Soliskové sedlo
| Soliskové sedlo | |
| sedlo | |
 Soliskové sedlo, celkom vpravo (zakrýva ho strom). V prostriedku vyrastá Soliskový hrb, ktorý ho rozdeľuje na Zadné Soliskové sedlo (severne od Soliskového hrbu) a Predné Soliskové sedlo
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Prešovský kraj |
| Okres | Poprad |
| Pohorie | Vysoké Tatry |
| Nadmorská výška | asi 2 080 m n. m. |
| Súradnice | 49°09′09″S 20°02′12″V / 49,1525°S 20,036667°V |
  Poloha v rámci Slovenska
| |
 Poloha v rámci Tatier
| |
| Wikimedia Commons: Soliskové sedlo | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Soliskové sedlo (poľ. Smrekowicka Przełęcz, nem. Soliskojoch, maď. Szoliszkó-nyereg) je široké sedlo medzi Mlynickým Soliskom a Predným Soliskom vo Vysokých Tatrách. Má dve štrbiny. Severnú – Zadné Soliskové sedlo a južnú – Predné Soliskové sedlo. Rozdeľuje ich výrazný skalný Soliskový hrb. Z jedného sedla je možné prejsť do druhého sedla priamo cez Soliskový hrb alebo je možno ho obísť po oboch stranách. Soliskové sedlo je jeden z najdôležitejších prístupov na Soliskový hrebeň.[1][2]
Názov
[upraviť | upraviť zdroj]Je odvodený od Soliskového hrebeňa i Veľkého Soliska. Poľský názov vznikol prenesením názvu lesa Smrekovice v ústí Furkotskej doliny na sedlo hrebeňa.[1]
Prvý známy výstup
[upraviť | upraviť zdroj]Počas prechodu Soliskového hrebeňa Günther Oskar Dyhrenfurth a Hermann Rumpelt 3. júna 1906. V zime Julius Andreas Hefty a Lajos Rokfalusy 25. marca 1913. Oveľa skôr cez sedlo vystupovali lovci kamzíkov a turisti.[2]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
- ↑ a b PUŠKÁŠ, Arno. Vysoké Tatry, horolezecký sprievodca, IX. 1. vyd. Bratislava : Šport, 1988. Kapitola 187.