Preskočiť na obsah

Sovietska armáda

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Sovietska armáda
Советская армия
Sovetskaja armija
Emblém Sovietskej armády
Emblém Sovietskej armády

Emblém Sovietskej armády
KrajinaSovietsky zväz Sovietsky zväz
Existencia1946 – 1991
Vznik25. február 1946
Zánik26. december 1991
Typarmáda
Funkciaobrana územnej celistvosti ZSSR
Veľkosť3 668 075 aktívnych príslušníkov (1991)
4 129 506 záložníkov (1991)
MottoЗа нашу Советскую Родину!
(Za našu sovietsku vlasť!)
VeliteliaGeorgij Žukov, Ivan Konev, Konstantin Rokossovskij, Ivan Bagramian
Podriadené jednotkypozri organizačné rozdelenie
Nadradené jednotky Ozbrojené sily ZSSR
Účasť
Vojnypotlačenie protisovietskych nepokojov vo Východnom Nemecku
potlačenie maďarského povstania
čínsko-sovietske konflikty
vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska
intervenciu v Afganistane

Sovietska armáda (rus. Советская армияSovetskaja armija; skratka: rus. САSA) bol oficiálny názov armády Sovietskeho zväzu od februára 1946 do rozpadu ZSSR v decembri 1991. V rokoch 1918 až 1946 jej predchádzala Červená armáda. V roku 1991 slúžilo v radoch Sovietskej armády 3 668 075 aktívnych príslušníkov a 4 129 506 záložníkov. Po rozpade ZSSR prešli jednotlivé časti niekdajšej Sovietskej armády v bývalých sovietskych republikách postupne pod kontrolu novovzniknutých štátov.

Organizačné rozdelenie

[upraviť | upraviť zdroj]

Sovietska armáda sa organizačne delila na:

Po skončení druhej svetovej vojny v máji 1945 mala Červená armáda 110 pechotných divízií, 11 tankových a mechanizovaných zborov a 11 delostreleckých divízií, čo z nej robilo najväčšie ozbrojené sily vo svete. Táto armáda bola väčšia ako všetky americké ozbrojené zložky nasadené v Európe a Pacifiku dokopy[1]. Počas studenej vojny odhadovali západné spravodajské služby silu Sovietskej armády na 2,8 až 5,3 milióna mužov. Početný stav armády v rôznych obdobiach kolísal. Napr. Chruščov pri znižovaní nákladov na konvenčnú armádu znížil početný stav Sovietskej armády z 5,3 milióna mužov na 3,6 milióna mužov[1]. Sovietsky zväz od konca druhej svetovej vojny do roku 1967 vyžadoval trojročnú povinnú vojenskú službu. Následne v roku 1967 sa povinná vojenská služba v pozemnom vojsku skrátila na 2 roky.

Sovietska armáda sa po svojom vzniku v roku 1946 zúčastnila viacerých bojových operácií. Išlo predovšetkým o:

Príslušník 2. tamanskej gardovej motostreleckej divízie 1. marca 1992 so zimným výstrojom, v tzv. afganke, si nasadzuje rukavice počas divízneho cvičenia blízko Moskvy

V roku 1990 mali pozemné zložky Sovietskej armády:[2]

Hodnostné označenie príslušníkov Sovietskej armády

[upraviť | upraviť zdroj]
Mužstvo
  1. Vojak (po rusky: Pядовой воин)
  2. Slobodník (po rusky:Ефрейтор – z nem. Gefreiter)
Poddôstojníci
  1. Mladší seržant (po rusky:Младший сержант)
  2. Seržant (po rusky:Сержант)
  3. Starší seržant (po rusky:Старший сержант)
  4. Staršina (po rusky:Старшина)
Práporčíci
  1. Práporčík (po rusky:Прапорщик)
  2. Starší práporčík (po rusky:Старший прапорщик)
Nižší dôstojníci
  1. Mladší poručík (po rusky:Младший лейтенант)
  2. Poručík (po rusky:Лейтенант)
  3. Starší poručík (po rusky:Старший лейтенант)
  4. Kapitán (po rusky:Капитан)
Vyšší dôstojníci
  1. Major (po rusky:Майор)
  2. Podplukovník (po rusky:Подполковник)
  3. Plukovník (po rusky:Полковник)
Generáli
  1. Generálmajor (po rusky:Генерал-майор)
  2. Generálporučík (po rusky:Генерал-лейтенант)
  3. Generálplukovník (po rusky:Генерал-полковник)
  4. Armádny generál (po rusky:Генерал армии)
Maršali
  1. Maršal druhu vojsk (napr. Maršal výsadkových vojsk) (po rusky: Маршал воздушно-десантных войск)
  2. Hlavný maršal druhu vojsk (napr. Hlavný maršal tankových vojsk vojsk) (po rusky: Главный маршал танковых войск)
  3. Maršal Sovietskeho zväzu (po rusky: Маршал Советского Союза)

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b Klug, J. P., 2008, Soviet Union, Army. in S. C. Tucker, Cold War: A Student Encyclopedia Vol. IV: S–Z, ABC-CLIO, Inc., Santa Barbara, s. 1894-1898
  2. Russian Land Combat Equipment [online]. globalsecurity.org, [cit. 2010-08-27]. Dostupné online.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]