Smaltová továreň v Krakove
Smaltová továreň v Krakove (po poľsky: Fabryka Emalia Oskara Schindlera) je bývalá železiareň v Krakove. Teraz hostia dve múzeá: Krakovské múzeum moderného umenia v Poľsku, ktoré sa nachádza v starých dielňach, a pobočku Múzea histórie mesta Krakova, ktorá sa nachádza v ul. Lipowa 4 v štvrti Zabłocie, v administratívnej budove bývalej smaltovne známej ako „Deutsche Emailwarenfabrik Oskara Schindlera“ (DEF), ako je vidieť vo filme Schindlerov zoznam. Pred DEF tu fungovala prvá malopoľská továreň na smaltovaný tovar a výrobky zo železa, spoločnosť s ručením obmedzeným, založená v marci 1937.
V roku 2007 bolo rozhodnuté o prevode administratívnej budovy bývalej Továrne na smaltované plechy do Historického múzea mesta Krakova, ktorá bola postavená zo stĺpu. Ulica Lipowa 4 v Krakove, pobočka na vytvorenie stálej expozície dokumentujúce obdobie nemeckej okupácie mesta 1939-1945. Stála expozícia na túto tému prezentovaná v odbore nesie názov Krakov – obdobie práce 1939-1945. Účelom múzea je priblížiť históriu továrne v ul. Lipowa v širšom historickom kontexte. 45 výstavných miestností ukazuje Krakov a jeho obyvateľov počas druhej svetovej vojny. Výstava je rozdelená do niekoľkých sekcií venovaných konkrétnym problémom: vojna roku 1939, rola Krakova ako centra moci generálneho gouvernementu, každodenný život obyvateľov, osudy Židov v Krakove, tajná oblasť, rovnako ako história továrenských robotníkov a príbeh samotného Oskara Schindlera. Exponáty múzea dopĺňajú bohaté fotografie a archívne dokumenty zhromaždené z Poľska aj zo zahraničia. Pobočka bola oficiálne otvorená 10. júna 2010.
V budove Schindlerovej továrne bolo vybudované aj Múzeum moderného umenia[1].
Po nemeckej invázii do Poľska a následne po vypuknutí druhej svetovej vojny v septembri 1939 bol Oskar Schindler jedným z prvých nacistov, ktorí sa snažili z tejto situácie vyťažiť čo najviac. V továrni, ktorá bola po príchode Nemcov do Poľska skonfiškovaná židovským majiteľom v rámci arizačných opatrení, Oskar Schindler začal vyrábať smaltové výrobky (hrnce, panvice, ešusy atď) prevažne pre potreby frontu. V tejto továrni zamestnával približne 1 000 robotníkov, pričom asi polovicu tvorili Židia z krakovského geta. Na založenie prevádzky mu požičali peniaze práve samotní Židia. Fabriku pomenoval Deutsche Emailewaren-Fabrik. Pod vplyvom nacistického zaobchádzania so židovskými zajatcami, predovšetkým po brutálnej a krvavej likvidácii krakovského geta v marci 1943, sa jeho spočiatku odmeraná, povrchná a oportunistická obchodnícka povaha začala vo vzťahu k Židom meniť. Svojich židovských robotníkov začal intenzívne chrániť pred nacistickými vykorisťovateľmi. Pri presune židovského obyvateľstva z krakovského geta do koncentračného tábora Krakov-Płaszów sa Schindler dohodol s veliteľom tohto koncentračného tábora Amonom Göthom na osobitnom presune zhruba 700 Židov do pobočného tábora pri továrni, kde mali v porovnaní s inými židovskými väzňami podstatne lepšie postavenie. Jeho továreň bola akýmsi „útočiskom pre Židov“[2].