Sobranecké kúpele

Varádyho vila v Sobraneckých kúpeľoch

Sobranecké kúpele sú bývalé kúpele pri meste Sobrance.

Dejiny

Ako možno z rôznych historických prameňov vidieť, história Sobraneckých liečivých kúpeľov je pomerne bohatá. Najstarší doklad o Sobraneckých kúpeľoch pochádza z roku 1336. V kronike grófa Starayho sú spomínané ako „Slané liečivé studne“ a už vtedy ich mnísi „červených čiapok“ využívali na liečbu chudobných.

Ako vidno, aj tu boli mnísi prvými kúpeľnými lekármi. Ďalšia významná listina z roku 1680 spomína dav ľudí až z juhu Uhorska, ktorí trpia na reumatické choroby. Nemecký cestovateľ Kifalbech okolo r. 1800 po návšteve Sobraneckých kúpeľov pripomína, že vo výbave kúpeľov je už 42 hosťovských izieb, čo je na vtedajšie časy pomerne dosť. V r. 1813 zemplínsky hlavný župný lekár Dr. Martin Čermák zozbieral indikácie a odporúčal používať vodu hlavne proti kožným chorobám. V r. 1860 František Turner a v r. 1880 Dr. Kornel Chyzer analyzujú vodu a kúpele propagujú. Na začiatku tohto storočia boli zozbierané a knižne vydané prednášky o Sobraneckých kúpeľoch, ktoré odzneli na balneologických kongresoch v Budapešti a Viedni.

Dobu najväčšieho rozkvetu kúpeľov môžeme datovať od r. 1850 až do druhej svetovej vojny. Kúpeľná prevádzka mala až na menšie poklesy stúpajúcu tendenciu. O čom svedčí aj to, že v r. 1882 majú kúpele stáleho kúpeľného lekára, lekáreň, poštu a žandársku stanicu. Záujem zo strany hostí bol tak veľký, že kúpeľné ubytovanie často nestačilo a hostia bývali v prenájmoch v okolitých obciach Sobrance, Horňa, Baškovce. Pre upresnenie, Sobranecké kúpele mali charakter letných kúpeľov, čo znamená, že v prevádzke boli v letnej sezóne od 15. mája do 15. septembra. Vtedy kúpele navštívilo počas sezóny priemerne až 1100 hostí, ktorí sa tu liečili dlhšiu dobu.

20. storočie

V Prvej svetovej vojne boli kúpele rozbité, zničené. Do toho času boli kúpele majetkom uhorských magnátov. Gróf Staray bol posledným z nich. Kúpele predal akciovej spoločnosti, ktorá sa vytvorila na znovuvybudovanie kúpeľov, čo sa jej aj do značnej miery podarilo. Dokonca v r. 1938 sa plánovala výstavba kúpeľov pre choroby kože. V Druhej svetovej vojne pri oslobodzovaní boli kúpele znovu zničené, ale už neobnovené. Ústredné riaditeľstvo Štátnych kúpeľov v Prahe (s celoštátnou pôsobnosťou) nevenovalo svojej agende dostatočnú pozornosť, čo sa prejavilo v nezáujme o kúpele na Slovensku a zvlášť tie, ktoré potrebovali nevyhnutnú opravu. „Búrlivé časy hneď po oslobodení sa postarali o to, aby každý nepohyblivý predmet nie len celý inventár, ale aj všetok na stavbu a kúrenie vhodný materiál vymenili svojich majiteľov. Bujná vegetácia východokarpatskej oblasti potom zakryla aj stopy základov.“ (Dr. Russay). Jediná budova, ktorá sa ako tak zachovala, bola vilka Varandy, ktorá po menšej oprave bola obývateľná. To všetko „zdedila“ Okresná poisťovňa v Humennom.

Balneologická anketa, ktorá sa konala na Štrbskom Plese v r. 1948 zaradila Sobranecké kúpele medzi kúpele miestneho významu a dala ich do správy ONV v Sobranciach, „hoci vzhľadom na veľký obsah síry, najmä elementárnej H₂S, Sobranecké kúpele zaujímajú medzi sírnymi kúpeľmi v našej republike zvláštne postavenie. Mohli by sme pre ne vytvoriť špeciálne indikácie na liečenie kožných chorôb. Pri budovaní bude však treba vziať do úvahy potreby liečenia reumatizmu a ostatných indikovaných chorôb.“ (Hensel J.) V r. 1960 sa z iniciatívy MNV obnovila kúpeľná prevádzka pod správou Komunálnych služieb ako platené „očistné“ kúpele. V tom čase profesor Oto Hynie poznamenáva, že sobranecké minerálne vody si zaslúžia väčšiu pozornosť a v najbližšom čase predpokladá ich primerané využitie.

Rozhodnutím Povereníctva zdravotníctva zo dňa 4. mája 1960 č. 9727 podľa uznesenia vlády ČSR č.1030 zo dňa 19. novembra 1958 na základe §13 a 14 zákona č. 43/1955 Zb. o československých kúpeľoch a žriedlach a časti VI. vyhlášky Ministerstva zdravotníctva č. 151/1955 Ú.v.z. z 18. júla 1956 bolo určené dočasné ochranné pásmo pre minerálne pramene v Sobraneckých kúpeľoch. Sobrance sú uvedené v zozname kúpeľných miest.

V polovici 70. rokov bola komunálna budova zbúraná a na jej mieste bol postavený nový liečebný pavilón. Od 15. mája 1972 je tu zriadené lôžkové Fyziatricko-balneologické liečebné rehabilitačné oddelenie s 25 lôžkami v rámci OÚNZ Michalovce. V r. 1982 je doplnené lôžkovou časťou na 60 lôžok, keď ešte v r. 1975 malo 31 pacientov.

Súčasnosť

Do roku 2004 fungovali Sobranecké kúpele ako Dislokované (vysunuté) pracovisko odborné medicínske oddelenie NsP II Michalovce, s plnou lekárskou starostlivosťou vrátane nočných služieb.

V súčasnosti Sobranecké kúpele nie sú v prevádzke.

Použitá literatúra

• Hynie O. Hydrogeológie ČSSR II, Minerálni vody, ČSAV, Praha 1963
• Mikulík J. Dejiny kúpeľov a kúpeľníctva na Slovensku, Osveta, Bratislava 1981
• Fraňo J. Geológia a paleontológia, SPN, Bratislava 1967
• Beniak M. a kolektív Zdravoveda, Osveta 1989*
• Štúdia stavieb Sobrance - Sobranecké kúpele, Stavoprojekt, Prešov 1984
• Záver z hydrogeologického prieskumu - stanovenie ochranného pásma v Sobraneckých kúpeľoch, IGHP Žilina 1988