľom je Slovenská odborová rada, ktorá od začiatku odporúčala mladým tvorcom tematické okruhy: zo života odborov, iniciatívy pracujúcich, BSP, samosprávnych orgánov, záloh BSP, klubov atď. Videli možnosť skvalitniť masovopolitickú prácu. Ďalšími organizátormi sú SÚV Zväzarmu a Osvetový ústav v Bratislave.[2] Podujatie sa konalo v priestoroch DK ROH. „Z kolekcie 73 programov, ktoré s uchádzali o účasť na spišskonovoveskom Videofóre, sa do súťažnej sekcie dostalo 30.“[3] Tie boli rozdelené do troch kategórií – hraná tvorba, dokumentárna tvorba a zábavné programy.
František Škultéty je otec nápadu celoslovenskej konfrontácie amatérskych videoprogramov. Spoluzaložil Videofórum v Spišskej Novej Vsi. Sám je tvorcom videoprogramov. Iní: Ján Petrík, Marek Baláž, vtedajšie vedenie DK ROH.[4]
V tom istom roku, v Bratislave, sa konala aj Súťaž amatérskych filmov a videoprogramov. Organizačne ju zabezpečil Mestský dom kultúry a osvety v Bratislave a Bratislavská odborová rada. Porota: Vladimír Balco a Miroslav Remo. Ocenené filmy a videoprogramy boli zaradené do celoštátnej súťaže v Senici.[5]
CINEAMA
[upraviť | upraviť zdroj]Na Slovensku sa koná od roku 1993. O histórii súťaže, v knihe Cineama 1993-2006, ktorá bola vydaná Národným osvetovým centrom v roku 2006 píše na strane šesť jej zostavovateľka a autorka PhDr. Zuzana Školudová. Predtým sa nazývala „celoštátna tvorivá súťaž a prehliadka amatérskych filmov... Celoštátna, to je územné vymedzenie. Tvorivá sa uvádzalo preto, že boli v Osvetovom ústave aj podujatia interpretačného charakteru a bolo potrebné ich odlíšiť. Súťaž je označenie pre jasný charakter a význam podujatia... Slovo prehliadka sa uvádzalo na označenie toho, že okrem súťažnej časti sa uskutočňuje aj nesúťažná projekcia, kde sa prezentujú filmy bez hodnotenia poroty.“ Súťažná prehliadka amatérskych filmov a videoprogramov. „Koná sa raz za dva roky celoštátne a medzitým vždy národne v Českej a Slovenskej socialistickej republike. Obmedzený počet videoprogramov potvrdil skutočnosť, že technické prostriedky sú pre jednotlivca, ale aj pre závodné kluby stále ešte málo dostupné a naviac nákladné.“[6]
Oficiálna definícia festivalu: CINEAMA je postupová krajská súťaž amatérskej filmovej tvorby a video tvorby. Jej poslaním je prezentovať krajskú amatérsku filmovú tvorbu a video tvorbu, poskytnúť možnosť konfrontácie a oboznámenia sa s tvorbou autorov rôzneho tematického, žánrového zamerania a technického spracovania. Práce hodnotí odborná porota. Ocenené práce reprezentujú trnavský kraj na celoslovenskej súťaži CINEAMA a z celoslovenskej súťaže postupujú na Svetový festival neprofesionálneho filmu UNICA, ktorá sa koná pod patronátom svetovej organizácie pre amatérsky film UNICA.[7]
PAFF
[upraviť | upraviť zdroj]Pezinský amatérsky filmový festival (PAFF), ktorý prezentuje „nízkorozpočtové, nezávislé alebo študentské filmy, ktoré dokážu divákov zaujať vtipom a originalitou.“[8] Festival sa od jedenásteho ročníku rozšíril z jedného na dva dni, počas ktorých uviedol slovenské aj zahraničné snímky, ako celovečerné aj krátkometrážne, rôznych žánrov. Jeden z jeho organizátorov je Matej Košecký, ktorý zároveň pracuje aj ako kameraman.
Horalfest
[upraviť | upraviť zdroj]Horský internetový klub (HIK) v spolupráci s mestom Vysoké Tatry organizujú od roku 2005 festival amatérskej tvorby vo Vysokých Tatrách s názvom Horalfest. Okrem filmovej tvorby zastrešuje aj iné formy umenia. Podujatie je rozdelené na štyri súťažné kategórie – film, fotografia, literatúra a blog. Iné horské festivaly, ktorých sa zúčastňujú okrem profesionálnych aj amatérski tvorcovia: na západe Hory a mesto (Bratislava) či na východe Festival horských filmov (Poprad).
RETRO – AMA - FILM
[upraviť | upraviť zdroj]Ďalšou dôležitou udalosťou bola celoštátna retrospektívna prehliadka amatérskej filmovej tvorby a videotvorby v DK v Považskej Bystrici RETRO – AMA – FILM, ktorá bola zorganizovaná pri príležitosti stého výročia kinematografie (konala sa v dňoch 17. – 19. novembra 1995). Diváci videli retrospektívu ocenených domácich aj zahraničných filmov, ktoré boli získané z archívu UNICA.[9]
Tatranský kamzík
[upraviť | upraviť zdroj]Medzinárodná súťaž neprofesionálnych filmov v Liptovskom Hrádku založená v roku 1973. Je to súťaž amatérskych tvorcov s najdlhšou tradíciou a výsledkami presahujúcimi hranice Slovenska.[10]
Rodinné video
[upraviť | upraviť zdroj]Medzinárodná tematická súťaž neprofesionálnych filmov v Liptovskom Hrádku. V súčasnosti súťaž organizačne zabezpečuje Liptovské kultúrne stredisko, Žilinský samosprávny kraj, mesto Liptovský Hrádok a ART ŠTÚDIO Liptovský Hrádok.
Michal Daubner – autor reportážnych filmov. Pracoval vo filmovom krúžku pri Okresnom priemyselnom podniku Fatran v Ružomberku, neskôr spolupracoval s klubom filmových amatérov v Liptovskom Hrádku a Liptovskom Mikuláši.
AMATFEST
[upraviť | upraviť zdroj]Nesúťažná prehliadka neprofesionálnych filmov AMATFEST, ktoré boli buď ocenené na rôznych súťažných prehliadkach, alebo jednoducho zaujali organizátorov. Prvý ročník sa konal v roku 2004 (v kinosále DK v Námestove) a potom každé dva roky.
Railfilm
[upraviť | upraviť zdroj]Prvý medzinárodný festival amatérskeho filmu so železničnou tematikou. Je založený v roku 2006 na nekomerčnom prístupe s cieľom vytvorenia základne na prezentáciu amatérskych filmárov. Ich plánom je raz ročne zorganizovať galavečer, vždy v inej krajine, s podporou miestnych spoločností a počas súťaže filmy vysielať na internetovej televízii Bahnorama TV a káblových televíziách. Prvým predsedom poroty bol železničný žurnalista Bob Symes z Anglicka. Členovia poroty pochádzajú z viacerých krajín, z Veľkej Británie, Švajčiarska, Nemecka, Rakúska, Maďarska, a samozrejme, zo Slovenska.[11]
Filmové kluby
[upraviť | upraviť zdroj]Urtica
[upraviť | upraviť zdroj]Ich tvorba bola prezentovaná od roku 1981 na slovenských súťažiach ako celoslovenská súťaž CINEAMA, Oravská osmička, Tatranský kamzík, Videorally Piešťany či českých – Mohelnický dostavník, PAF Praha, HAF Tanvald, Vysokovský kohout, Mohelnická filmová Písnička či Brnenská 16. Ich diela sa taktiež dostali aj za hranice do krajín ako Nemecko, Poľsko, Francúzsko či Chorvátsko, ale aj Argentína. Vedúcim skupiny je Ing. Ivan Vredík.
HAH
[upraviť | upraviť zdroj]Od roku 1990 organizujú (FK Urtica) festival Hraný amatérsky humor (HAH) v Dolnej Strehovej. Okrem iných sa tam nakrúcajú koprodukčné (česko-slovenské) pseudofilmy v štýle humor action.
Klub amatérskeho filmu Urtica bol činný v rokoch 1975 až 2005.
Gemerfilm
[upraviť | upraviť zdroj]Gemerfilm vznikol v roku 1976 pri regionálnom osvetovom stredisku v Rožňave. V roku 2002 dostal Putovnú klapku za najlepšiu kolekciu filmov.[12] Funguje dodnes.
Iné tvorivé skupiny
[upraviť | upraviť zdroj]V 90-tych rokoch bola výrazná aj filmová skupina pri SZM v Lubeníku nazvaný BSP Jozefa Ferku, videoštúdio pri Klube mládeže DK ROH ZŤS v Martine (jeho vedúci Milan Lesák), FK pri Podpolianskom osvetovom stredisku vo Zvolene a Orfiklub v Nižnej...
„Liptovskí neprofesionálni filmári na svojich spoločných stretnutiach, ktoré predchádzali založeniu Prírodnej univerzity v jeseni tohto roku, nakrútili niekoľko filmov pod spoločnou hlavičkou produkčnej spoločnosti LIPTFILM. Pod pedagogickým vedením režiséra a scenáristu Samuela Ivašku sa na nich aktívne podieľali najmä filmári z liptovskomikulášskeho klubu Nicolaus, ďalej členovia Filmového klubu z Liptovského Hrádku, filmári z Liptovského Trnovca a Ružomberka, ako aj ďalší priaznivci neprofesionálneho filmu, ktorých združuje Regionálne kultúrne stredisko v Liptovskom Mikuláši.“[13]
Bartfilm
[upraviť | upraviť zdroj]„‚K čomu sú nám krídla myšlienok, keď nás nemôžu skutočne pozdvihnúť a doviesť kamkoľvek? Stávajú sa bremenom, nie prostriedkom k oslobodeniu. Sme nimi obťažkaní a nakoniec ich začneme nenávidieť. Keď je osud znudený touto zvláštnou hrou, strhne nás späť, nasadí temnú kapucňu a zbaví nás vnímania. Pocítime bezhraničnú úľavu.' Týmto bolestným monológom končí 55 minútový film Hľadanie, ktorý vznikol v poloprofesionálnych podmienkach v roku 1987 a stal sa akýmsi leitmotívom tvorby Bartfilmu.“[14] Zakladatelia tvorivej skupiny Bartfilm, inšpirovanej novou vlnou, sú Pavel Barta a Hana Hrabětová. Spoločnosti prospievala „atmosféra undergroundu“, no v roku 1989 prekonala aj legalizáciu.
NOC
[upraviť | upraviť zdroj]"V súčasnosti sa slovenskému amatérskemu filmu kontinuálne venuje Národné osvetové centrum (NOC), ktoré je nástupcom Osvetového ústavu. Zabezpečuje činnosť vo všetkých rovinách – organizačnej, prezentačnej, vzdelávacej, edičnej, publikačnej, ako aj archívnej."[1]
V predchádzajúcom období bolo NOC vyhlasovateľom viacerých súťaží, dvoch celoštátnych: CINEAMA a Oravská osmička a jednej medzinárodnej súťaže Tatranský kamzík. V súčasnosti je Národné osvetové centrum z poverenia Ministerstva kultúry vyhlasovateľom celoštátnej postupovej súťaže CINEAMA.[15]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b Peter Konečný, Amatérsky film na Slovensku I., 12. 9. 2005. In: http://www.kinema.sk/clanok/20423/amatersky-film-na-slovensku-i.htm
- ↑ Gabriela Rerková, Na prvom ročníku Videofóra v Spišskej Novej Vsi, Nadšencov treba podchytiť. In: Východoslovenské noviny 6. 11. 1989, s. 4.
- ↑ Emil Borčin, Záber na Videofórum ’89 v Spišskej Novej Vsi. In: Práca, 27. 10. 1989, s. 6.
- ↑ Ústrižok z časopisu: Taňa Lucká, Oči na stopkách kamera v ruke, MU 48/89.
- ↑ Miroslav Rémo, Ocenené filmy amatérov. In: Večerník 7.6.1989, s. 5.
- ↑ Ústrižok z časopisu. Ivana Richterová, Amatérští filmaři v Senici. In: Kulturní rozvoj, č. 16, 1989.
- ↑ Zdroj: oficiálna web stránka Trnavského osvetového strediska. In: http://www.osvetatt.sk/sk/145/CINEAMA-krajska-sutaz-filmovej-tvorby-a-videotvorby-4-4-2017-CINEMAX-ul-Ferka-Urbanka-11-Trnava Archivované 2018-01-13 na Wayback Machine
- ↑ Ústrižok z časopisu. Amatérsky film opäť pozýva do Pezinka. In: Pravda, 25, č. 65, 19. 3. 2015.
- ↑ Zdroj: Dokumentačné oddelenie SFÚ. Oficiálna správa.
- ↑ Martin Droppa, Profesionálni amatéri. In: Týždeň, č. 44, 2008, s. 60 – 61.
- ↑ Zdroj: oficiálna tlačová správa z konania prvého ročníku festivalu. Dokumentačné oddelenie SFÚ.
- ↑ Zdroj: oficiálna správa z festivalu roku 2002.
- ↑ Ústrižok z časopisu: Návod na to, kadiaľ (tiež) vedie cesta do Európy, Úspechy liptovských filmárov. In: NO, 17. 12. 1991, s. 12.
- ↑ Ústrižok z časopisu. Michal Bartušek, Je Bartfilm amatérska legenda? Český deník, Praha, 11. 3. 1993. Zdroj: SFÚ
- ↑ Zdroj: oficiálna web stránka NOC. In: http://www.nocka.sk/film-video